č. 13 / 2015
22.6.-.5.7.2015

    V modlitbe úprimnosť a jednota

    Malé rehoľné spoločenstvo potrebovalo auto a bola to oprávnená potreba z hľadiska služby, ktorú preukazovalo Cirkvi.

    Predstavená nariadila každodennú modlitbu po deväť dní pre celé spoločenstvo. Dúfala, že Pán ich rýchlo vypočuje (potrebovali ho veľmi súrne). Na záver deviatich dní: na obzore nič. Jedna zo sestier prišla k predstavenej a chladnokrvne tvrdila, že je smiešne takto prosiť, čím jej dala najavo, že zle vykonáva svoj úrad predstavenej. Chýbala tu jednota a rozhovor odhalil zásadné pochybnosti sestry.

    V priebehu nasledujúcich hodín sa predstavená veľmi modlila za ňu. Pán zasiahol jej srdce, takže si uvedomila svoju tvrdosť duše. Rozplývala sa v slzách a keď pochopila, ako zjavne narúšala úmysel spoločenstva, úpenlivo prosila Prozreteľnosť, aby jej odpustila a aby sa čím skôr postarala o auto.

    Na druhý deň sa na vrátnici ohlásil neznámy pán, ktorý im ponúkol svoje auto, lebo ho už nechcel používať.


    Modliť sa pred jedlom


    Po rokoch sa priznal muž žene, čo bolo príčinou zmeny jeho života. Bolo to v čase, keď bol na vojne. Ako mladí vojaci na vychádzke sedeli v krčme pri alkohole v pôstnej dobe.

    Vtedy do reštaurácie vstúpil starší muž. Sadol si, objednal si jedlo, prežehnal sa a pomodlil sa. Od druhého stola sa ozval posmešný hlas: „U vás doma sa iste takto všetci modlia!“

    Muž sa obrátil a povedal: „Nie! U nás sa všetci doma nemodlia!“

    „A kto sa u vás doma nemodlí?“, pýtal sa ten od druhého stola.

    „Nuž u nás sa nemodlí kôň, krava, svine... Tie idú k válovu a žľabu bez modlitby,“ povedal muž a s chuťou sa pustil do jedla. Vtedy sa všetci prestali smiať.


    Nájsť si čas pre modlitbu


    Kardinál Jean M. Lustiger, parížsky arcibiskup, kedysi Žid, bol raz oslovený novinármi, kedy mu ostáva čas na modlitbu, meditáciu či adoráciu pred bohostánkom. Novinári vedeli o jeho veľkej aktívnej činnosti. Kardinál im odpovedal: „Nie, ja nemám čas... ja si ho jednoducho nájdem!

    Ján Mastiliak

    *05.11.1911 Nižný Hrabovec, + 18.09.1989 Prešov
    gréckokatolícky kňaz, prvý slovenský gréckokatolícky redemptorista, profesor


    Narodil sa rodičom Mikulášovi a Anne rod. Polákovej ako tretie dieťa. Základnú ľudovú školu navštevoval v Nižnom Hrabovci. V jeseni r. 1922 s bratom Michalom odišiel do juvenátu v Hlučíne na Morave, ktorý patril rím-kat. redemptoristom. V r. 1928 sa rozhodol vstúpiť do noviciátu redemptoristov východného obradu, ktorý bol v tom čase v Stropkove. Dňa 31. júla 1928 prijal rehoľný odev a tým sa začal jeho ročný noviciát. Rehoľné sľuby zložil 2. augusta 1929. V jeseni toho istého roku odcestoval do Obořišťa v Čechách, kde bol kňazský seminár pražskej provincie, aby začal svoje filozoficko-teologické štúdia. Dňa 9. augusta 1933 prijal nižšie kňazské svätenia a diakonát z rúk mukačevského biskupa Alexandra Stojku a dňa 12. augusta 1934 bol v Užhorode vysvätený na kňaza.

    V r. 1935 dokončil svoje štúdiá v Obořišti a od 25. júla začal pastoračne pôsobiť v michalovskom kláštore. Dňa 1. októbra 1935 nastúpil na vojenskú základnú službu v Košiciach a potom v Prahe.

    Jeho intelektuálne schopnosti čoskoro vzbudzovali obdiv. Predstavení ho preto r. 1937 vyslali na ďalšie štúdiá do Ríma. Študoval na Pápežskom orientálnom inštitúte. V r. 1941 zakončil prvú časť štúdia licenciátnou prácou na tému Fuitne Vladimirus Solovjev Catholicus? O rok neskôr získal titul Doctor in scietiis ecclesiasticis orientalibus prácou na tú istú tému. Pre vojnové udalosti sa nemohol vrátiť na Slovensko a preto začal prednášať na Pápežskom orientálnom inštitúte v Ríme. Na Slovensko sa vrátil v r. 1944.

    V noci z 13. na 14. apríla 1950 boli násilne rozpustené všetky rehole a kláštory. J. Mastiliak sa vtedy nachádzal v Obořišti. Bol zatknutý a súdny proces s ním sa začal 1. apríla 1950 v Prahe, na Pankráci. Spolu s ďalšími rehoľníkmi bol obžalovaný z vlastizrady a špionážnej činnosti. Podľa mienky súdu bol J. Mastiliak najnebezpečnejším zo všetkých, lebo na svoju špionážnu činnosť bol zvlášť pripravovaný vo Vatikáne. Bol odsúdený na doživotie, peňažnú pokutu vo výške 50 tisíc korún, konfiškáciu celého majetku a stratu čestných občianskych práv na desať rokov. Vystriedal všetky vtedy existujúce väzenia, počnúc Pankrácom až po Leopoldov. V r. 1955 ho zastihla amnestia a jeho doživotné väzenie bolo zmenené na 25 rokov ostrého väzenia. Tieto roky prežil v blízkosti biskupa P. Gojdiča a päť mesiacov aj s neskorším prezidentom ČSSR G. Husákom.

    V r. 1965 na základe ďalšej amnestie ho po 15 rokoch väzenia prepustili. Prvé dni na slobode strávil v rodnej dedinke v Nižnom Hrabovci, potom prechodne u svojej sesternici v Prešove, kým sa nepresťahoval k o. Tulejovi, s ktorým sa zoznámil vo väzení. Keďže činnosť Gréckokatolíckej cirkvi bola zakázaná, musel si nájsť nejaké zamestnanie. Najprv pracoval v Komunálnych službách v Prešove ako záhradník a od r. 1966 ako tlmočník v Odevných závodoch v Prešove.

    V r. 1968 nastal zvrat v dejinách Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Bola obnovená. J. Mastiliak bol ustanovený za predstaveného michalovskej viceprovincie redempto-ristov. Hneď na to odcestoval do Ríma v rehoľných záležitostiach. Následne sa presťahoval k Brajerovcom na Sázavského 8 v Prešove, kde prežil zbytok svojho života. Na následky dlhoročného väzenia sa podrobil operácii. Postihla ho choroba, ktorá mu stiahla a skrivila ústa.

    V marci 1969 sprevádzal do Ríma ako tlmočník vtedajšieho ordinára Jána Hirku. Dňa 2. novembra dostal štátny súhlas na výpomoc v prešovskej katedrále. Jeho služba pre nedostatok síl spočívala len v spovedaní. Väčšinu svojej práce vykonával doma. Najviac času venoval prekladaniu knižných titulov náboženskej literatúry. V rokoch 1968-1989 preložil 108 knižných titulov z mnohých jazykov. Ovládal totiž štrnásť jazykov. V r. 1974 prekonal infarkt, po ktorom slúžil sv. liturgie už iba doma. Jeho zdravotný stav sa stále zhoršoval a preto sa 18. mája 1981 dobrovoľne zriekol úradu viceprovinciála. Avšak aj naďalej sa venoval svojej práci. Jeho najväčšou zásluhou bola tajná príprava kňazov - rehoľníkov, hlavne redemptoristov, pretože oficiálne študovať nemohli. Zomrel 18. septembra 1989 vo veku 78 rokov. Prežil 60 rokov v Kongregácii najsvätejšieho Vykupiteľa ako duchovný syn sv. Alfonza a 54 rokov ako kňaz. Pohrebné obrady boli 22. septembra 1989 v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove, ktoré viedol ordinár Ján Hirka, prešovský apošt. administrátor. Na pohrebných obradoch sa zúčastnil aj pražský svätiaci biskup A. Líška. Jeho telesné ostatky boli uložené do hrobky redemptoristov v Michalovciach.

    o. Peter Iľko

Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!