č. 7 / 2016
29.3.-.10.4.2016

    Blahoslavenstvá aj pre nás

    Blahoslavenstvá môžeme chápať ako zlaté pravidlá pre šťastný život vo svetle evanjelia a viery. Ale aké je Ježišovo "ukrižované" šťastie? Je to radosť Boha. A Ježiš toto sväté potešenie a radosť sľubuje všetkým v reči na hore. Nie je to lacná radosť a šťastie. Nie je to radosť z tohto sveta, ktorý ju nemôže dať, ani vziať. Túžim byť šťastný Ježišovým šťastím? Ak áno, tak potom ako by mohli vyzerať konkrétne príklady z dnešného života? Možno aj nasledovne:

    Blahoslavení ste, ak ste počali dieťa a aj napriek zlej ekonomickej situácii ste ho priviedli na svet.

    Blahoslavení ste, ak ste sa zastali na ulici bezbranného pred partiou, ktorá naňho zaútočila.

    Blahoslavení ste, ak neurazíte blogera formuláciou svojho diskusného príspevku.

    Blahoslavení ste, ak si nájdete čas hrať sa so svojimi deťmi.

    Blahoslavení ste, ak si svedomito plníte svoje profesné povinnosti, aj keď to zostáva nedocenené.

    Blahoslavení ste, ak dokážete odpustiť človeku, ktorý vám nejakým spôsobom ublížil.

    Blahoslavení ste, ak sa pristavíte pri žobrákovi na ulici, porozprávate sa s ním a kúpite mu jedlo.

    Blahoslavení ste, ak darujete úsmev neznámemu človeku, ktorý kráča oproti vám na ulici.

    Blahoslavení ste, ak darujete krv alebo ak poskytnete prvú pomoc.

    Blahoslavení ste, ak nepodvádzate svojho manžela (manželku).

    Blahoslavení ste, ak si dokážete priznať chybu, ktorú ste spravili.

    Blahoslavení ste, ak dokážete poprosiť konkrétneho človeka o odpustenie.

    Blahoslavení ste, ak sa snažíte skúmať, či Boh existuje a aký je.

    Blahoslavení ste, ak nehľadáte výhovorku pre konanie dobra, ale bezprostredne pomôžete a odpustíte.

    Blahoslavení ste, ak sa nebojíte jasne pomenovať zlo zlom a dobro dobrom.

    Blahoslavení ste, ak si spomeniete na niekoho narodeniny a potešíte ho gratuláciou a darčekom.

    A tak ďalej...

    Prv, než budú volať, ja odpoviem....

    Toto je skutočný príbeh napísaný doktorom, ktorý pracoval v Južnej Afrike.

    Jednu noc som ťažko pracoval, aby som pomohol jednej matke na pôrodnej sále, ale napriek všetkému, čo sme urobili, zomrela zanechajúc nám chudučké predčasne narodené dieťatko a plačúcu dvojročnú dcérku. Bolo veľmi ťažké udržať bábätko nažive, lebo sme nemali inkubátor (nemali sme elektrinu, ktorá by ho poháňala). Tiež sme nemali špeciálne príslušenstvo na kŕmenie. I keď sme bývali na rovníku, noci boli často mrazivé so zradným prievanom.

    Jedna študentka, ktorá sa učila za pôrodnú asistentku odišla doniesť krabicu, ktorá slúžila pre takéto deti a bavlnenú látku, do ktorej by sme bábo zabalili. Nejaké iné dievča išlo zapáliť oheň a naplniť fľašku na horúcu vodu. Prišla nám však s veľkým sklamaním oznámiť, že pri plnení sa fľaška roztopila (guma sa topí ľahšie v tropickom podnebí). "A toto bola naša posledná fľaška na horúcu vodu!" skonštatovala. Fľašky v Južnej Afrike žiaľ nerastú na stromoch a nikde nie je obchod, kde by sa dali kúpiť. "V poriadku," odpovedal som, "zoberte bábätko a pritisnite ho čo najbližšie a najbezpečnejšie ako môžete k ohňu a spite medzi bábätkom a dverami, aby ste ho uchránili pred prievanom. Vaša úloha je zachovať ho v teple."

    Nasledujúce poludnie, ako som mal vo zvyku, išiel som sa spoločne modliť so sirotami, ktoré sa chceli so mnou zdieľať. Dal som najmladším niekoľko návrhov na modlitbu a povedal som im o tom maličkom chudučkom bábätku. Vysvetlil som im náš problém o tom, ako sa ho snažíme zachovať v teple, spomenul som im fľašku na horúcu vodu a to, že bábo môže ľahko podľahnúť nočným mrazom. Tiež som im povedal o jeho dvojročnej sestričke, ktorá plače, pretože jej mamička umrela. Počas modlitieb sa jedno desaťročné dievčatko, Rút, modlilo stručne: "Prosím, Pane, pošli nám fľašku, lebo zajtra nebude pekný deň, Pane, keď bábätko zomrie, tak prosím pošli nám ju toto poobedie." Pocítil som veľkú hrču v hrdle, keď pridala: "A keď sa o toto postaráš, mohol by si prosím poslať bábiku pre jeho malú sestričku, aby vedelo, že ju naozaj ľúbiš?" Teraz ako aj často predtým pri detských modlitbách som bol úplne dojatý. Mohol som povedať iba úprimne "Amen".

    Nemohol som uveriť, že niečo také by mohol Boh skutočne urobiť. Jasné, že som vedel, že Boh dokáže urobiť čokoľvek, veď to Biblia hovorí. Ale existujú aj určité hranice, nie? Jedinou cestou, ako by Boh mohol odpovedať na túto konkrétnu modlitbu by bolo poslať mi balík z môjho domova, ale to sa nestalo ani jediný raz za štyri roky, čo som bol v Afrike. A keby mi už aj niekto poslal balík, načo by tam už len vložil fľašku na horúcu vodu? Veď som býval na rovníku!

    V strede popoludnia, keď som vyučoval v škole pre sestričky, bol mi doručený odkaz, že pred dverami môjho domu stojí auto. Keď som došiel domov, auto už bolo preč, ale na verande ležal obrovský, asi desaťkilový balík. Cítil som, ako mi slzy stekajú z očí. Nedokázal som otvoriť balík sám, tak som poslal po siroty.

    Spoločne sme odtrhli špagát a oduzľovali uzlík po uzlíku. Opatrne sme z neho stiahli papier. Vzrušenie pomaly dosahovalo vrchol. Niekoľko - tridsať alebo štyridsať - párov očí bolo zameraných na túto obrovskú kartónovú krabicu. Zvrchu som vytiahol jasne farebné pletené svetríky. Očí im zažiarili, keď som im ich vyťahoval von. Potom tam boli obväzy pre pacientov chorých na lepru. Deti začali pôsobiť troška znudene. Ďalej nasledovala krabica plná rozličných sušených hrozienok, z ktorých sa dala na víkend vyrobiť várka sladkých šišiek. Keď som tam znova vložil ruku, zacítil som...môže to naozaj byť...? Lapal som po dychu a vytiahol to von - áno, úplne nová gumová fľaška na horúcu vodu. Plakal som. Neprosil som Boha, aby ju poslal; vlastne som vôbec neveril, že by to mohol urobiť. Rút stála v prednom rade v tom húfe detí. Pribehla dopredu a vykríkla: "Ak nám Boh poslal fľašku, musel nám poslať aj bábiku!" Prehrabujúc sa na dne krabice vytiahla malú, krásne oblečenú bábiku. Očká jej žiarili! Nikdy nepochybovala! Pozrela sa na mňa a opýtala sa: "Môžem ísť s tebou a dať túto bábiku tomu dievčatku, aby vedela, že Ježiš ju skutočne ľúbi?"

    Tento balík bol na ceste celých päť mesiacov. Naplnila ho moja bývalá nedeľná škola, ktorej vodca počul a poslúchol Božie volanie, aby poslal fľašku na horúcu vodu dokonca až na rovník. A jedno z dievčat vložilo bábiku pre africké dieťa - o päť mesiacov skôr ako odpoveď na modlitbu desaťročnej veriacej, aby ju priniesli "toto popoludnie."

    Inzerát

    Mimoriadne dôležité!!! Možno práve pre Vás! Tak rýchlo čítajte...

    "Hľadá sa človek, jeden zo 7 miliárd. Výška a vonkajší vzhľad nie sú podstatné. Bankové konto a značka auta sú bezvýznamné. Čaká naň zaujímavá práca. Požiadavky sú nasledovné: viac počúvať, než hovoriť, mať viac porozumenia než pohotovosti k súdeniu, viac pomáhať, než obviňovať. Hľadá sa človek... Za vďačnosť nezodpovedáme. Ak sa cítiš schopný na túto prácu, prihlás sa, prosím, ako najrýchlejšie vieš u najbližšieho blížneho. Ten sa iste poteší."


    Modlitba je najlepší dar, ktorý môžeme dávať i prijímať. Nič nestojí, no prináša veľa odmeny. Modlime sa k Bohu, ktorý je verný, ktorý povedal: "Prv, než budú volať, ja odpoviem, ešte len budú vravieť a ja ich vyslyším." (Izaiáš 65, 24)
    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!