č. 3 / 2015
2.2.- 15.2.2015

    Bájka o pavučine

    Dánsky spisovateľ, konvertita na katolícku vieru - Jorgensen, v jednej svojej bájke hlbokého významu, rozpráva:

    V jedno krásne septembrové ráno bol vzduch plný jemných, hebunkých vlákien babieho leta. Jedno vlákno sa zachytilo v korune vysokého stromu a zostalo tam visieť. Malý pavúk vyšiel z úkrytu s úmyslom pripevniť vlákno. Potom, keď bolo vlákno v korune stromu už upevnené, spustil sa po ňom až dolu k päte stromu. Tam našiel široko rozvetvené krovie, v ňom sa mu zapáčilo. Začal hneď tkať pavučinu a stavať si príbytok. Horný koniec svojej siete upevnil na dlhom vlákne, po ktorom sa spusti z koruny stromu, druhý koniec na okraj kra. Stalo ho to mnoho práce a námahy, ale výsledkom toho bola nádherná pavučina, výborná pasca na muchy. Po niekoľkých dňoch sa mu pavučina zdala byť nie dosť veľká. Začal ju preto rozširovať na všetky strany. Vďaka širokým oporným vláknam, zvlášť vláknu vedúcemu hore ku korune stromu, sa mu to podarilo. Keď v jesenné ráno pokryli sieť kvapky rosy, blyšťala sa v jemnom rannom slniečku ako závoj z perál.

    Pavúk bol pyšný na svoju prácu. Deň za dňom tlstol, pretože do veľkej siete sa mu chytalo mnoho múch. Snáď už ani nevedel, ako hladný a biedny sa dostal začiatkom jesene na vrchol stromu a odtiaľ dole. Jedného rána sa prebudil veľmi mrzutý. Bolo hmlisto, žiadna mucha na obzore. Čo má robiť v tomto nudnom jesennom dni? "Urobím malú obchádzku", rozhodol konečne, "popozerám, či pavučina nepotrebuje niekde opravu".

    Skontroloval každé vlákno, či je dobre upevnené. Nemohol nikde nájsť žiadnu chybu, ale jeho zlá nálada sa stále viac stupňovala. Ako sa tak šplhal po sieti, narazil na dlhé vlákno, na ktorom viselo celé jeho obydlie. On však už dávno zabudol, že toto vlákno je oporným vláknom a že vlastne drží celú pavučinu. O všetkých ostatných vedel, že jedno vedie k zlámanej vetve, iné vedie k tŕniu. Ale čo toto môže byť? Veď toto vedie niekde preč, proste preč do vzduchu! Pavúk sa pozdvihol na zadné nohy a pozeral do výšky. Hľadí pozorne, ale sa mu zdá, že toto vlákno vedie niekam až k oblakom, zdá sa mu, že vlákno nemá ani konca. Čím viac si pavúk nevedel vysvetliť túto záhadu, tým viacej bol netrpezlivejší a nekľudnejší. Načo je toto vlákno, ktoré sa aj tak stráca vo výške? Za dobrého bývania, za stálych hostín, ktoré mu poskytovali muchy, zachytené v pavučine, už dávno zabudol, že je to práve to vlákno, po ktorom sa spustil v onom septembrovom dni. Nespomenul si, akým užitočným mu bolo vlákno pri tkaní a zväčšovaní jeho siete. Na toto už dávno zabudol. Teraz vie len jedno: Je to neužitočné vlákno, ktoré ide do výšky celkom bezúčelne. "Preč s ním"! zvolal pavúk a plný zlosti prehrýzol vlákno. V tom okamihu spadla pavučina a pavúk spadol na zem. Keď sa prebral z mdloby s polámaným nôžkami, videl, že z celého jeho diela, ktoré tak prácne budoval, zostalo len niekoľko nití, ktoré ležali na zemi medzi krovím. A zasa bol chudobný bez domova. Stačil okamih, aby všetka jeho práca bola zničená.

    Drahí moji, v tomto podobenstve je ukrytá hlboká pravda. Zmysel bájky je pre nás veľmi poučný. Viete, kto je tým pavúkom, čo má základné vlákno vysoko vo výške, až k oblakom, ba až nad oblaky? Tým pavúkom sme my - tvory Božie vtedy, keď sme spojení s Bohom aspoň milosťou posväcujúcou. Čistá duša je spojená s Bohom milosťou. Kto túto niť, toto vlákno pretrhne, stáva sa úbohým tvorom bez domova a bez Otca. Čím sa toto vlákno môže pretrhnúť a čím sa bohužiaľ veľmi často pretrháva? Len jedno je, čo pretrhuje naše spojenie s Bohom, a to je ťažký hriech!

    Referendum za rodinu

    Referendum za rodinu - jedna z najdôležitejších vecí! Nie je to referendum proti niekomu, je to pre naše deti a deti našich detí, aby mohli mať sviatostné rodiny, kde žije muž ako otec a žena ako mama. Je to na dlhšie vysvetlenie, že referendum nemá nič spoločné s nenávisťou k niekomu. Je to o nás, pre nás!

    o. Peter Iľko

    Priložená krížovka: 3/2015
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!