č. 20 / 2016
17.10.-.30.10.2016

    Podivný mládenec

    Majiteľ veľkého hospodárstva potreboval pomocníka, ktorý by sa mu staral o maštale a seno. Ako to už býva zvykom, vydal sa ho hľadať vo sviatočný deň. Všimol si mládenca, ktorý sa potĺkal medzi šopami. Bol vysoký, chudý a nevyzeral veľmi silný.

    „Ako sa voláš, chlapče?“

    „Alfréd, pane.“

    „Hľadám niekoho, kto by chcel pracovať na mojom hospodárstve. Vyznáš sa v roľníckej robote?“

    „Áno, pane. Viem spať aj vo veternej noci.“ „Čo to má znamenať?“ spýtal sa prekvapený sedliak. „Viem spať vo veternej noci.“

    Sedliak potriasol hlavou a odišiel. Večer znova stretol Alfréda a znova mu predložil návrh. Mládenec odpovedal tak isto: „Viem spať vo veternej noci.“

    Sedliak potreboval pomocníka, a nie mládenca, ktorý sa chvasce, že vie spať vo veternej noci.

    Hľadal ďalej, ale nenašiel nikoho, kto by bol ochotný pracovať na jeho hospodárstve. Tak sa rozhodol prijať Alfréda, ktorý mu opakoval: „Pane, buďte pokojný, viem spať aj vo veternej noci.“

    „Súhlasím. Uvidíme, čo vieš robiť.“

    Alfréd pracoval na hospodárstve niekoľko týždňov. Sedliak mal iné starosti a nevenoval pozornosť, čo mládenec robil.

    Raz v noci ho prebudil silný vietor. Vietor zavíjal medzi stromami, burácal v konároch a narážal do okien. Sedliak vyskočil z postele. Víchrica by mohla vytrhnúť na maštali dvere, vyplašiť kone a kravy, rozhádzať seno a slamu a narobiť všelijaké nepríjemnosti.

    Utekal zabúchať Alfrédovi na dvere, ale nik sa nehlásil. Zabúchal ešte silnejšie. „Alfréd, vstávaj! Poď a pomôž mi, prv než vietor všetko zničí.“

    Ale Alfréd spal ďalej. Sedliak nemohol strácať čas. Zbehol schodmi, preletel ako blesk humnom až k hospodárskym budovám. Čakalo ho tam milé prekvapenie. Maštaľné dvere a okná boli pevne zatvorené. Seno a slama boli prikryté a zviazané, že ich nemohlo odviať. Kone boli v bezpečí a prasce i sliepky boli pokojné. Vonku vystrájal vietor. Vnútri boli pokojné zvieratá a všetko bolo v bezpečí. Zrazu sa sedliak poriadne rozosmial. Pochopil, čo chcel Alfréd povedať, keď tvrdil, že vie spať aj vo veternej noci.

    Mládenec si každý deň svoju robotu urobil dobre. Staral sa, aby bolo všetko v poriadku. Dôkladne zatváral dvere a okná a staral sa o zvieratá. Každý deň sa pripravoval na víchricu. Preto sa ničoho nebál.

    Aj ty vieš spať v dlhej veternej noci, ktorou je tvoj život?

    Svätý apoštol a evanjelista Lukáš

    Sv. Lukáš, evanjelista, sa narodil pravdepodobne v sýrskom meste Antiochia. Bolo to bohaté mesto s výbornou polohou, ale zároveň aj pohanské. Aj Lukášovi rodičia boli bohatí pohania. Dali ho študovať, pretože mal veľké nadanie. Stal sa lekárom, veľa cestoval po Grécku a Egypte. Kedy a akým spôsobom sa obrátil na kresťanstvo, nevieme. Možno to bol sv. Pavol, ktorý ho zachytil svojimi kázňami v Antiochii. Sv. Pavla potom Lukáš sprevádzal na jeho apoštolských cestách. V roku 51 išiel s ním a s inými učeníkmi (Timotejom a Sílasom) do Filíp, Solúna, Macedónska a následne aj do Grécka, Malej Ázie, Palestíny, Sýrie, Talianska. On ako jediný zostal s ním aj v Ríme vo väzení a bol s Pavlom aj pred jeho smrťou, ako sám Pavol píše: „…jediný Lukáš je so mnou.“

    Zrejme na Pavlov popud Lukáš napísal opis života a pôsobenia Pána Ježiša, teda evanjelium. Veľa udalostí mu porozprával sv. Pavol, ale svätí otcovia píšu, že bol blízkym priateľom apoštola sv. Jána a Panny Márie a poznal aj iných apoštolov. Mal teda dosť prameňov, aby hodnoverne zachytil účinkovanie Ježiša Krista. Svoje evanjelium venoval vznešenému Teofilovi. Napísal ho zrejme po páde Jeruzalema, medzi rokom 80 až 90 v gréčtine. Adresoval ho kresťanom, ktorí sa obrátili z pohanstva. Svedčí o tom aj okolnosť, že v evanjeliu sa vždy snaží podrobne vysvetliť židovské zvyklosti. Vo svojom evanjeliu ako jediný z evanjelistov prináša podrobný opis narodenia Mesiáša. Veľmi veľa a veľmi pekne píše o Božom milosrdenstve (podobenstvo o márnotratnom synovi, dobrom pastierovi, milosrdnom Samaritánovi, Mária Magdaléna, kajúci lotor). Svoje evanjelium začína Zachariášovou obetou v chráme, preto jeho symbolom sa stal býk.

    Skutky apoštolov takisto pochádzajú z pera tohto brilantného pisateľa. Venuje ich tiež tomu Teofilovi, pre ktorého písal aj evanjelium. Cieľom tejto druhej knihy bolo, aby podal svedectvo o živej Cirkvi, ktorá nezanikla, aj napriek tomu, že okolo zúril pohanský svet. Opisuje nám nanebovstúpenie Pána, zoslanie Ducha Svätého, ďalej sa kniha zaoberá najmä pôsobením sv. Petra a sv. Pavla.

    Po Pavlovej smrti (r. 67) Lukáš podľa tradície hlásal evanjelium v Dalmácii, Taliansku a Galii. Niektorí uvádzajú, že sa dostal aj do Horného Egypta a Lýbie. Akým spôsobom zomrel, nie je isté. Niektorí hovoria, že vo veku osemdesiatštyri rokov ho obesili v Patrase v Grécku. Iní však tvrdia, že zomrel prirodzenou smrťou.

    Medzi kresťanmi je rozšírené, že bol aj maliarom a namaľoval obraz Panny Márie. Pripisujú sa mu dokonca niektoré obrazy na Východe. Nie je to však pravdepodobné. Isté je, že namaľoval duchovný obraz Panny Márie vo svojom evanjeliu, keďže o nej písal najviac zo všetkých evanjelistov. Takisto je neisté, kde sa nachádza jeho hrob, aj keď mnoho miest si nárokuje jeho vlastníctvo. Sv. Lukáš je patrónom lekárov.

    o. Peter Iľko

    Priložená krížovka: 20/2016
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!