č. 23 / 2016
28.11.-.11.12.2016

    Odbojný konár

    Koruna gaštanu krášlila kút verejnej záhrady a gaštan bol veľmi šťastný. Z jeho šťastia sa však netešili všetci. Ak by mal niekto mimoriadne tenké uši, vo chvíľach, keď ktosi strom pochválil, by počul nahnevaný hlas: "Dosť! To je nespravodlivosť! Už toho mám plné zuby! Jemu všetko a mne nič!"

    Takto sa rozčuľoval jeden konár. Bol to mohutný konár vpravo hore, ktorý od zlosti potriasal listami. "Strom, stále strom! Všetko je to však moja zásluha. Ja mám listy, na mne rastú pichľavé plody a dozrievajú gaštany. Keby som si mohol trochu oddýchnuť, listy mi opadávajú a zostanem celkom holý. Budem znášať zimný chlad a mráz, nápory vetra, dážď i sneh ..."

    Konár bol naozaj rozhnevaný. Strom sa márne pokúšal presvedčiť ho, aby sa zamyslel - prosil ho o trpezlivosť, o pochopenie: "Si pre mňa veľmi dôležitý, syn môj. Si nádherný konár, mohutný a plný života. Si mi rovnako drahý ako všetky ostatné. Chvály na moju adresu sú určené aj tebe a tvojim bratom. Čím by som bol bez vás ?"

    Ale konár len zanovito vŕzgal a nadával slovami, ktoré bude lepšie neopakovať. Úbohý strom si robil veľké starosti. A oprávnene. Odbojný konár si vymyslel plán úteku. Ak odíde, ak sa odlúči od stromu, bude si žiť podľa svojho. Raz v marci sa figliar vietor v plnej sile zvŕtal okolo stromu. Konár sa rozhodol, že prišla jeho chvíľa. "Vietor, potrebujem od teba láskavosť," požiadal ho s falošnou pokorou. "Odlom ma od stromu."

    "Ako chceš... fijúúúúúú," zahvízdal vietor a začal sa točiť okolo konára čoraz rýchlejšie. Zúrivo ho kmásal, až sa konár zo strašným praskaním odlomil od kmeňa. "Hurá letím!" zvolal nesený vetrom ponad plot záhrady. "Konečne som slobodný! Teraz sa pre mňa začne život." Konár sa smial a radoval, nedojali ho ani slzy, ktoré potichu vytekali z rany na strome. Mocný vietor ho niesol zo všetkých síl ponad rieku až na trávnatý breh. "Teraz budem rozhodovať ja," pomyslel si konár a slastne sa vystrel na zemi. "Pospím si a potom budem robiť, čo si len zmyslím a čo sa mi zapáči. Už nebudem musieť byť prilepený k tomu škaredému a vráskavému kmeňu. "Pošteklil ho akýsi mravec a tak sa ho pokúsil odohnať, ako to robil, keď ešte vyrastal zo stromu, ale nepodarilo sa mu to. Zmocnila sa ho akási čudná otupenosť. Nemohol sa nadýchnuť. O niekoľko hodín začali vednúť jeho listy. Začala mu chýbať lymfa, ktorá bola jeho životom a ktorú doň štedro vháňal strom. S obrovským strachom si uvedomil, že začal schnúť. Spomenul si na strom a pochopil, že bez neho zomrie. Bolo však už príliš neskoro. Chcelo sa mu plakať, ale nemohol, lebo teraz bol už len zbytočný suchý konár.

    Ježiš hovorí: "Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostanete na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria" ( Jn 15, 4 ; 6 ).

    Matka Božia nám pomáha

    Dcéra upratuje po svojej zomrelej matke a mnohé veci chce spáliť. Do rúk sa jej dostane malý notes. Otvorí ho a spoznáva bratovo písmo. Spomína. Bolo to pred 40 rokmi, vtedy ešte chodila do strednej školy. Pamätá sa, ako mama prosila brata, aby jej prepísal knižočku k Matke ustavičnej pomoci. Syn svojím krásnym písmom prepísal matke deviatnik.

    Keď ho odovzdával, matka mu povedala: „Budem mať na teba krásnu pamiatku, syn môj. Napíšem si tam dozadu modlitbu za teba.“ Teraz sa dcéra rozhodla, že tento notes pošle bratovi. Na druhé výročie smrti prišiel brat s manželkou na hrob matky. Keď ženy ostali samé, manželka začala rozprávať: „V poslednom čase sme zažili veľmi ťažké časy. Môj manžel mal vysoké postavenie. Bol nervózny a podvádzal ma. Vyhrotilo to až k rozvodu. Už bol zbalený, že odíde a podá žiadosť na rozvodové konanie. Plakala som. Práve vtedy prišiel poštár s balíčkom od teba. Manžel ho vzal a otvoril. Odrazu mu začali tiecť slzy. Kufre nechal a odišiel. Vrátil sa celkom premenený. Povedal: Bol som v kostole na spoveď. Prosím ťa, bol som zlý, odpusť mi! A vieš, čo ho prinútilo k tomuto kroku? Tvoj list, ktorý si poslala s knižočkou! K tomuto kroku ma dojali slová, ktoré do tejto knižočky dopísala matka trasľavou rukou: Matka ustavičnej pomoci! Zverujem ti syna, ktorý mi odpísal túto knižočku. Chráň ho, aby nezablúdil. A keby sa niečo stalo, a dostal sa na zlú cestu, ty mu buď Matkou ustavičnej pomoci! Vráť ho Bohu a vráť ho ľuďom, ktorým patrí. Buď mu dobrotivou Matkou spásy, lebo nič väčšie a nič krajšie nad večnú spásu mu neviem vyprosiť. Buď mu dobrotivou Matkou, aj keď mňa už nebude. 40 rokov sa modlila matka túto modlitbu. Videl som zožltnuté a zodraté listy. Spomenul som si na svoje detstvo, na svoju dobrú matku, a uvedomil som si, že som na zlej ceste. Rozhodol som sa konať tak, ako sa za mňa modlila moja matka.“

    Irmos, 8. hlas

    Oživujúci a nevyčerpateľný prameň, - horiaci svietnik milostí, - duchovný chrám, - prečistú sieň väčšiu ako nebesia so zemou, - Bohorodičku, veriaci zvelebujme.

    Kondák, 7. hlas

    Dnes Svätý Duch svojim prstom v lone obdivu­hod­nej Anny - tvorí prečistý obraz Božej slávy. - Dnes ruka Najvyššieho chystá hroznú zbraň proti peklu: - najblahoslavenejšiu Pannu Máriu. - My však so zbormi anjelov - s obdivom jej spievaj­me: - „Radostne plesaj, Mária, - lebo teba vykúpil Pán obdivuhodným spôsobom. - Nebola si dedič­ného hriechu zbavená, ale uchránená, - jediná z celého ľudského pokolenia.“

    o. Peter Iľko

    Priložená krížovka: 23/2016
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!