č. 18 / 2015
31.8.-.13.9.2015

    Nový cirkevný rok s Matkou Božou

    Sviatok Narodenia presvätej Bohorodičky je prvým sviatkom nového cirkevného roka vo východnej cirkvi. Každý začiatok sa spája s určitými predsavzatiami i s túžbou stanoviť si na toto nové obdobie priority života. Veľkou pomocou nám bude pohľad späť - na posledný mariánsky sviatok cirkevného roka - Zosnutie presvätej Bohorodičky. Ak dnes, keď oslavujeme jej narodenie zaletíme mysľou k okamihu, kedy sa narodila pre večnosť, pomôže nám to správne si stanoviť prostriedky i cieľ, ktorý chceme dosiahnuť. Život presvätej Bohorodičky je dokonalým príkladom plnenia Božej vôle. Plán, ktorý mal Boh s jej životom sa dokonale naplnil.

    Boh má podobný plán s každým človekom. Keď však pozrieme na svet okolo seba, prípadne sa pozrieme do minulosti, môže sa nám zdať, že tento jeho plán akosi nevychádza. Keď sa totiž povie plán - máme na mysli také čosi, ako výkresy budúceho domu, ktoré narysuje architekt. Ak všetko ide podľa tohto projektu, to čo je na výkrese, rýchlo sa stane skutočnosťou. Ak všetko ide podľa projektu... Božie plány sú nádherné a dokonalé. Počítajú však s človekom, ktorý sa neraz dá zviesť svojou slobodou. Nesleduje Boží plán, stavia si svoj život podľa svojej vôle. A svet podľa toho tak aj vyzerá.

    Skúsme zaloviť vo svojej pamäti a vytiahnime do svojej pozornosti ten okamih zo svojho života, kedy sme sa rozhodovali o niečom veľmi dôležitom a rozhodli sme sa zle. Zaiste sme potom prešpekulovali, ako dobre by bolo, keby sme sa boli rozhodli správne. Koľkým nepríjemnostiam, ktoré spôsobili bolesť nielen nám, ale aj ľuďom okolo seba, sme mohli predísť. O koľko by bol svet dokonalejší a krajší, keby vtedy bolo padlo správne rozhodnutie namiesto chybného.

    Začiatok nového cirkevného roka začíname pohľadom na narodenie prvého kresťana - presvätej Bohorodičky. Ona sa vedela správne rozhodnúť. Stavala svoj život podľa Božieho plánu. Kiež by táto slávnosť nám pomohla spoznať kde je rozdiel medzi mnou v Božom pláne a medzi mnou v tomto konkrétnom okamžiku. Takto si budeme vedieť stanoviť správne predsavzatia pre nasledujúce obdobie nového cirkevného roka. A ak toto predsavzatie dodržíme, priblížime sa k radostnej chvíli - k okamžiku, kedy sa narodíme pre večnosť, kedy naša duša spočinie v náručí nášho Spasiteľa.

    Pamiatka založenia chrámu svätého vzkriesenia
    Krista a nášho Boha

    V roku 66 po Kristovi vypuklo známe židovské povstanie proti rímskej nadvláde. Cisár Nero (54 - 68) poslal na jeho potlačenie vojsko pod vedením veliteľa Vespaziána. Keďže sily protivníkov neboli rovnocenné, už v prvej bitke zahynulo približne štyridsaťtisíc Židov a Rimania veľmi rýchlo dobyli Galileu. Keď sa novým cisárom stal uvedený Vespazián (69 - 79), ďalším vedením boja bol poverený jeho syn Títus. On Jeruzalem s vojskom obkľúčil a napokon v roku 70 po Kristovi porazil, pričom zahynul približne jeden milión Židov. Jeruzalemský chrám bol vypálený a mesto bolo zničené, takže po ňom nezostal ani kameň na kameni, ako to kedysi predpovedal náš Pán Ježiš Kristus (Lk 19, 44). S výnimkou jediného dňa v roku, aj to výlučne za poplatok, bol Židom pod trestom smrti zakázaný dokonca vstup doň.

    Po ďalšom neúspešnom židovskom povstaní v rokoch 132 - 135 pod vedením domnelého mesiáša Bar Kochbu dal rímsky cisár Hadrián (117 - 138) postaviť na ruinách Jeruzalema celkom nové mesto s názvom Aelia Capitolina. Zároveň dal zneuctiť prakticky všetky posvätné miesta kresťanov. Kristov hrob prikázal zasypať a umiestniť nad neho sochu hlavného pohanského boha Dia. Na vrchu Golgota, kde bol Ježiš svojho času ukrižovaný, dal postaviť pohanský chrám zasvätený bohyni rozkoše Venuši. Dokonca aj v neďalekom Betleheme dal na mieste, kde sa Ježiš Kristus narodil, postaviť pohanský chrám zasvätený starogréckemu bohovi Adonisovi, ktorý zosobňoval Slnko. Na najposvätnejších kresťanských miestach sa teda prelievala krv obetných zvierat na počesť pohanských božstiev.

    Po známom Milánskom edikte svätého cisára Konštantína Veľkého (306 - 337; liturgická pamiatka 21. mája spolu s matkou Helenou) z roku 313, ktorým kresťania dostali vytúženú náboženskú slobodu, sa veci začali meniť. Konštantín napísal list jeruzalemskému patriarchovi Makariovi (313 - 333), aby venoval svoju pozornosť výstavbe nového chrámu na mieste Kristovho hrobu a zároveň tam vyslal svoju matku Helenu s veľkým množstvom finančných prostriedkov, aby osobne dohliadala na všetky stavebné práce. Pod jej dohľadom boli zbúrané pohanské svätyne, bol nájdený a slávnostne povýšený svätý Kríž (liturgická pamiatka 14. septembra) a bolo očistené aj miesto Kristovho hrobu. Vyrástol tam celkom nový chrám, a to taký veľký, že pod jeho strechou sa nachádzala dokonca aj neďaleká Golgota. Pôvodne sa volal Martyrion, čo v preklade z gréčtiny znamená svedectvo, neskôr bol premenovaný na Anastasis, teda zmŕtvychvstanie, a napokon sa zaužívalo jeho súčasné pomenovanie:Chrám Božieho hrobu. Isteže, v dôsledku predchádzajúcich i týchto stavebných prác sa dané miesta zmenili prakticky na nepoznanie.

    Pod dohľadom svätej Heleny sa vybudovali aj mnohé ďalšie kresťanské svätyne, napríklad na Olivovom vrchu, v Getsemanskej záhrade a v Betleheme. Predsa však kresťanský chrám postavený na mieste Kristovho hrobu a zmŕtvychvstania bol zo všetkých najkrajší a najväčší. Žiaľ, práce na ňom trvali tak dlho, že svätá Helena ho svojimi pozemskými očami už nevidela. Zomrela v roku 327, niekoľko rokov pred jeho dokončením.

    Keď bol kresťanský chrám na mieste Kristovho hrobu a zmŕtvychvstania hotový, svätý Konštantín zvolal do Jeruzalema klérus i veriacich zo všetkých končín kresťanského sveta. Dostavili sa nielen biskupi z Bitýnie, Trácie, Cilície, Kapadócie, Sýrie, Fenície, Arábie a Palestíny, ale napríklad aj z Mezopotámie, Perzie a Egypta. Zhromaždilo sa tiež takmer nespočítateľné množstvo veriacich. Uvedená slávnostná posviacka tohto kresťanského chrámu, zaiste najvýznamnejšieho pre všetkých kresťanov celého sveta až dodnes, sa uskutočnila v desiatom roku vlády cisára Konštantína, konkrétne 13. septembra 335 po Kristovi.

    Pri jeho prípadnej návšteve, ale aj počas sviatku jeho posvätenia, pamätajme na skutočnosť, že najdôležitejšou kresťanskou svätyňou, v ktorej má prebývať a pôsobiť Svätý Duch, je naše vlastné telo a naša vlastná duša.

    Narodenie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny

    Jedným veľkých sviatkov, ktorý stojí na začiatku liturgického roka je sviatok Narodenia presvätej Bohorodičky. Vo východnom obrade patrí k najstarším sviatkom Bohorodičky. presný čas vzniku sviatku je veľmi ťažko určiť. Zmieňujú sa o ňom už sv. Ján Zlatoústy (13.11.), sv. Epifán, sv. Augustín (28.8.), sv. Roman.Palestínske podanie tvrdí, že matkakonštantína Veľkého, rímského cisára, sv. Helena (21.5.), dala vybu- dovať v Jeruzaleme chrám na česť narodenia presvätej Bohorodičky (r. 330). V prospech sviatku svedčí aj Sakramentár pápeža Gelázia (r. 492 - 496). oficiálne zavedenie sviatku Narodenia Bohorodičky sa pripisuje cisárovi Mauríciovi (r. 582 - 602). Z východu sa sviatok Narodenia presvätej Bohorodičky dostal aj na západ. Najprv do Ríma, asi v 7. storočí a odtiaľ sa rozšíril po celej západnej časti Cirkvi. 8.9 sa stal sviatkom narodenia presvätej

    Bohorodičky zrejme preto, že v ten deň je deväť mesiacov od sviatku Nepoškvrneného počatia Bohorodičky. Ďalej aj preto, že v ten deň mala byť údajne posviacka chrámu na česť jej narodenia v Jeruzaleme. Slávnosť narodenia presvätej Bohorodičky patrí k dvanástim veľkým sviatkom liturgického roku. Liturgicky má jeden prípravny deň - predprazdenstvo; a 4 dni poprazdenstva. Je to zvláštnosť, že má krátke poprazdenstvo, ale nasleduje sviatok Povýšenia svätého kríža, preto je poprazdenstvo skrátené. Cirkev vždy oslavuje deň narodenín svätých pre nebo tento sviatok je jednov z výnimiek.

    o. Peter Iľko

Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!