č. 25 / 2015
7.12.-.20.12.2015

    JEŽIŠ KRISTUS

    Slávny maliar Fuhrich na štyroch obrazoch podáva tu myšlienku, čím je Kristus a ako je mnohým ku pádu a ku povstaniu. Tento cyklus obrazov nesie nápis: Koho hľadáte?

    Prvý obraz nám predstavuje betlehemských pastierov, mužov viery, ako po radostnej zvesti anjelov utekajú do maštaľky a hľadajú Krista. Láska zrýchľuje ich kroky.

    Na druhom obraze vidíme mimoriadnu žiaru nebeskej hviezdy a za ňou kráčajúcich mudrcov z ďalekého Východu. Aj oni hľadajú novonarodeného kráľa s láskou a posvätnou túžbou.

    Na treťom obraze tiež hľadajú Krista. Sú to diví vojaci Herodesa. Hľadajú Krista, pre neho vraždia, vedie ich v tom hrozná surovosť a nenávisť.

    Na štvrtom obraze vidíme, ako hustá tma sa rozprestiera nad Jeruzalemom a Judáš s očami pekelného ohňa kráča s tými, ktorí dostali rozkaz, aby Krista chytili. Aj oni hľadajú Krista, ale nie aby sa mu poklonili, ale aby spáchali najhnusnejšiu zradu ľudských dejín.

    Ako pastieri i mudrci, tak i žoldnieri Herodesa a Judáš so svojou družinou mali vždy nasledovníkov bez počtu.

    To "koho hľadáte" stalo sa hybnou pákou ľudského pokolenia. Kristus je stredom sveta, je jeho Kráľom, osou, okolo ktorej sa točí celý život kultúrneho sveta už dvetisíc rokov. Tých dvetisíc rokov je vlastne dobou ustavičného hľadania Krista.

    Odkedy Kristus je na svete, nikto nemôže byť ľahostajný voči nemu: alebo ho miluje, uznáva jeho kráľovskú moc a za neho sa oduševňuje, alebo ho nenávidí a chce zničiť, nevyberajúc prostriedky, ba nehroziac sa ani krvi mučeníckej.


    Koho, alebo čo - chceme hľadať v Betleheme? Zhon? Nenávisť? Hnev? Spory? Sváry? Nepokoj?.... Toto je často realita našich dní pred sviatkami Narodenia Pána. Ale je len a len na nás, aká bude naša príprava a výsledok sviatkov.

    Príbeh o chlapcovi, ktorý chcel vidieť Boha

    Bol raz jeden malý chlapec, ktorý sa chcel stoj čo stoj stretnúť s Bohom. Vedel však, že k miestu kde Boh býva vedie dlhá cesta. A tak si v jeden deň zbalil do svojho ruksaku 4 Horalky a 4 pomarančové džúsy a vyrazil na cestu.

    Keď obišiel zhruba tretí blok panelákov stretol starého muža. Sedel v parku a kŕmil holuby. Chlapec si prisadol k nemu a otvoril svoj ruksak. Premýšľal, že by si mohol dať jeden džús, ale zrazu si všimol, že starý muž vyzerá hladný. A tak mu ponúkol Horalku. Starý muž ju vďačne prijal a usmial sa naňho. Jeho úsmev bol taký úžasný, že chlapec ho chcel uvidieť znova a tak ho ponúkol aj džúsom. Opäť sa naňho usmial. Chlapec bol unesený. Sedeli takto celé popoludnie jediac a usmievajúc sa, ale nepovedali si ani slovo. A keď sa začalo stmievať, chlapec si uvedomil, že mama sa už oňho isto začína báť a chcel sa vrátiť domov. Ale skôr akoby odišiel na viac ako pár krokov, otočil sa, rozbehol sa späť k starému mužovi a pobozkal ho.

    Starý muž sa naňho usmial tak ako dovtedy ani raz. Keď chlapec o krátku chvíľu otvoril dvere bytu, kde býval, mama bola prekvapená z výrazu radosti, ktorý sa zračil na jeho tvári. Spýtala sa svojho syna: „Čo si dnes robil, že ťa to tak potešilo?“ Chlapec odpovedal: „Obedoval som s Bohom“. Skôr ako by mama mohla niečo odpovedať dodal: „A vieš čo ? Má ten najkrajší úsmev aký som kedy videl !“

    Onedlho sa starý muž, tiež žiariac radosťou, vrátil domov.

    Jeho syn zarazený výrazom pokoja, ktorý videl na jeho tvári sa spýtal: „Otec, čo si dnes robil, že si taký šťastný?“ Odpovedal: „Jedol som v parku Horalky s Bohom.“ A skôr akoby sa syn na niečo spytoval dodal : „A vieš čo, vyzerá oveľa mladšie ako som čakal.“


    Sviatky pokoja nech nie sú len slovom, ale v prvom rade, pre nás skutočnou hodnotou rodiny, uprostred ktorej je novonarodený Kristus, ktorý priniesol pokoj pre svet a chce, aby vzplanul cez naše skutky, cez náš život.

    Vianočná legenda o jedličke

    Keď sa v Betleheme narodil Pán Ježiš a anjeli oznámili pastierom túto radostnú správu, tí sa hneď išli Dieťaťu pokloniť. A keď do maštale vošli aj traja mudrci z Východu, okolostojace stromy už nevedeli ovládnuť svoju zvedavosť.

    Naťahovali svoje štíhle kmene, aby mohli uvidieť spiace Dieťa. Tie, ktorým sa to podarilo, potom kývaním vetiev a šumením lístia rozprávali ostatným, čo videli.

    Hrdá palma sa naklonila k rozvoniavajúcej olive a povedala jej: „Poďme sa aj my pokloniť Spasiteľovi a dajme mu svoje dary.“ Začula to blízko stojaca jedľa a ticho poprosila: „Vezmite aj mňa so sebou.“

    „A čo by si ty už len mohla darovať Dieťaťu, veď vy, ihličnaté stromy, okrem pichľavého ihličia nič nemáte.“ Po týchto tvrdých slovách sa jedlička neodvážila namysleným stromom odpovedať, vzdychla si a smutno spustila svoje vetvy. Tak veľmi túžila vidieť malého Ježiška.

    Jeden z anjelov, ktorí strážili maštaľ, všetko videl a počul a bolo mu jedličky ľúto. Rozhodol sa, že jej pomôže. Povzbudil ju, aby do maštale šla a o ostatné nech sa nestará. Jedlička ihneď vykročila, a keď vstúpila dnu, videla, ako palma práve položila k jasliam svoj najkrajší list. Oliva zakývala svojimi vetvami a maštaľ sa naplnila vôňou jej oleja. Oba stromy sa, pravdaže, pyšne vypli. Potom pred jasličky predstúpila jedľa a skromne sa poklonila. Vtedy anjel sňal z neba jednu z množstva hviezd a položil jej ju na hlavu. Jedlička zažiarila vo svetle hviezdy tak silno, že palma a oliva si museli vetvami prikryť oči, aby neoslepli. Dieťa v jasliach si všimlo palmový list a cítilo vôňu olivového oleja, ale najviac ho zaujalo svetlo. Radostne sa usmievalo a žiarivými očkami vážne pozeralo na jedličku. Keď sa potom stromy vracali na svoje miesto v lese, anjel sa naklonil k jedličke a povedal jej: „Odteraz budeš oslavovať sviatok narodenia Pána Ježiša svojou zelenou krásou a ľudia si na pamiatku dnešnej noci budú zdobiť ihličnaté stromy a na ich vetvách rozžínať svetlá.“ Odvtedy vianočné stromčeky pripomínajú ľuďom tajomstvo, ktoré jedlička videla v onú prvú tichú a svätú noc.

    A tak nech aj nám vianočný stromček pripomína hlavnú udalosť sviatkov - Narodenie Ježiša ako Spasiteľa a Vykupiteľa našich duší.


    „Príď, Ježišu, Spasiteľu náš, výkup nás a spas nás!"

    „Prijdi Isuse, Spasiteľu naš, otkupi i spasi nas!"
    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!