č. 18 / 2016
12.9.-.2.10.2016

    Otázky a odpovede sv. matky Terezy

    Najkrajší deň? Dnes
    Najväčšia prekážka? Strach.
    Najľahšia vec? Mýliť sa.
    Najväčšia chyba? Vzdať sa.
    Koreň všetkého zla? Sebectvo.
    Najlepšie rozptýlenie? Práca.
    Najväčší neúspech? Strata odvahy.
    Najlepší odborníci? Deti.
    Najzákladnejšie potreba? Komunikácia.
    Najhlbšie radosť? Byť užitoční druhým.
    Najväčšie tajomstvo? Smrť.
    Najhoršie vlastnosti? Zlá nálada.
    Najnebezpečnejší človek? Klamár.
    Najhorší pocit? Hnev.
    Najkrajšie dar? Odpustenie.
    Najdôležitejšie inštitúcie? Rodina.
    Najlepšia cesta? Tá ktorá je správna.
    Najpríjemnejšie zážitok? Vnútorný pokoj.
    Najvľúdnejšou prijatie? S úsmevom.
    Najlepší liek? Optimizmus.
    Najväčší uspokojenie? Splnená povinnosť.
    Najspoľahlivejší zdroj sily? Viera.
    Najpotrebnejšie ľudia? Kňazi.
    Najkrajšie vec na svete? Láska.

    Keď Matka Tereza dostávala Nobelovu cenu, spýtali sa jej: „Čo môžeme urobiť preto, aby sme šírili svetový mier?“ Ona odpovedala: „Choďte domov a milujte svoje rodiny.“

    Reč sv. Jána Damaského na Narodenie Bohorodičky

    4. - Dnes bola na východe vybudovaná brána, cez ktorú «vojde a vyjde» Kristus; a bude «zatvorená brána» (Ez 44, 3.2), v ktorej je Kristus «bránou oviec» (Jn 10, 7); «jeho meno je východ» (Zach 6, 12), cez ktorý sme dostali prístup k Otcovi, prapočiatku svetiel. Dnes zavanuli vánky dopredu ohlasujúce radosť celého sveta . Zaraduj sa, nebo, tam hore, «zaplesaj, zem», (porov. Ž 95, 11)(Ž 23, 7.8.9.10) oblečie purpur tela a navštívi «zajatcov», aby im ohlásil «prepustenie» (Iz 61, 1). Jasaj, prirodzenosť, pretože sa narodila ovečka, z ktorej Pastier oblečie svoje ovce a roztrhá tuniky starej smrteľnosti. Tancuj, panenstvo, pretože, ako povedal Izaiáš, narodila sa panna, ktorá «počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel», teda «s nami Boh» (Iz 7, 14). Vedzte, nestoriáni, a poddajte sa, pretože s nami je Boh. Nie človek, ani posol, ale sám Pán príde a spasí nás (porov. Iz 63, 9). «Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom», «Boh je Pán a osvietil nás». «Vystrojme oslavu» narodenia Bohorodičky! (porov. Ž 117, 26.27) Teš sa, Anna, «neplodná, čo si nerodila, rozozvuč sa plesaním a jasaj, čo si nekvílila» (Iz 54, 1). Plesaj, Joachim, pretože z dcéry «chlapček sa nám narodil, daný je nám syn», «bude sa volať Posol veľkého zámeru» spásy celého sveta, «Mocný Boh». Nech sa hanbí Nestorios a nech si dá ruku na ústa! Dieťa je Bohom; akoby nebola Bohorodičkou tá, čo ho rodí? «Ak niekto nevyznáva, že táto svätá Panna je Bohorodička, je ďaleko od božstva.» Nie je to moje slovo, aj keď je aj mojím: prijal som ho ako hlboké teologické dedičstvo od otca Gregora Teológa.

    5. - Blažený pár, Joachim a Anna, naozaj celý bez poškvrny! Z plodu vášho lona vás rozpoznali, ako kdesi povedal Pán: «Po ovocí ich spoznáte.» (Mt 7, 16) Žili ste bohumilo a hodne tej, ktorú ste zrodili. Viedli ste čistý a zbožný život a priviedli ste na svet skvost panenstva, pannu pred pôrodom, pannu počas pôrodu a pannu po pôrode, jedinú, ktorá zostala vždy pannou aj duchom, aj dušou, aj telom. Bolo potrebné, aby panenstvo vzídené z čistoty prinieslo, spôsobom nie telesným, jediné prvorodené Svetlo z dobroty toho, ktorý ho netelesne plodí. Neplodiace, ale stále plodené, ktorého jedinou osobnou vlastnosťou je byť plodeným. Ó, koľké zázraky a aké zmluvy sa udiali v tomto dievčatku: plodenie neplodnosti, rodiace panenstvo, zlúčenie božstva a človečenstva, utrpenia a netrpnosti, života a smrti, kým vo všetkom nebude horšie prekonané lepším. A všetko toto pre moju spásu, ó Vládca! Tak si ma miloval, že ju neuskutočnili ani anjeli, ani žiadne iné stvorenie, ale podobne ako prvé stvorenie, tak si sám vytvoril aj nové stvorenie. Preto jasám, chválim sa a radujem! A vraciam sa znovu k prameňu divov. A uchvátený prúdom radosti znovu rozozvučujem citaru Ducha a spievam božský hymnus na oslavu narodenín.

    6. - Ó prečistý pár duchovných hrdličiek, Joachim a Anna! Vy, ktorí ste dodržiavali zákon prirodzenosti, čistotu, boli ste uznaní za hodných toho, čo presahuje prirodzenosť: zrodili ste svetu Božiu Matku, ktorá nepoznala muža. Vy, čo ste žili zbožne a bohumilo v ľudskej prirodzenosti, teraz ste zrodili dcérku, ktorá je nad anjelmi a vládne anjelom. Ó pôvabná a sladká dcérka! Ó ľalia, ktorá vyrástla medzi tŕním (porov. Pies 2, 1.2) z najušľachtilejšieho a nanajvýš kráľovského Dávidovho kmeňa! Cez teba sa kráľovstvo obohatilo o kňazstvo. Skrze teba sa udiala «zmena zákona» (Hebr 7, 12) a odhalil sa duch skrytý v litere. (Porov. 2 Kor 3, 6; Rim 7, 6) A kňazská hodnosť sa preniesla z kmeňa Léviho na Dávidov. Ó ruža vzídená z tŕňov Židov a naplňujúca všetko božskou vôňou! Ó dcéra Adama a Matka Boha! Blažené bedrá a lono, z ktorých si vzišla. Blažené ramená, čo ťa nosili, a pery, ktoré ochutnali tvoje čisté bozky, výlučne pery rodičovské, keďže si bola vo všetkom vždy pannou. Dnes je pre svet začiatok spásy. «Volajte Pánovi, celá zem, spievajte, radujte sa a hrajte.» Pozdvihnite svoj hlas, «pozdvihnite, nebojte sa» (Iz 40, 9), pretože sa vám vo Svätej Probatike (= Ovčej bráne) narodila Božia Matka, z ktorej sa zapáčilo narodiť sa Božiemu Baránkovi, ktorý sníma hriech sveta. Poskakujte, vrchy, rozumové prirodzenosti, obrátené k výškam duchovnej kontemplácie! Narodil sa najvýraznejšie sa týčiaci Pánov vrch, ktorý presahuje a prevyšuje každý pahorok a každý vrch, teda výšku anjelov aj ľudí, z ktorého sa bez zásahu ľudskej ruky ráčil odlomiť uholný kameň, Kristus, jedna osoba spájajúca rozdelené veci: božstvo a človečenstvo, anjelov a ľudí, pohanov a Izrael podľa tela v jeden duchovný Izrael. (1 Kor 10, 18; Ef 2, 14-22) «Vrch Boží, úrodný vrch! Vrch bohatý a vrch úrodný, vrch, na ktorom sa rozhodol prebývať Boh.» (Ž 67, 15-16) «Božský voz obklopený myriádami» bytostí, ktoré «sa tešia» božskej milosti: myslím cherubínov a serafínov. (Ž 67, 18) Vrchol je svätejší ako Sion, ktorý nezahaľuje ani dym, ani tma, ani búrka, ani hrozivý oheň, ale osvetľujúca žiara presvätého Ducha. Tam Božie Slovo Duchom, akoby svojím prstom, napísalo Zákon. V Márii sa však zo Svätého Ducha a z jej krvi samo Slovo stalo telom a dalo seba samo našej prirodzenosti za účinnejší liek spásy. Tam na púšti bola manna. V nej, Márii, je ten, čo manne dal sladkosť. (Múd 16, 21) Nech sa chýrny stánok, ktorý na púšti postavil Mojžiš z všakovakého drahocenného materiálu, a ešte pred ním stánok otca Abraháma, skloní pred živým a duchovným stánkom Božím. Tento sa nestal príbytkom Božej moci, ale spôsobom podstatným osoby Syna a Boha. Archa celá pokrytá zlatom, aj zlatá urna nosiaca mannu, aj svietnik, aj stôl, a všetky starodávne veci nech uznajú, že sa s ňou nemôžu porovnávať. Jej predobrazu sa preukazovala úcta, nakoľko to boli tiene ozajstného prototypu.

    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!