č. 6 / 2016
14.3.-.28.3.2016

    "Odpusť mi, Nataša"

    Kniha s takýmto názvom od bývalého sovietskeho námorníka Sergeja Kurdakova. Opisuje v nej svoj prázdny život plný ideí, systematický vtláčaných počas celého detstva a dospievania.

    V bývalom Sov. zväze bol členom skupiny mladých z námorníckej elitnej akadémie, ktorých miestna polícia platila ako "dobrovoľníkov" organizujúcich brutálne prepadnutia náboženských schôdzok ruských veriacich. Kurdakov sa zúčastnil asi 150 prepadov a trýznení veriacich. No po početných sklamaniach dospel do takého stavu, že už nebol schopný ďalej schovávať svoj vnútorný stav.

    Názov knihy "Odpusť mi, Nataša" je podľa 18 ročného ukrajinského dievčaťa, ktoré Kurdakov skoro na smrť dobil so svojimi brutálnymi priateľmi za to, že bola veriaca a chodievala na náboženské zhromaždenia. Toto dievča svojou vytrvalosťou mocne zapôsobilo na mladého Kurdakova. Po jednej takejto bitke si mysleli, že si týždeň nesadne. No o tri dni ju znova našli na zhromaždení. Jednoducho ju ignorovali. Po týchto prepadoch prinášali zhabanú literatúru a na policajnej stanici ju pálili. Raz si Sergej len tak zo záujmu zobral jednu knižku do vrecka. Bolo to evanjelium sv. Lukáša. Doma potom čítal a našiel podobenstvo o márnotratnom synovi... Keď ho dočítal, zmocnilo sa ho podivné vzrušenie. Bola to čiastočne nevera zmiešaná s obdivom k tomu, čo táto kniha volala Láskou. Čosi sa mu dotklo vnútra, až sa zatriasol. Cítil, že je to niečo vyššie ako ľudská filozofia.

    Počas ďalšieho prepadu, keď dvíhal obušok nad starenkou, zaváhal a započúval sa do tej modlitby: "Ó, Pane, zachráň tohto mladíka." Niekto alebo niečo mu zadržalo ruku. A keď sa obrátil, nikoho nevidel. Omráčený pustil obušok, vybehol von a zastavil sa až 5 km za mestom. Potom zašiel za riaditeľom a poprosil o prepustenie. Čím viac uvažoval, tým bol viac sklamaný. Nevinní boli prenasledovaní len preto, že verili v niečo, čo im marxizmus nemohol dať. A vtedy sa rozhodol utiecť. V roku 1971 utiekol zo sovietskej rybárskej lode na pobrežie Kanady, kde dostal azyl. Tam prežil svoju konverziu.

    Na konci tejto knihy je jeho poďakovanie. "Pre Ninu Rudenkovú, ktorej život zničila moja skupina: Prosím, odpusť mi."

    "A konečne Nataši, ktorú som strašne zbil a ktorá sa dala aj po tretíkrát dobiť, chcel by som povedať: Nataša, môj život sa zmenil vďaka tebe. Teraz som už Tvojím bratom v Ježišovi Kristovi. Nový život stojí predo mnou, lebo mi Boh odpustil. Dúfam, že aj ty mi môžeš odpustiť. Ďakujem Ti Nataša, kdekoľvek si. Nikdy, veru nikdy na Teba nezabudnem."

    Kristus urobil pre nás oveľa viac. Bol ochotný pretrpieť svoju smrť, na naše obrátenia, aby svojim vzkriesením ukázal nám silu, akou láskou nás miluje!

    Čo znamená zmŕtvychvstanie v mojich skutkoch?

    Niektoré udalosti v našom živote spájame so slovom „ rodenie“. Rodí nový človek, nový deň. Rodí sa sloboda, láska. Aj slávnemu vzkrieseniu môžeme pripísať rodenie. Stávame sa novými ľuďmi. Evanjelista Lukáš o tom hovorí: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galiley : „Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ (Lk 24,5-9) V zmŕtvychvstaní človek definitívne spoznal, že Boh je darcom a prameňom života. Katechizmus katolíckej cirkvi o zmŕtvychvstaní hovorí. Akože niektorí z vás hovoria, že zmŕtvychvstanie niet? Veď ak niet zmŕtvychvstania, nebol ani Kristus vzkriesený. Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj naša viera...Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých (1 Kor 15,12-14.20). Zmŕtvychvstanie tvorí základ našej kresťanskej viery. Ako my veriaci kresťania veríme a prijímame túto pravdu viery? Zmŕtvychvstanie je zmena života, zmýšľania. Je to živé stretnutie s Kristom.

    Istý misionár sa snažil medzi Eskimákmi dvadsať rokov pôsobiť, aby im tam zvestoval Krista. Za celých dvadsať rokov svojej misie nepokrstil ani jedného Eskimáka. Zdalo sa mu, že jeho vernosť Božiemu slovu, vernosť tomu, čo ho učil Ježiš, aby ohlasoval ďalej je neúspešná, neplodná. Po dvadsiatich rokoch tam aj zomrel. Eskimáci sa chceli postarať o svojho misionára, ktorý síce kázal, ale nikoho pre kresťanstvo nezískal, a tak pozvali z ďalšej misijnej stanice iného kňaza, aby ho prišiel pochovať. Tento nakoniec aj zostal medzi nimi ako pokračovateľ diela, ktoré tam započal jeho predchodca. A bolo zaujímavé, že po dvadsiatich neúspešných rokoch práce nový misionár, len čo začal svoju misiu, pokrstil takmer všetkých Eskimákov. Všetci túžili po Ježišovi Kristovi. Misionár sa ich pýtal: Prečo ste sa nedali pokrstiť môjmu predchodcovi, ktorý vám verne hlásal evanjelium o ukrižovanom a vzkriesenom Kristovi? Povedali takto: My sme chceli vedieť, či to myslí vážne. Až keď zomrel za Kristovo evanjelium to nás presvedčilo, že to myslel naozaj vážne.

    Aj my našu vieru v zmŕtvychvstalého Krista berme vážme, lebo dnešný svet potrebuje kresťanov v našich skutkoch a životných postojoch. Nemôžeme tápať v tme a beznádeji, keď nám Kristus priniesol tak jasné svetlo, ktoré má svietiť v našich životoch, rodinách, farnosti, škole, pracovisku...


    Xristo`s voskre`se! Christos voskrese!
    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!