č. 19 / 2014
15.9.-28.9.2014

    Smrek

    Jedna smreková šiška vysypala smrekové semiačka a tie sa začali usádzať v pôde. No, keďže ich bolo veľa pokope, hneď sa ukázali prvé problémy. „Posuň sa trochu!” „Dávaj pozor, udrel si ma klíčkom do oka! „Napriek tomu, že sa sácali a strkali do seba, každé semienko si našlo svoje miesto. Jedno krásne, veľké semiačko však povedalo: „Ste banda hlupákov. Neostanem tu s vami tlačiť sa! Nechcem mať s vami nič spoločné! Iba samo môžem vyrásť na vysoký, vznešený, impozantný strom!” Pomocou dažďa a vetra sa semiačko vzdialilo od svojich súrodencov. Vyrástol z neho mladý smrek týčiaci sa nad údolím, kde jeho súrodenci tvorili les a poskytovali tieň i chládok pocestným aj lesným zvieratám. Hoci ich problémy, samozrejme, neobchádzali. „Nehýb tými konármi. Padá na mňa ihličie.” „Berieš mi slnko! Posuň sa trochu tam…” „Tak, ty mi neprestaneš strapatiť ofinu?”Osamotený smrek sa na nich pozeral posmešne a pyšne. On mal pre seba toľko slnka a priestoru, koľko len chcel. Ale v jednu augustovú noc hviezdy a mesiac zmizli za šíkom hrozivých mračien. Vietor hvízdal, víril a jeho nárazy boli čoraz silnejšie. Nastala zničujúca búrka. Smreky v lese sa zo strachu primkli viac k sebe a navzájom sa podopierali. Keď sa búrka utíšila, stromy boli vyčerpané z dlhého boja, ale boli v poriadku. Len z pyšného osamoteného smreka zostal len smutný kýpeť na horskom hrebeni.

    Jedno dievčatko sa raz vracalo od susedky, ktorej práve zomrela osemročná dcérka. „Prečo si tam šla?” pýtal sa jej otec. „Aby som potešila jej mamu.” „A čo si ty, taká maličká, mohla urobiť, aby si ju potešila?” „Vyskočila som jej na kolená a plakala som spolu s ňou.”

    Ak je blízko teba niekto, kto trpí, plač s ním. Ak je niekto šťastný, smej sa s ním. Láska pozerá a vidí, načúva a počuje. Milovať znamená podieľať sa celou svojou dušou na tom, čo tvoj priateľ prežíva. Kto miluje, objavuje v sebe nekonečné zdroje útechy a účasti. Sme anjeli s jedným krídlom: môžeme lietať len v objatí.

    Boh nestvoril „ja", Boh stvoril „my".

    Z Rečí svätého biskupa Andreja Krétskeho

    Kríž je slávou a povýšením Krista

    Slávime sviatok Kríža, ktorý zahnal temnoty a navrátil svetlo. Slávime sviatok Kríža a spolu s Ukrižovaným sme pozdvihnutí do výšin, aby sme zem s hriechom zanechali dolu a získali nebeské dobrá. Vlastniť Kríž je taká vzácna a taká veľká vec, že kto ho vlastní, vlastní poklad. Ja som zo všetkých dobier právom nazval pokladom to, čo je v skutočnosti i podľa mena najkrajšie. V ňom, cezeň a do neho je uložená celá naša spása a bola vrátená do pôvodného stavu.

    Keby totiž nebolo bývalo Kríža, Kristus by nebol býval ukrižovaný. Keby nebolo bývalo Kríža, život by nebol býval klincami pribitý na drevo. Keby nebol býval klincami pribitý, neboli by z boku vytiekli pramene nesmrteľnosti, krv a voda, ktoré očisťujú svet; nebol by býval zničený dlžobný úpis hriechu, neboli by sme bývali prepustení na slobodu, neboli by sme mohli jesť zo stromu života a raj by bol zatvorený. Keby nebolo bývalo Kríža, smrť by nebola bývala pokorená ani peklo olúpené.

    Preto je Kríž veľká a drahocenná vec. Veľká, lebo cezeň vzniklo veľa dobrého; o toľko viac, o koľko väčšiu hodnotu treba pripísať Kristovým zázrakom i mukám. Aj drahocenná, lebo Kríž je Božím utrpením i trofejou. Utrpením, lebo sa dal na ňom dobrovoľne umučiť, a trofejou, lebo na ňom bol zasiahnutý diabol a s ním porazená aj smrť; závory pekla boli rozbité a Kríž sa stal všeobecnou spásou celého sveta.

    Kríž sa nazýva aj Kristovou slávou a Kristovým povýšením. To on je ten vytúžený kalich a ukončenie múk, ktoré pre nás Kristus pretrpel. Že Kríž je Kristovou slávou, o tom počuj, čo sám hovorí: „Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh, a čoskoro ho oslávi.“ A zasa: „Ty, Otče, osláv mňa slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet.“ A znova: „Otče, osláv svoje meno. A z neba zaznel hlas: Už som oslávil a ešte oslávim.“ Oznamoval tým slávu, ktorú potom dosiahol na Kríži.

    A že Kríž je aj Kristovým povýšením, počúvaj, čo sám hovorí: „A ja, až budem vyzdvihnutý, všetkých pritiahnem k sebe.“ Vidíš, že kríž je Kristovou slávou a povýšením.

    (Oratio 10 in Exaltatione sanctae crucis: PG 97, 1018-1019. 1022-1023)

    História sviatku Povýšenia sv. Kríža

    Sv. Kríž povýšený k verejnej úcte, v roku Pána 335 po jeho nájdení sv. Helenou. Sv. Helena vo Svätej zemi, v Jeruzaleme, v roku Pána 326 našla sv. Kríž, na ktorom zomrel Ježiš Kristus (Niektorí historici kladú nájdenie sv. Kríža na 14. september roku Pána 320).

    Keď bol nájdený sv. Kríž, nadšení veriaci chceli vzdať úctu tejto cennej relikvii, vidieť ju, dotknúť sa jej. Preto patriarcha Makárius sa aj s Krížom odobral na Golgotu, kde bol Kríž vyzdvihnutý k verejnej úcte ľudu. Patriarcha Makárius sa obracal na všetky strany, na východ i západ, na sever i na juh, a ukazoval ho všetkým ľuďom.

    Keď o deväť rokov neskôr - v roku Pána 335 - bola 13. septembra posvätená veľkolepá Konštantínova Bazilika Vzkriesenia na mieste Kristovho hrobu, nasledujúci deň - 14. september - sa slávil sviatok Povýšenia sv. Kríža, v ktorom Východná cirkev od tých čias oslavovala nájdenie sv. Kríža.

    Na kresťanskom Západe sa uchytil tento sviatok niekedy v čase pontifikátu sv. Gregora Veľkého (bol pápežom v r. 590-604).

    Pútničky Egéria, ktorá v roku Pána 386 navštívila Jeruzalem, nám vo svojom spise zanechala správu o veľkolepom slávení tohoto dňa, v ktorom bol nájdený Spasiteľov sv. Kríž. Napísala: „Posviackou sa volajú dni, keď chrám pod menom Martýrium na Golgote a chrám Vzkriesenia postavený na Božom hrobe, boli zasvätené Bohu. Posvätenie týchto dvoch chrámov sa slávi čo najveľkolepejšie, lebo v ten deň objavili Pánov Kríž. …Tieto slávnosti trvajú týždeň.“ Egéria nám vo svojom spise zanechala aj správu o uctievaní Spasiteľovho sv. Kríža na Veľký Piatok: „Na Veľký Piatok o ôsmej hodine ráno veriaci, čo strávili noc v Getsemanskej záhrade a už vyšli v procesii na Golgotu, aby počuli čítať pašie a biskupovu kázeň, zhromažďujú sa pred kaplnkou Kríža. Biskup si sadá na katedru. Pred neho dajú stôl, prikrytý obrusom. Prinesú veľký strieborný, pozlátený relikviár, vyberú z neho Kríž a nápis, ktorý položia na stôl. Biskup drží oboma rukami konce vzácneho Dreva; pri jeho boku z oboch strán diakoni držia prísnu stráž, zatiaľ čo veriaci s katechumenmi predstupujú po jednom, uklonia sa, pobozkajú Kríž a vzdiaľujú sa. Každý má možnosť dotknutia Kríža a nápisu čelom a očami a hneď sa vzdialiť. Nikto nesmie po nich siahnuť rukou.“

    Sv. Helena po nájdení sv. Kríža ho rozdelila na tri časti. Jednu časť z neho poslala svojmu synovi do Carihradu. Ďalšiu časť spolu s pravou polovicou nápisu, ktorý visel na Spasiteľovom Kríži (Jn 19, 19 - 20) vzala so sebou do Ríma, kde boli tieto vzácne relikvie spolu s ďalšími relikviami umučenia Pánovho a zemou z Golgoty uložené do novopostavenej Baziliky nazvanej svätý Kríž v Jeruzaleme. Poslednú, tretiu časť sv. Kríža, spolu s ľavou polovicou nápisu, ktorý označoval na Spasiteľovom Kríži Jeho vinu sv. Helena ponechala v Jeruzaleme.

    Pán nežnosti

    V jednej horskej kaplnke sa našiel obrázok Panny Márie. Na zadnej strane obrázka bola modlitba, ako prijímať svojho blížneho:

    Pane, pomáhaj mi byť priateľom každého, priateľom, ktorého neunaví čakanie, ktorý dobrotivo prijíma, ktorý rozdáva s láskou, ktorého nevyčerpá počúvanie, ktorý ďakuje s radosťou. Priateľom, ktorého možno nájsť vždy, keď ho niekto potrebuje, na ktorého sa možno vždy obrátiť, keď si to niekto bude priať. Tým, kto vie ponúknuť priateľstvo, v ktorom si možno oddýchnuť, ktoré vyžaruje pokoj radosti, tvoj pokoj, Pane. Daj, aby som bol pripravený prijímať najmä slabých a bezbranných. A tak, aj keď nebudem robiť nič zvláštne, budem môcť pomáhať druhým, aby ťa, Pane nežnosti, cítili celkom blízko.

    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!