č. 19 / 2016
3.10.-.16.10.2016

    Každý deň

    Istého učeného a váženého rabína pozvali, aby predsedal konferencii o exode v jednom z najvýznamnejších kultúrnych centier v meste. Odborné publikum pozorne sledovalo jeho prednášku.

    Rabín vysvetľoval pasáž o manne, ktorá padala z neba, takto:

    " Pán nechal padať na zem svoj chlieb, ktorý mal chuť ako medový koláč. Nazbierali ho vždy toľko, aby vystačil na jeden deň. V piatok nazbierali viac a uchoval sa na nasledujúci deň. Keď začalo slnko hriať, roztopil sa..."

    Jeden poslucháč ho prerušil: " Aké mrhanie časom! Prečo mali zbierať len na jeden deň? Nebolo by lepšie, keby im bol Boh poslal zásoby aspoň na jeden rok ? Bolo by to praktické a menej prácne.... "

    Rabín mu podľa svojho zvyku odpovedal príbehom: " Jeden veľký kráľ mal syna. Bol to len chlapec, ale mal nastúpiť na trón a jeho výchova bola štátnou záležitosťou. Platil zákon, podľa ktorého kráľ mohol vidieť svoje dieťa len raz do roka. Kráľ svojho syna veľmi miloval a princ veľmi ľúbil svojho ocka. Ako radi by boli spolu častejšie! Ale zákon bol neoblomný. Tak sa postupne jeden druhému odcudzili. " A pokračoval: " Preto Boh posielal svoj dar každý deň .... "

    Preto sa modlíme každý deň.

    Na dosah ruky

    Vždy, keď mi padne pohľad na ruky, dostanem chuť modliť sa. Je to čosi, čo mi vštepila rehoľná sestrička v škôlke, kde si deti osvojujú základné životné návyky. Sestra Alojzia nám hovorievala: " Modliť sa je tá najľahšia vec na svete. Stačí sa pozerať na prsty na ruke.

    Palec, ktorý máme najbližšie k telu, nám pripomína, že sa máme modliť za ľudí, ktorí sú nám najmilší a najbližší.

    Ukazovák používame na ukazovanie. Predstavuje tých, ktorí nás učia a zodpovedajú za nás.

    Prostredník je najvyšší, preto symbolizuje vysokopostavené osoby a predstavených v každej oblasti života.

    Prstenník je najslabší, predstavuje teda chorých a všetkých, ktorí sa nachádzajú v ťažkej životnej situácii.

    Malíček je najmenší a zastupuje tých, ktorí sú najmenší a najzanedbávanejší.

    "Keď ma uvidíte zamysleného so zloženými rukami, budete vedieť, že sa práve modlím.“

    Priveď svoje telo k modlitbe a tvoje telo privedie k modlitbe teba.

    Svätá prepodobná Paraskeva

    Deň jej pamiatky je 14.10 (juliánsky kalendár 27.10). Pochádzala zo Srbského mesta Epivat. Mala veľmi zbožných rodičov, ktorí sa snažili čo najviac napĺňať vo svojom živote vôľu Božiu. Jej brata poslali do školy, aby sa naučil božím písmam. Neskôr prijal mníšske postriženije s menom Eufemia. Svätú Paraskevu vychovávali doma, no nie v menšej zbožnosti a láske k Bohu. Raz v chráme počula tieto slova: „Kto ma chce nasledovať, nech zaprie sám seba.“ Tieto slova zapálili v jej srdci veľkú lásku ku Kristovi. Tak veľmi túžila slúžiť Bohu a blížnym, že keď išla z chrámu domov často rozdávala svoje šaty chudobným a domov sa vracala v otrhaných handrách.

    Po smrti rodičov žila vo veľkom pôste a odriekaní podobne ako svätý starci na púšti. Umŕtvovala svoje telo a pokorovala ho duchu. Zapálená zbožným želaním žiť pre Ježiša Krista sa po krátkom čase vzdialila až do Jordánskej púšte. Cestou do púšte navštívila Konštantínopol a poklonila sa miestnym svätým. Päť rokov strávila v Heraklijskom predmestí. Naplniac svoj čas odišla do Palestíny a pokloniac sa svätým miestam usídlila sa v Jordánskej púšti. Začala žiť život podobný anjelom. Mnohí jej „podvih“ - zanietenie (duchovnú i telesnú námahu) prirovnávali k podvihu svätého proroka Eliáša alebo Jána Krstiteľa. Postupne veľmi schudla od veľkých horúčav, od nemilosrdného mrazu a silného pôstu, no svoje myšlienky a prosby posielala vždy k Bohu, ktorý vypočuje prosby spravodlivých. Kto môže spočítať slzy, ktoré preliala? Kto rozpovie o častých stonaniach? Kto vydá svedectvo o jej nespočetných poklonách a telesnej námahe? Iba jediný Všemohúci Boh videl podvih prepodobnej. Vôbec sa netrápila kvôli svetským veciam, ale zaoberala sa len tým, akú odpoveď dostane na strašnom Kristovom súde.

    Závistník nášho spasenia (diabol) sa jej snažil do cesty postaviť mnohé prekážky, dokonca brával na seba podobu zvierat a rôznych prízrakov, len aby zastrašil a vyhnal svätú Paraskevu z cesty spasenia. No prepodobná Paraskeva si pravého Boha zobrala za útočište. Modlitbou k nemu a k svätému Krížu trhala pokušenia diabla ako pavučinu. Zvíťazila nad zlým tak, ako Dávid nad Goliášom. Svätá Paraskeva sa stala chrámom Božím.

    Po mnohých rokoch pustovníctva sa prepodobnej pri modlitbe zjavil anjel Boží hovoriac: „Zanechaj púšť a vráť sa do svojej krajiny, lebo tam máš zanechať svoje telo na zemi a dušou prejsť k Pánu.“ Paraskeva poslúchla Božiu vôľu. Vrátila sa do svojho rodiska, k mestu Epivat, no doterajší spôsob života nezmenila. Modlitba a pôst ju naďalej sprevádzali životom. Krátky čas žila ešte v Epivate. Potom nadišiel čas a ona v modlitbe odovzdala svoju dušu Vládcovi živých a mŕtvych.

    Kresťania pochovali jej telo, ale nie na cintoríne, no ako cudzinca, ktorý nikomu nepovedal odkiaľ pochádza. Jej ostatky uložili na inom mieste blízko mora. Prešlo mnoho rokov a Boh si želal osláviť svoju služobníčku. Blízko hrobu svätej Paraskevy sa v podvihu zdokonaľoval istý stĺpnik (mních, ktorý žije iba na stĺpe). Raz vlny vyniesli na breh rozkladajúce sa telo mŕtveho námorníka. To tam ležalo pár dní a tak veľmi zapáchalo, že to nikto nemohol vydržať, dokonca ani stĺpnik nemohol ten smrad vydržať a musel zísť zo stĺpu. Poprosil ľudí, aby telo pochovali. Keď kopali hrob muži narazili na neporušené ostatky svätej Paraskevy. Neprikladali tomu však žiaden význam a zapáchajúce telo dali do hrobu spolu so svätými pozostatkami Paraskevy. V noci sa zbožnému mužovi Georgiovi zjavila kráľovná v nevysloviteľnej sláve s veľkou armádou. Jeden vojak sa ho spýtal: „Prečo ste telo prepodobnej Paraskevy pochovali späť s tým smradľavým trupom? Rýchlo zoberte sväté ostatky a položte ich na dôstojné miesto, lebo Hospodin Boh sa rozhodol osláviť svoju služobníčku Paraskevu.“ „Poponáhľajte sa vybrať moje ostatky a dať ich na dôstojné miesto, lebo nemôžem viac trpieť smrad z tohto tela. Lebo som človek, narodila som sa v Epivate, kde teraz žijete aj vy.“ Tak znela prosba kráľovnej. To isté zjavenie mala aj jedná zbožná žena Eufimija. Zbožný ľud na druhý deň prišiel so sviečkami v rukách na toto miesto, vybrali pozostatky svätej Paraskevy a radostne ich preniesli do chrámu svätých apoštolov Petra a Pavla v Epivate. Mnoho zázrakov sa deje pri ostatkoch a na modlitby prepodobnej Paraskevy. Vypočuje všetkých s vierou ju prosiacich o pomoc.

    Svjataja prepodobnaja Mati naša Paraskevo moli Boha o nas!

    Tropár, 4. hlas

    Obľúbila si si bezúhonný a pustovnícky život, - odhodlane si kráčala v šľapajach Krista, svojho Ženícha. - Už vo svojej mladosti si prijala jeho príjemné jarmo. - Znamením Kríža si sa ozbrojila proti duchovným nepriateľom. - Čnosťami pustov­níkov, modlitbou a pôstom, ale i slzami, - uhasila si plamene svojho utrpenia, - slávna Paraskeva. - Teraz stojíš spolu s múdrymi pannami pred Kristom v nebeskom príbytku. - Modli sa za nás, - keď si pripomíname tvoju čestnú pamiatku.


    Kondák, 6. hlas

    Svätú orodovnicu za tých, čo sú v biede, srdečne oslávme, - Paraskevu najčestnejšiu. - Veď sa vzdala pominuteľného života - a tým prijala život nevädnúci naveky. - Podľa Božieho rozhodnutia - dosiahla slávu a milosť konať zázraky.

    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!