č. 21 / 2015
12.10.-.25.10.2015

    Koľko stojí mama!

    Keď mama jedného dňa večer pripravovala večeru, prišiel za ňou do kuchyne jedenásťročný syn s lístkom v ruke. S podivne strohým výrazom jej ho podal. Maminka si osušila ruky o zásteru a pomaly čítala:

    Vypletie záhonku:1,- €

    Upratanie izby:1,5 €

    Nákup:0,5 €

    Stráženie sestričky (3x)3,- €

    Dve jednotky v žiackej:2,- €

    Každodenné vynášanie smetí:1,- €

    CELKOM:9,- €

    Maminka sa na chlapca nežne pozrela. Vzala ceruzu a na druhú stranu lístku napísala:

    Deväť mesiacov nosenie pod srdcom:0,- €

    Všetky prebdené nocí, keď si bol chorý:0,- €

    Všetky poláskania, keď ti bolo smutno:0,- €

    Všetky osušené slzy:0,- €

    Všetky veci, ktoré som ťa každý deň učila:0,- €

    Všetky raňajky, obedy, večere, desiaty a natreté chleby:0,- €

    Každodenná starostlivosť:0,- €

    CELKOM:0,- €

    S úsmevom lístok podala synovi. Keď si ho prečítal, cítil sa zahanbený. Otočil lístok a pod svoj účet napísal: „Vyrovnané.“ Potom maminku objal a dlho ju stískal. Keď sa v osobných a rodinných vzťahoch začne počítať, je koniec všetkému. Láska je buď zadarmo alebo nie je vôbec.

    Katechizmus Katolíckej Cirkvi o úcte k rodičom

    Úcta k rodičom spočíva vo vďačnosti voči tým, ktorí darovaním života, svojou láskou a prácou priviedli svoje deti na svet a umožnili im rásť vo veku, múdrosti a milosti: „Z celého srdca si cti otca a nezabúdaj na bolesti svojej matky. Pamätaj, že ti dali život. Ako im odplatíš, čo urobili pre teba?“ (Sir 7, 29-30).

    Úcta k rodičom sa prejavuje pravou ochotou a poslušnosťou: „Zachovávaj, syn môj, prikázania svojho otca a nepohŕdaj naučením svojej matky... Keď niekam pôjdeš, povedú ťa, keď budeš odpočívať, budú strážiť nad tebou, a keď sa zobudíš, budú sa s tebou rozprávať“ (Prís 6, 20. 22). „Múdry syn rád počúva napomenutia, posmievač však nedbá na výčitky“ (Prís 13, 1).

    Čo počúvajú naše deti:

    Nelietaj! Pohni sa! Pomaly! Ponáhľaj sa!
    Nechytaj to! Dávaj pozor! Dojedz to!
    Vyčisti si zuby! Neušpiň sa! Zašpinil si sa!
    Buď ticho! Čo som povedal! Čo som ti povedala!
    Ospravedlň sa! Pozdrav! Poď sem!
    Nemotaj sa stále okolo mňa! Choď sa hrať!
    Nevyrušuj! Nebehaj, nech sa nespotíš!
    Dávaj pozor, aby si nespadol!
    Hovorila som ti, že spadneš!
    Tvoja smola, ne­dávaš nikdy pozor!
    To nezvládneš!
    Si na to malý, to urobim ja!
    Na toto si už príliš veľký!
    Choď spať! Vstávaj!
    Urobíš to neskôr!
    Mám veľa práce! Hraj sa sám!
    Prikry sa!
    Nechoď na slnko! Buď na slnku!
    Nerozprávaj s plnými ústami...

    Čo by naše deti rady počuli:

    Mám Ťa rád. Mám Ťa rada.
    Si krásny/a.
    Som šťastná, že Ťa mám.
    Poďme sa rozprávať o Tebe.
    Nájdeme si spolu trochu času.
    Ako Ti je? Si smutný? Máš strach?
    Prečo sa Ti nechce?
    Si roztomilý/á.
    Si jemný/ á. Si něžný/á.
    Povedz mi, čo si vyskúšal/a.
    Si šťastný/á?
    Veľmi sa mi páči, keď sa smeješ.
    Môžeš plakať, ak chceš.
    Si nespokojný/á?
    Čo Ťa trápi?
    Čo Ťa nahnevalo? Môžeš povedať všetko, čo chceš.
    Verím Ti.
    Páčiš sa mi.
    Páčim sa Ti?
    Kedy sa Ti nepáčim?
    Počúvam Ťa.
    Si zamilovaný/á?
    Čo si o tom myslíš?
    Je úžasné byť s Tebou.
    Mám chuť sa s Tebou rozprávať.
    Mám chuť Ťa počúvať.
    Kedy sa cítiš veľmi nešťastný/á?
    Páčiš sa mi taký/á, aký/á si.
    Je krásne, keď sme spolu.
    Povedz mi, ak sa mýlim...

    Jedna nula

    Kardinál Alexander Farnese (neskorší pápež Pavol III.) bol veľmi štedrý. Raz ho istá chudobná matka poprosila o päť strieborniakov, ktoré vo svojej veľkej núdzi nevyhnutne potrebovala. Kardinál poslal svojho sekretára, ktorý jej priniesol 50 strieborniakov.

    „To je omyl,“ povedala chudobná žena. No sekretár ukázal lístok, na ktorý kardinál naozaj napísal 50. Dobrá žena sa s tým lístkom vybrala za kardinálom. „Eminencia,“ povedala, „pomýlili ste sa o jednu nulu!“

    „Naozaj, máte pravdu!“ odpovedal kardinál. Vzal pero a s úsmevom pripísal ešte jednu nulu. Žena s dojatím čítala: 500 strieborniakov.

    Odvaha môže mať rôzne formy. Jednou z nich je aj veľkodušnosť - odvaha použiť na veľký cieľ veľkorysé prostriedky, odvaha rozdávať.

    Druhým ľuďom môžeš darovať niečo zo svojho majetku, niečo zo svojich vedomostí, ale najväčšiu odvahu dokážeš, ak s láskou daruješ sám seba…


    Nič tak neničí človeka ako zabúdanie na Božiu bázeň. Nič tak zas neosoží, ako mať bázeň Božiu pred očami. Preto sú dané vrabcom krídla, aby unikali sieťam, a rozum ľuďom, aby unikali hriechu.
    sv. Ján Zlatoústy

    o. Peter Iľko

Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!