č. 6 / 2015
16.3.-.29.3.2015

    Odpustiť

    Dokiaľ človek v sebe nepodrobí všetko, čo spôsobuje vojnu, ľudstvo bude vždy vo vojnovom stave. To čo spôsobuje vojny vo svete je hriech: lakomstvo, chamtivosť, nenávisť, túžba po moci. Sme pozvaní, aby sme tieto hriechy počas pôstu priniesli k Spasiteľovi a zbavili sa ich. Keď dostaneme jeho odpustenie, sme pozvaní toto odpustenie rozšíriť na všetkých, ktorí zranili nás. „Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.“(Mt 6, 14-15)

    Takto sa pôst stáva časom na odstránenie semien vojny; časom, kedy sa búrajú steny oddelenia, ktoré vyrástli medzi členmi rodiny, priateľmi a príbuznými. Takto prvou výzvou počas pôstu je prijať Božie odpustenie a rozšíriť ho na všetkých. Z tohto dôvodu sa táto nedeľa nazýva tiež „nedeľou odpustenia“. Odpustenie nám otvára dvere, aby sme prijali viac z plnosti Božej prítomnosti.

    Jeden orol zlomil druhému krídlo. Poranený orol spadol na zem a nemohol už vyletieť do vzduchu. Ale jedného dňa sa zvláštnym spôsobom zdravý orol dostal do pazúrov poraneného orla. Vtedy začala chvíľa účtovania.

    Poranený orol hovorí zdravému: „Ja už nemôžem lietať, ale ani ty už nebudeš lietať, aby si skúsil, aký strašný je život orla, ktorý nemôže vyletieť vysoko nad oblaky. I ja ti teraz zlomím krídlo, aby si vedel akú krivdu si mi urobil.“

    Po tomto rozhodnutí poranený orol počul hlas svojho srdca: „To nie je predsa cesta na nápravu krivdy, ktorá ti bola spôsobená, pretože s takouto odplatou bude krivda ešte väčšia.“

    V tej chvíli poranený orol zmenil svoje rozhodnutie a povedal si: „Neurobím to, zľutujem sa a pustím zdravého orla na slobodu.“

    Po týchto slovách nastalo čosi neuveriteľné: Jeho zlomené krídlo sa zrástlo, ba dokonca dostalo takú veľkú silu, že tento orol už so zrasteným krídlom vyletel omnoho vyššie ako orol, ktorý bol zdravý.

    Odpustením rastieme, odpustením sa zdokonaľujeme, odpustením sa uzdravujeme.

    O pôste. Homília I. otca Bazila  (pokračovanie)

    Pôst posiela modlitby do neba, stávajúc sa akoby krídlami pre ich cestu nahor. Pôst znamená zveľadenie pre domácnosti, je matkou zdravia. Je učiteľom mladých, ozdobou starých. Je dobrým spoločníkom pri cestovaní, spoľahlivým životným druhom pre tých, ktorí bývajú spolu. Manžel sa neobáva intríg proti svojmu manželstvu a žije v harmónii so svojou manželkou, keď ju vidí postiť sa. Manželka neupadne do žiarlivosti a radostne prijíma manžela, ktorého vidí postiť sa. Koho domácnosť upadla kvôli posteniu? Spočítaj výhody týkajúce sa domácnosti berúc na zreteľ nasledujúce veci. Nikto kvôli pôstu nezanedbá tých, čo sú doma. Určite o nič neprídeme ak sa nemilosrdný žalúdok nepostaví proti zvieratám. Nože kuchárov sa zastavili; stôl je dostatočne plný vecí, ktoré rastú prirodzene. Židom bol daný sabat tak, že „budeš odpočívať“ ako je napísané „tvoje zviera i tvoje dieťa.“ Pôst sa má stať odpočinkom pre domácich sluhov, ktorí vkuse drú celý rok. Dopraj odpočinku svojmu kuchárovi, dopraj voľno tomu, čo ti pripravuje stôl, vzdiaľ ruku od svojho čašníka. Už raz skoncuj so všakovakými upravenými jedlami! Nech sa domácnosť už raz utíši od množstva zmätku, od dymu i od smradu spálenej masti, od pobehovania sem a tam a od posluhovania žalúdku, ako keby to bol nemilosrdný pán! Dokonca aj tí, ktorí vynucujú tribút, svojim poddaným občas poskytnú určitú slobodu. Žalúdok by mal tiež ústam dopriať oddych, vyjednajúc nám prímerie na päť dní. Žalúdok vždy len požaduje a nikdy s tým neprestane; čo dnes prijme, na to zajtra zabudne. Kedykoľvek je naplnený, filozofuje o striedmosti; kedykoľvek je prázdny, zabúda na tieto rozhodnutia.

    Pôst nepozná vyčíňanie úžerníctva. Stôl toho, kto sa postí, nesmrdí úrokmi. Osirelé dieťa postiaceho sa otca sa nemusí obávať žiadnych otcových dlhov, ktoré sa ako had omotávajú okolo krku. Práve naopak, pôst je príčinou pre radosť. Tak ako smäd činí vodu lahodnou a hlad spôsobuje, že všetko, čo sa nachádza na stole, zdá sa príjemným, tak aj pôst zvyšuje pôžitok z jedla. Ak už raz pôst vstúpi do tvojho bytia a preruší stále trvajúci pôžitok, ukáže ti ho nanovo ako čosi vytúžené. Preto ak chceš byť pripravený vychutnávať radosti stola, prijmi obnovu prameniacu z pôstu. Ty však, čo si príliš opantaný pôžitkom, sebe samému oslabuješ pôžitok a kvôli oddávaniu sa pôžitkom ti pôžitok ostane skrytý. Toto však nie je žiaduce, pretože ak radosť nie je trvalá, stáva sa opovrhovanou. Ale bohatstvo, ktoré je vzácne, je hojne vyhľadávané, kvôli potešeniu, ktoré prináša. Tak aj toto bohatstvo pôstu chce uskutočniť zmenu v našom živote tak, aby milosť toho, čo nám bolo dané, mohla s nami ostať. Nevidíš snáď, že aj slnko žiari jasnejšie po noci? A prebudenie je príjemnejšie po spánku? I zdravie je žiadanejšie po skúsenosti s opačnou vecou. Práve z tohto dôvodu je stôl oblažujúcejší po pôste, podobne je to u bohatých, ktorí stolujú vo veľkom, tak aj u tých, ktorí vedú jednoduchý a skromný život.

    Mal by si sa obávať príkladu bohatého človeka. To, čo mu prinášalo rozkoš počas života, uvrhlo ho do ohňa. Nebola to nespravodlivosť, ale zmäkčilý život, ktorý ho obžaloval a pražil ho v plameňoch pece. Z tohto dôvodu je teda nutné, aby sme mali vodu na uhasenie ohňa. Nemali by sme sa postiť iba kvôli tomu, čo sa stane v budúcnosti, pôst je dokonca ešte osožnejší pre túto aktuálnu prítomnosť. U tých, čo sú na vrchole zdravia, môže dôjsť k obratu a zmene, k úbytku ich síl tak, že nebudú schopní naďalej niesť bremeno plného zdravia. Pozri, aby si ty, ktorý teraz pohŕdaš vodou, nežiadal raz ako boháč jedinú kvapku. Nikto nikdy nebol opitý z vody. Žiadna hlava nemala nikdy bolesti kvôli tomu, že pila vodu. Nikoho nohy neboli nikdy zamestnané kvôli tomu, že by žil s niekým, kto pije vodu. Žiadne nohy neboli nevládne, žiadne ruky nepoužiteľné len preto, že boli občerstvené vodou. Nevyhnutne sa stáva, že tí, ktorí žijú prepychovo, smerujú k mnohým telesným chorobám a ich nesúlad speje k skaze. Ten, kto sa postí, má zdravú farbu tváre, neprepukajúcu do nehanebnej červenosti, ale zdržanlivosť je ozdobená [určitou] bledosťou. Kto sa postí, má vľúdne oko, pokojnú chôdzu a premýšľavú tvár. Nie je u neho bezuzdnosť, arogantný smiech, ale skôr umiernenosť reči a čistota srdca.

    Spomeň si na svätých zo starých dôb, „ktorých svet nebol hoden, potulovali sa v ovčích a kozích kožiach, núdzni, prenasledovaní, sužovaní.“ Spomeň si na ich štýl života, či skutočne aj ty hľadáš rovnaký prídel ako oni? Čo zapríčinilo, že Lazár spočinul v lone Abrahámovom? Nebol to pôst? Jánov život bol životom v pôste. Nemal posteľ, stôl, úrodný kus pôdy, vola na oranie, ani zrno, žiadne mletie ani pečenie, nič z bežného spôsobu života. Pretože „medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ.“ Pavol, ktorý popri iných útrapách aj pôst považoval za niečo, čím by sa mohol chváliť a bol uchvátený do tretieho neba. Pri tom všetkom, čo bolo povedané, je však hlavné to, že náš Pán kvôli nám prijal telo, najprv ho opevnil pôstom, potom v tomto stave privítal útok diabla. Chcel nás tým poučiť, že pred bojom s pokušeniami máme sa pomazať a vycvičiť postením a na druhej strane prostredníctvom nedostatku (hladu) akoby dal nepriateľovi príležitosť.

    o. Peter Iľko

Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!