č. 1 / 2017
26.12.-.8.1.2017

    VIANOČNÉ PRIANIE PÁPEŽA FRANTIŠKA

    Vianoce sú väčšinou hlučnými sviatkami: prospelo by nám trochu ticha, aby sme počuli hlas Lásky.

    Vianoce si ty, keď sa rozhodneš znovu narodiť každý deň a nechať Boha vojsť do tvojej duše.

    Vianočný stromček si ty, ak vydržíš pevný vo vetre a v ťažkostiach života.

    Vianočnou ozdobou si ty, keď sa tvoje cnosti stanú farbami, ktoré skrášľujú tvoj život.

    Vianočným zvonom si ty, keď zvolávaš a spájaš ľudí okolo seba.

    Si tiež svetlom Vianoc, keď svojím životom, svojou dobrotou, trpezlivosťou, radosťou a štedrosťou osvecuješ cesty ostatných.

    Vianočným anjelom si ty, keď ohlasuješ celému svetu posolstvo mieru, spravodlivosti a lásky.

    Vianočnou hviezdou si ty, keď niekoho privedieš k stretnutiu s Pánom.

    Si tiež mudrcom z východu, keď bez odplaty dávaš to najlepšie, čo máš.

    Koledou si ty, keď nadobudneš vnútornú harmóniu v duši.

    Vianočným darčekom si ty, keď si opravdivým priateľom a bratom všetkých ľudských bytostí.

    Vianočným prianím si ty, keď odpúšťaš a prináša uzmierenie, i keď pritom trpíš.

    Štedrovečernou večerou si ty, keď nasýtiš chlebom a nádejou chudáka, ktorý žije v tvojom okolí.

    Ty si vianočná noc, keď pokorne a pozorne prijímaš ticho Spasiteľa sveta bez hluku a veľkolepých osláv, ty si úsmevom dôvery a nehy, vnútorným pokojom nikdy nekončiacich Vianoc, ktoré prostredníctvom teba prinášajú Božie kráľovstvo.

    Šťastné Vianoce všetkým, ktorí pripomínajú Vianoce!

    Pápež František

    Perly múdrosti

    „Nie je činom lásky to, čo je nám príjemné, ale to, čo nám dlhodobo prospeje“

    Bol raz jeden chlapec a ten chcel byť veľmi múdry. Dni a noci bol zavalený knihami, hĺbal o záhadách sveta a čítal všetko, čo sa mu dostalo do rúk. Dopočul sa, že je v meste mudrc, ktorý pozná tajomstvo zvané „tri perly múdrosti“. Ihneď zatúžil získať tie perly. S hlavou v oblakoch sa rozbehol do mesta, nehľadiac ani napravo, ani naľavo. Ako sa tak náhlil za vznešeným cieľom, zakopol o opilca, vyspávajúceho na ulici, a spadol na zem. „Ty nemehlo, surovec, pozeraj sa, kam šliapeš!“ zreval opilec a zúrivo sa naňho vrhol.

    Dobitý mládenec dobehol k rieke a márne hľadal prievozníka. Na brehu bol jediný čln, aj ten mal na dne dieru.

    „Akú dieru?“ okríkol ho majiteľ loďky. „Tá je bezpečná ako vaše vlastné topánky, pane, to vám prisahám!“

    Hovoril tak presvedčivo, že mu chlapec uveril a nasadol do požičaného člna. Sotva bol v polovici rieky, čln začal klesať ku dnu a chudák chlapec len-len že sa neutopil. Celý premočený náhlil sa do mesta, lebo mal strach, že mudrca nezastihne. Vtom okolo prešiel koč. Kočiš kričal: „Koč do mesta pre pánov z paláca!“ Mládenec si chcel ušetriť kus cesty, vliezol tajne do koča a kočiš vzápätí pošibal kone. Ale beda! Namiesto do mesta vyrazil opačným smerom. Čím viac mládenec kričal, tým divšie uháňal pustou pláňou. Neostávalo nič iné, iba vyskočiť za jazdy z koča. Odretý do krvi vliekol sa nešťastník naspäť. Bol zúfalý, že práve v tento dôležitý deň sa osud k nemu zachoval tak kruto.

    Vtom z diaľky vidí prichádzať povedomú tvár, smejúcu sa od ucha k uchu. „Tak čo, chlapče, ako sa ti páčia perly múdrosti? Nevrav, že ma nepoznáš! Áno, ja som ten pijan, čo si ti ľahol do cesty! Uštedril som ti toľko, aby si pamätal, že nemáš šliapať po druhých, keď sa ženieš za svojím cieľom. Potom som ti požičal deravý čln. Verím, že viac nenaletíš na sladké reči a presvedčíš sa o všetkom vlastným rozumom.

    A do tretice som ťa pekne previezol, však? To aby si vedel, že keď si budeš chcieť skrátiť cestu podvodom, dostaneš sa tam, kam nechceš. To boli tri perly múdrosti.“

    Starec sa zadíval na zmoreného chlapca a veselo pokýval hlavou:

    „Teraz sa možno hneváš, že som ťa tak trápil. Preto ti jednu perličku pridám. Hlúpy človek ťažkosti nenávidí, len múdry sa na nich učí. Si dobitý, poodieraný a mokrý ako žaba, ale o to všetko múdrejší. Ak to pochopíš, nebudeš potrebovať žiadneho mudrca ani hrubé knihy. Bude ťa učiť sám život. Nebudeš sa báť toho, čo ťa postretne, lebo vo všetkom nájdeš perlu múdrosti.

    Stačí iba otvoriť oči

    Jeden starý muž sedával každý deň vo svojom hojdacom kresle. Pripútaný na toto jediné miesto si sľuboval, že sa odtiaľ nepohne, kým neuvidí Boha. Raz uvidel malé dievčatko na druhej strane ulice. Jej lopta sa zakotúľala do záhrady starého muža. Pribehla si po loptu, pozrela sa na muža a povedala: "Vidím Vás každý deň, hojdať sa v kresle a pozerať do neznáma. Na čo stále hľadíte? "

    "Ach moje drahé dieťa, si ešte príliš malá na to, aby si pochopila." Odvetil muž.

    "Možno", súhlasilo dievčatko, "ale moja mama mi vždy hovorí, že keď mi niečo vŕta v hlave, mám to povedať, že mi niekto poradí."

    "Milé dieťa, nie som si istý, či mi dokážeš pomôcť." - zamrmlal starý muž.

    Možno, že to nedokážem, ale možno Vám pomôže už to, že Vás vypočujem.

    "Dobre, poviem Ti to, hľadám Boha."

    "So všetkou úctou pán Starý muž, hojdáte sa dopredu a dozadu na svojom kresle a hľadáte Boha?" - opýtala sa nedôverčivo.

    "Áno, prečo nie? Pred smrťou potrebujem uveriť, že Boh naozaj existuje. Chcem, aby mi zoslal nejaké znamenie." - odpovedal pokojne muž.

    "Znamenie?" - zopakovalo dievčatko a pokračovalo: "Boh Vám predsa dáva znamenie zakaždým, keď sa nadýchnete, keď zacítite vôňu kvetov, keď počúvate spev vtákov, keď sa narodí dieťa, Boh Vám dáva znamenie keď sa smejete i plačete, keď cítite ako Vám z očí padajú slzy. Je to znamenie vo Vašom srdci, aby ste ľúbili a objímali. Boh Vám posiela svoje znamenie po vetre a po dúhe a po všetkých ročných obdobiach. Všetky znamenia sú tu a vy im stále neveríte? Boh je vo Vás i vo mne. Netreba ho hľadať, pretože je tu s nami po celý čas. Mama mi hovorí, že ak hľadám niečo veľké a neskutočné, iste som zabudla otvoriť oči, pretože uvidieť Boha znamená uvidieť jednoduché veci."

    Dievčatko podišlo k mužovi a položilo svoje detské rúčky na jeho srdce a ticho mu pošepkala: "Pane, Boh je tu a nie tam" - a ukázala prstom na nebo: "Hľadajte ho vo svojom srdci, zrkadle svojej duše."

    Pobrala sa preč, krížom cez ulicu a zakričala: "Mama mi vždy hovorí, ak hľadáš niečo úžasné a neskutočné, iste si zabudla otvoriť oči."

    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!