č. 14 / 2015
6.7.-.19.7.2015

    Láska, Zdravie a Úspech

    Žena vyšla z domu a uvidela troch starých mužov s dlhými bielymi fúzmi, ktorí sedeli vpredu na dvore. Povedala: Nemyslím si, že vás poznám, ale musíte byť hladní. Prosím poďte ďalej a zoberte si niečo k jedlu. Je tu pán domu? spýtali sa. Nie, odpovedala. Potom nemôžeme vstúpiť, odpovedali oni. Večer, keď sa manžel vrátil domov, žena mu povedala, čo sa stalo. Bež a povedz im, že som doma a pozvi ich.

    Žena vyšla von a pozvala mužov dovnútra. My nemôžeme spoločne vstúpiť do domu, odpovedali. Prečo nie? spýtala sa žena.

    Jeden zo starých mužov začal vysvetľovať. Ukázal na jedného z nich a hovorí: Jeho meno je Zdravie. Ukázal na druhého: tento sa menuje Úspech a moje meno je Láska. Potom dodal: Teraz bež a prediskutuj so svojim manželom, ktorého z nás chcete doma.

    Žena sa vrátila a povedala manželovi, čo počula. Jej manžel mal veľkú radosť. Aké milé, povedal. Vzhľadom na túto situáciu pozveme ďalej Zdravie. Nech naplní náš dom zdravím.

    Jeho žena nesúhlasila. Drahý, prečo nepozveme Úspech?

    Celý rozhovor počula ich svokra, vbehla do izby so svojím návrhom: Nebolo by lepšie pozvať Lásku? Náš dom by bol naplnený láskou. Dáme na radu svokry, povedal manžel svojej žene. Choď von a pozvi Lásku, bude to náš najlepší hosť.

    Žena vyšla von a spýtala sa troch mužov: Ktorý z vás je Láska? Poďte prosím a buďte našim hosťom. Muž menom Láska vstal a išiel k domu. Ostatná dvaja vstali taktiež a nasledovali ho. Prekvapená žena sa spýtala Zdravia a Úspechu: Pozvala som len Lásku, prečo idete taktiež?

    Starí muži odpovedali spoločne: Keby ste pozvali Zdravie alebo Úspech, ostatní dvaja by zostali vonku, ale vy ste pozvali Lásku a kamkoľvek ide on, tam ideme my s ním. Kdekoľvek je Láska, tam je aj Zdravie a Úspech!

    Experiment

    Na stanici metra vo Washingtone DC sa postavil muž a začal hrať na husliach; bolo studené januárové ráno. Hral asi 45 minút Bachove skladby. V tom čase, pretože bola špička, prešli stanicou metra tisíce ľudí.

    Po troch minútach od prvých tónov prešiel okolo muž v strednom veku. Na pár minút sa zastavil, potom sa ponáhľal ďalej. O minútu neskôr dostal huslista svoj prvý dolár: nejaká žena mu hodila peniaze do škatuľky a bez zastavenia pokračovala v chôdzi. Neskôr sa niekto oprel o stenu a počúval, kým sa nepozrel na hodinky a neodišiel, zrejme sa ponáhľal do práce.

    Najviac pozornosti huslistovi venoval asi trojročný chlapec: matka ho ťahala za sebou, ale dieťa sa zastavilo a dívalo na muzikanta. Nakoniec matka syna postrčila, dieťa pokračovalo v chôdzi, ale stále sa obzeralo. Toto sa opakovalo s niekoľkými inými deťmi a všetci rodičia, bez výnimky, ich nútili pokračovať v chôdzi. Za celých 45 minút hry sa na chvíľku zastavilo iba šesť ľudí. Asi dvadsiati mu dali peniaze bez toho, aby spomalili svoj krok. Vybral 32 dolárov. Keď skončil a nastalo ticho, nikto si to nevšimol.

    Nikto nezatlieskal, nikto hráča nespoznal. Nikto nevedel, že tým huslistom bol Joshua Bell, jeden z najlepších hudobníkov na svete. Hral jednu z najťažších skladieb, ktoré boli kedy zložené, na husliach za 3,5 milióna dolárov. Dva dni predtým vypredal Joshua Bell divadlo v Bostone za priemernú cenu lístka 100 dolárov.

    Inkognito hru Joshuu Bella na stanici metra zorganizoval denník Washington Post ako súčasť experimentu o vnímaní , vkuse a prioritách ľudí. Zadanie znelo: Dokážeme vnímať krásu na bežnom, obyčajnom mieste v nevhodnom čase? Dokážeme sa zastaviť a oceniť ju? Rozpoznáme aj v neadekvátnych súvislostiach talent?

    Jedným z možných záverov tohto experimentu je, že „Ak nemáme chvíľku zastaviť sa počúvať jedného z najlepších hudobníkov, hrajúceho jednu z najlepších skladieb, koľko ďalších veci nám unika?“

    Musíme sa usilovať zväčšovať počet svojich priateľov a zmenšovať počet nepriateľov tým, že všetkým budeme robiť dobre. (sv.Don Bosco)

    Neodsudzovať

    Istý brat v skíte sa previnil. Bolo zvolané zhromaždenie, na ktoré pozvali aj abbu Mojžiša, ale on odmietol prísť. Vtedy kňaz poslal jedného z mníchov za ním so slovami: “Poď, všetci na teba čakajú!” On sa zdvihol a prišiel. Chytil prasknutý džbán, naplnil ho vodou a vzal so sebou. Všetci vyšli von, aby ho privítali, a začudovane sa ho pýtali: “Čo to má znamenať, otče?” Starec im povedal: “Moje hriechy vytekajú za mojím chrbtom a ja ich nevidím. A dnes prichádzam, aby som súdil chyby iného.” Keď to počuli, už nič svojmu bratovi nepovedali a odpustili mu.

    o. Peter Iľko

    Priložená krížovka: 14/2015
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!