č. 4 / 2015
16.2.- 1.3.2015

    O stopách Pána Boha

    Istý francúzsky učenec robil vedecké výskumy na púšti. Za sprievodcu si vybral Hebreja. Pri západe slnka sa začal Hebrej modliť.

    „Čo to robíš?“ pýta sa vedec.

    „Modlím sa,“ odpovedá Hebrej.

    „Ku komu sa modlíš,“ chcel vedieť učenec.

    „K Bohu,“ odpovedá jeho spoločník.

    „Videl si ho niekedy, dotkol si sa ho niekedy?“ pokračoval učenec v otázkach.

    „Nie,“ dostal odpoveď.

    „Ty budeš asi pomätený,“ pomyslel si Francúz.

    Nasledujúce ráno učenec vyšiel zo stanu a riekol:

    „Dnes v noci tu bola ťava.“

    Oči domorodca sa okamžite rozžiarili.

    „Videli ste tú ťavu, dotkli ste sa jej?“

    „Nie,“ odpovedal človek vtedy.

    „Vy budete asi nejaký podivný vedec,“ vyhlásil spokojne domorodec.

    „Ale predsa okolo stanu sú zreteľné stopy ťavy,“ bránil sa vedec.

    Práve vyšlo slnko v celej svojej kráse. Hebrej ukázal tým smerom a povedal: „Pozrite, pane, to sú stopy Boha!“


    Všímame si aj my stopy Boha? Nezabúdame na nich niekedy v živote? Božie Slovo nám hneď v úvode v knihe Genezis hovorí: A stvoril Boh človeka na svoj obraz, Na Boží obraz ho stvoril. My ako Boží obraz sa musíme k sebe správať s úctou, lebo všetci sme na Jeho obraz, ktorý prišiel Kristus opraviť. Pamätajme na to hlavne v pôste pri modlitbe Efréma Sýrskeho, ktorá znie:

    "Pane a Vládca môjho života, zažeň odo mňa ducha lenivosti, nedbalosti, lakomstva a prázdnych rečí.

    Udeľ mne, svojmu nehodnému služobníkovi ducha čistoty, pokory, trpezlivosti a lásky.

    Áno Pane a Vládca, daj aby som poznal svoje hriechy a neodsudzoval svojho brata, lebo ty si zvelebený na veky vekov. Amen."

    O pôste

    Homília I. Nášho svätého otca Bazila, arcibiskupa Cézarey kapadóckej


    1. „Zatrúbte poľnicou,“ hovorí žalmista, „pri nove mesiaca v dňoch vašej slávnosti!“ 1 To je príkaz proroka. Nám však hlasnejšie než akákoľvek poľnica a zreteľnejšie než akýkoľvek hudobný nástroj ohlasujú slávnosť, ktorá týmto dňom predchádza, predčítané texty Písma. Iste sme počuli o požehnaní pôstu u Izaiáša, ktorý odsúdil židovský pôst a nás učí pravému pôstu slovami: „Nepostite sa pre škriepky a hádky, ale rozviažte zväzky zločinné!“ 2 A Pán hovorí: „Nemajte zachmúrený výraz, ale umy si tvár a pomaž si hlavu!“ 3 Ukážme teda, ako sme poučení, buďme v nadchádzajúcich dňoch nie zamračení, ale šťastne naladení, ako sa na svätých patrí. Nik maloverný nebude korunovaný; nik smutný nedosiahne znak víťazstva. Nebuď zarmútený, keď si liečený! Bláznom je, kto sa neteší zo zdravia duše, avšak smúti nad zmenou jedálnička a viac sa stará o pôžitok žalúdka, než o blaho duše. Sýtenie je po vôli bruchu, pôst však prináša úžitok duši. Buď šťastný, že ti bol Lekárom daný liečivý prostriedok, ktorý ničí hriechy. Tak ako sú červíky z čriev detí odstraňované pomocou určitých veľmi horkých liekov, tak aj pôst, ktorý si skutočne zasluhuje takéto označenie4 a tiež preniká do duše, zabíja hlboko zakorenené hriechy.

    2. „Pomaž si hlavu a umy si tvár!“ 5 K tajinám (svätým tajomstvám) ťa povoláva Písmo. Ten, ktorý bol pomazaný, 6 pomazal; 7 ten, ktorý bol obmytý, 8 obmyl. 9 Príkaz sa vzťahuje na vnútro! Obmy si dušu od hriechov! Pomaž si hlavu svätým myrom, aby si mal účasť na Kristovi, a potom sa choď postiť! Nezahaľuj si tvár ako herec! Tvár je zahalená, keď vnútorné rozpoloženie je zvonku zatemnené prostredníctvom umelého zovňajšku 10 a lžou je prikryté ako nejakým závojom. Hercom je ten, kto v divadle predstavuje nejakú inú osobu, hoci je otrok, často hrá pána a obyčajný človek zas kráľa. Tak aj v tomto živote väčšina ľudí hrá ako na nejakom javisku svoje celoživotné divadlo tým, že niečo iné má v srdci a niečo iné ukazuje pred ľuďmi. Nemeň svoju tvár! Aký si, tak sa i chovaj! Netvár sa mrzuto a zamračene, aby si získal povesť askétu! Dobrý skutok, ktorý sa roztrubuje, neprináša žiaden osoh, a pôst, ktorý sa stavia na obdiv, žiaden úžitok. Čo sa robí z vystatovačnosti, neprináša ovocie pre budúci život, ale končí sa chválou ľudí. Ponáhľaj sa preto radostne k daru pôstu. Pôst je starobylým darom, nie zastaraným ani starnúcim, ale vždy sa omladzujúcim a kvitnúcim.

    3. Myslíš si snáď, že starobylosť pôstu odvodzujem zo Zákona? 11 Pôst je starší než Zákon. Ak budeš mať trošku trpezlivosti, uvidíš dôkaz pravdivosti tohto tvrdenia. Nemysli si, že deň zmierenia, ktorý bol pre Izrael nariadený v desiaty deň siedmeho mesiaca, je počiatkom pôstu. Choď dejinami a pátraj po tom, aký je pôst starý! Nie je to vynález nového dáta, je to drahocenné dedičstvo našich otcov. Všetko, čo vyniká vysokým vekom, je úctyhodné. Maj preto pôst pre jeho starobylosť v úcte! Je rovnako starý ako ľudstvo. Pôst bol nariadený už v rajskej záhrade. Prvý príkaz, ktorý Adam dostal, znel: „Zo stromu poznania dobra a zla nesmiete jesť!“ 12 Slová „nesmiete jesť!“ sú príkazom k pôstu a abstinencii. Ak by Eva nebola bývala okúsila zo stromu, nebol by pôst teraz potrebný. „Pretože lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.“ 13 Skrze hriechy sme sa stali chorými, skrze pokánie musíme opäť vyzdravieť. Pokánie bez pôstu je však bezcenné. „Nech je prekliata zem pre teba; tŕnie a bodľačie ti bude rodiť“. 14 Bolo ti prikázané smútiť, nie hýriť. Pôstom sa obhajuj pred Bohom! Áno, i samotný život v raji je predobrazom pôstu, nielen nakoľko človek žil s anjelmi a skrze skromnosť (nenáročnosť) si uchoval s nimi podobnosť, ale aj preto, lebo všetko, čo potom ľudský rozum vymyslel, ako pitie vína, zabíjanie zvierat, vlastne všetko, čo zakaľuje ľudského ducha, pre obyvateľov rajskej záhrady bolo ešte neznáme.

    4. Pretože sme sa nepostili, stratili sme raj. Postime sa teda, aby sme sa tam opäť mohli vrátiť! Nevidíš ako Lazár skrze pôst vstúpil do raja? 15 Nenapodobňuj Evinu neposlušnosť; nepriberaj si opäť za svojho radcu hada, ktorý sa zalieča telu a vyzýva k pôžitku! Nevyhováraj sa na slabosť tela a nemohúcnosť! Pretože nie mne vymenúvaš ospravedlňujúce dôvody, ale tomu, ktorý to vie. Ej akože, nemôžeš sa postiť? Ale celý život sýtiť sa doplna a ničiť si žalúdok nadmiernou stravou, to môžeš? Viem predsa, že lekári nepredpisujú chorým všelijaké jedlá, ale pôst a abstinenciu. Keď to teda dokážeš, ako by si mohol predstierať, že to nezvládneš? Čo je bruchu osožnejšie, stráviť noc po striedmej strave, alebo si ľahnúť prepchatý jedlom - nie, nie ľahnúť si, ale stonajúc a vzdychajúc prehadzovať sa sem a tam? Musel by si iba namietať, že námorníci ľahšie zachránia tovarom naloženú loď, než ľahkú a málo zaťaženú. Ťažko naložená loď sa i pri miernom nápore vĺn potopí, kým loď s menším nákladom sa po vlnách kĺže ľahšie, pretože bez problémov môže stúpať vyššie. Tak sa aj ľudské telo, ktoré sa neustále sýti a je obťažkané jedlom, ľahko stáva obeťou choroby; kto sa však uspokojí so striedmejšou a ľahšou stravou, neunikne iba obávanému zlu choroby ako nejakému hroziacemu víchru, ale zdolá aj už existujúcu nevoľnosť tak ako útes prichádzajúci nápor.


    Pravý pôst - sa deje v srdci a vôli, ako návrat márnotratného syna k Otcovi: Sv. Ján Chryzostom (5.st.) píše, že pôst značí „nielen zriekanie sa jedla, ale aj hriechu“. „Preto sa pôst zacháváva nielen ústami, ale aj očami, ušami, nohami, rukami, ba všetkými časťami tela.“ To značí nielen nehýčkať žalúdok jedlami, ale aj neživiť si oči nečistým pozeraním, uši počúvaním ohovárania, ruky konaním nespravodlivosti. Dnes to má svoj nový rozmer vzhľadom na televíziu, počítače, diskotéky, sebaľúbom prezentovaní „vlastných názorov“, ... Sv. Bazil (5.st.) pripomína: „Je zbytočné sa postiť od jedla, a pritom mať záľubu v krutom kritizovaní a urážaní: Neješ mäso, ale požieraš svojho brata.“

    o. Peter Iľko

Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!