č. 6 / 2017
6.3.-.19.3.2017

    Zlodej v raji

    Jeden zlodej prišiel k nebeskej bráne a zaklopal na ňu.
    Apoštol Peter, ktorý mal od brány do raja kľúče, pristúpil k bráne.
    „Kto je tam?“
    „Ja.“
    „A kto je ten ja?“
    „Jeden zlodej. Pusti ma do neba.“
    „Ani nápad. Tu niet pre zlodejov miesta.“
    „A kto si ty, že mi brániš vstúpiť?“
    „Ja som apoštol Peter.“
    „Poznám ťa. To si ty, čo si zo strachu zaprel Ježiša, kým kohút trikrát zakikiríkal. Kamarát, ja viem všetko.“
    Svätý Peter sa od hanby začervenal, ustúpil a povedal si, že poprosí o pomoc svätého Pavla.
    „Pavol, choď sa s tým človekom pri bráne porozprávať.“
    Svätý Pavol vystrčil hlavu z brány.
    „Kto je tam?“
    „Ja, zlodej. Pusti ma do raja.“
    „Tu pre zlodejov nie je miesto.“
    „A kto si ty, že mi nedovolíš vojsť?“
    „Ja som apoštol Pavol.“
    „Ach, Pavol! To si ty, čo si šiel z Jeruzalema do Damasku, aby si tam zabíjal kresťanov. A teraz si v raji!“
    Svätý Pavol sa začervenal, zmätený ustúpil a porozprával všetko svätému Petrovi.
    „Mali by sme poslať k bráne evanjelistu Jána,“ povedal Peter. „Ján nikdy nezaprel Ježiša. On sa môže rozprávať so zlodejom.“
    Ján pristúpil k bráne.
    „Kto je tam?“
    „To som ja, zlodej. Pusti ma do neba.“
    „Môžeš búchať na bránu, koľko chceš, ale pre hriešnikov, ako si ty, tu niet miesta.“
    „A kto si ty, že mi nedovolíš vstúpiť?“
    „Ja som evanjelista Ján.“
    „Ach, ty si evanjelista. Prečo klamete ľudí? V evanjeliu je napísané: ,Klopte a otvoria vám. Proste a dostanete.' Už dve hodiny tu klopem a prosím, ale nikto ma nechce vpustiť. Ak mi hneď nenájdeš miesto v raji, vrátim sa na zem a všetkým poviem, že si v evanjeliu klamal!
    “ Ján sa naľakal a pustil zlodeja do raja.
    Jeden kazateľ vysvetľoval, čo je to radostná zvesť. Ktosi ho prerušil a spýtal sa: „Čo je to za radostnú zvesť, keď sa človek tak ľahko môže dostať do pekla a tak ťažko do raja?“ Raj je len otázkou milosrdenstva.

    Pohliadnime na kríž, na Kristovu lásku v tomto znamení

    V staroveku bola smrť na kríži najukrutnejšou formou smrti. V Grécku bol však kríž symbolom neba a zeme - kríž sa totiž stal symbolom kozmu a označoval štyri svetové strany. V Egypte často chápali kríž ako znak života. Z uvedeného môžeme usúdiť, že už oddávna sa mohol kríž chápať ako symbol blahorečenia, ale aj prekliatia. Pre nás kresťanov má znak kríža nový význam. Stal sa Kristovým znakom, symbolom Ježišovej obety. Veď celý Kristov život môžeme vidieť ako obetný dar podávaný Bohu Otcovi za naše vykúpenie. Ježiš svojou vykupiteľskou obetou na kríži sa stal mostom medzi nebom a zemou.

    Sv. Katarína Sienská vo svojich Dialógoch s Božou prozreteľnosťou hovorí o nedohľadnej priepasti ľudskej biedy, ktorú Ježiš preklenul svojou smrťou. Boh hovorí svätici: „Všetci ste sa topili, pretože nikto nemohol svojou spravodlivosťou dôjsť do večného života.“ Boh nám chcel pomôcť z našej biedy, a preto nám dal most - svojho Syna, aby sme prekročili rieku rozličných skúšok a krížov a neutopili sa v nej. Čo viedlo Krista k tejto obete na kríži? Odpoveď je - láska. Ako píše svätý Ján Evanjelista: „A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život“ (1 jn 3,9). Takto má láska svoj pôvod v Bohu, vychádza z Otcovho srdca. A táto Božia láska nás chce uzdraviť a zachrániť. Prijímame ju?

    Svätý František Saleský nazýva Golgotu horou milujúcich. Nesmierna láska viedla Ježiša, aby vystúpil na túto horu utrpenia a aby s pokorou zostúpil až na dno ľudskej biedy, keď zomrel potupnou smrťou na kríži medzi dvoma zločincami. Kristus vystúpil na Golgotu, aby sa vyzdvihnutý na kríži stal viditeľným a presvedčivým znamením Božej lásky pre ľudí všetkých čias. Je dôkazom toho, akú hodnotu má v Božích očiach každý z nás, každý človek. Máme hodnotu Pánovej krvi, hodnotu života tohto nepoškvrneného Baránka. Keď sa tak pozrieme na Ježišov život, každému môže byť jasné, že Božia láska viedla kariéru nášho Pána vždy smerom dole. Už v tajomstve Kristovho príchodu môžeme vidieť Pánovo poníženie, keď si volí radšej chudobu ako bohatstvo, radšej uponíženie ako slávu, ako aj úplnú odovzdanosť do Otcovej vôle. Ježišovo uponíženie a obetovanie sa z lásky stáva sa najvýraznejším, keď v poslušnosti k Otcovi zomiera na kríži, aby nás vykúpil. Túto skutočnosť vyjadruje svätý Ján vo svojom prvom liste: „Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život.“ (1 Jn 3, 16). Ako by sme mohli teda myslieť na Golgotu, a pritom nemilovať Ježiša, ktorý na nej zomieral z lásky k nám? Svätý Bernard hovorí, že kríž a každá rana na tele nášho Vykupiteľa sú príliš hlasným výkrikom lásky, takže túto lásku nemožno nepoznať.

    Krížupoklonná nedeľa

    Hlboký význam tejto nedele, ale aj samotný význam kríža pre človeka je nádherne vystihnutý v synaxari nedele svätého kríža:

    "V túto nedeľu, tretiu nedeľu Veľkého pôstu, vzdávame úctu čestnému a životodarnému Krížu, a z tohto dôvodu v čase štyridsiatich dní pôstu určitým spôsobom ukrižovaváme sami seba..., stávajúc sa trpkými, zronenými a padajúcimi. Tu sa pred nás predkladá životodárny Kríž, aby nám boli pripomenuté Kristove utrpenia, aby sme boli občerstvení, utešení a povzbudení... Podobáme sa na tých, ktorí putujú po dlhej a náročnej ceste a súc unavení vidia nádherný strom s mnohými listami, sadnú si do jeho tieňa , aby si na chvíľu odpočinuli a potom, akoby obnovení, pokračujú vo svojej ceste. Podobne teraz, v čase pôstu a namáhavej cesty a snahy bol pred nás svätými otcami "zasadený" kríž, aby nám poskytol odpočinok a osvieženie, aby sme mohli ľahšie dokončiť našu cestu... Alebo ďalší príklad: Keď prichádza kráľ, najprv sa pred ním objavujú jeho symboly a potom sa objavuje on samotný radujúc sa z víťazstva a spoločne s ním sa radujú aj jeho poddaní. Podobne náš Pán Ježiš Kristus, ktorý nám ukazuje svoje víťazstvo nad smrťou a zjavuje sa pred nami v sláve Vzkriesenia, vopred posiela svoje žezlo, kráľovský symbol - životodarný Kríž - a ten nás napĺňa radosťou a pripravuje na stretnutie, do takej miery, do akej je to možné, so samotným Kráľom, aby sme mohli preukázať úctu Jeho víťazstvu... Všetko toto uprostred Veľkého pôstu, ktorý je podobný horkému prameňu, vzhľadom na svoje slzy, námahu a skľúčenosť..., avšak Kristus nás utešuje, ako by sme boli na púšti, až kým nás svojim Vzkriesením neprivedie do duchovného Jeruzalema..., lebo kríž sa nazýva stromom života, je to strom, ktorý bol zasadený v raji a z tohto dôvodu ho naši otcovia zasadili do prostriedku svätého pôstu pamätajúc na Adamovu blaženosť a to ako jej bol zbavený a pamätajúc tiež na to, že podielnictvom na tomto strome už viac nezomrieme, ale zostávame nažive...

    "Tvojmu krížu klaniame sa, Vládca, a tvoje sväté vzkriesenie oslavujeme."      

    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!