č. 9 / 2017
17.4.-.30.4.2017

    Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?

    Predstav si, že si Mária Magdaléna a prvý raz sa stretávaš so zmŕtvychvstalým Ježišom. Srdce ti búši. Oči máš od údivu otvorené dokorán. Od úžasu zatajuješ dych. V kombinácii radosti a prekvapenia mu padáš k nohám a velebíš ho.

    V evanjeliách sa v príbehu za príbehom dozvedáme, ako učeníci, podobne ako Mária, reagovali na zistenie, že Ježiš naozaj vstal k novému a premenenému životu. Tieto stretnutia sú také bohaté na detaily, ako sú rozmanité v postavách a dejovej línii.

    Prečo autori evanjelií venujú toľkú pozornosť týmto príbehom a neustále ich pripomínajú? Nerobili by to, keby jediným ich dôvodom bolo zvečnenie mýtu o Ježišovom tajuplnom návrate do života. To však nebolo ich cieľom. Matúš, Marek, Lukáš a Ján nás chcú presvedčiť, že Ježiš naozaj vstal z mŕtvych!

    Mária Magdaléna sa naozaj celá chvela, keď potom, čo kľačala pri klincom prebitých Ježišových nohách, utekala naspäť k učeníkom. Peter a Ján naozaj bežali k hrobu a našli ho prázdny. Dvom učeníkom naozaj horeli srdcia, keď kráčali s Ježišom po ceste do Emáuz. A Ježiš sa naozaj zjavil svojim učeníkom pri lámaní chleba a povedal im: "Dotknite sa ma a presvedčte sa" (Lk 24, 39).

    Podstata týchto príbehov však siaha oveľa hlbšie pod hladinu emócií, ktoré zaplavili učeníkov pri Ježišovom vzkriesení. Tieto príbehy totiž ukazujú, ako sa zmenil ich život. Uvažuj nad tým, ako "vyrástli" za ten čas, odkedy sa prvý raz stretli s Ježišom, až po to veľkonočné ráno, a porovnaj ho s novou odvahou, rozhodnosťou a oddanosťou, ktorú preukázali po stretnutí so zmŕtvychvstalým Pánom. Skutky apoštolov sú plné príbehov, ktoré opisujú túto zmenu!

    Toto môže byť aj tvoj príbeh! Tá istá sila, ktorá zmenila apoštolov, je aj tebe hneď teraz k dispozícii. Ježiš naozaj vstal! A istotne vzkriesi aj teba, aby si bol s ním. Naťahuje k tebe ruku a oslovuje ťa, aby sa ti v tejto chvíli zjavil. Dovoľ teda Duchu

    Svätému, aby budoval tvoju vieru - a tvoje očakávania.

    Mám nádej, že sa s Ježišom osobne stretnem

    Starý mních pripravoval na prvé sväté prijímanie už skoro dospelého mladíka. Ten sa nevedel dočkať termínu a stále dookola opakoval: „Otče, kedy to už bude?“ Mních sa pozrel na nedočkavca cez okuliare a bol rád, že túžba po Ježišovi u mladíka neustále narastá. Ale ešte cítil, že mladík nie je celkom pripravený na taký úchvatný okamih.

    „Vydrž ešte. Včera som ťa videl hádať sa so susedom. Keď si mal také rozvášnené srdce, ešte nie si pripravený chápať duchovno,“ povedal mu mních na rovinu. Mladík si dal záležať a poctivo na sebe pracoval. Po určitom čase si ho mních zavolal a povedal mu:

    „Zdá sa mi, že nadišiel tvoj čas. Priprav sa, navštívi ťa Všemohúci.“

    „Konečne,“ zavýskol od radosti mládenec.

    „Musím ti však niečo dôležité povedať.“ Odkašľal mních a mladík stíchol. „Musím ti povedať to najdôležitejšie. Zajtra sa vyspovedáš a potom počas svätej liturgie prijmeš Pána Ježiša, ale...“

    „Aké ale?“ skočil mladík mníchovi do reči.

    „Nuž mám obavu, aby si nebol sklamaný.“

    „A to už prečo?“

    „Hm, ak budeš skúmať Chlieb života len zmyslami, budeš cítiť len chuť chleba. Ak budeš skúmať Božie Telo s vierou, zacítiš Ježiša. Ale ak budeš prijímať i skúmať Božie Telo s vierou a láskou, zakúsiš Ježiša, Lásku. Myslíš si, že to zvládneš?“

    Nastalo ticho, po ktorom mladík pokorne odpovedal:

    „Otče, budem sa snažiť pristúpiť k Eucharistii s čistým srdcom, s pokorou, vierou i láskou. A mám nádej, že sa s Ježišom osobne stretnem.“ Mních sa na mladíka usmial, podal mu ruku a tíško zašepkal: „Myslím si, že si pripravený.“

    A čo ty? Si pripravený prijímať Pána? Ako ho cítiš? Len ako chlieb, alebo...? Tak si to ešte raz zvýrazníme, lebo je to veľmi dôležité. To, či cítiš len chlieb, alebo vnímaš Pána Ježiša, závisí od toho, či prebudíš len svoje telo (chuťové kanáliky), alebo či dušu a v nej vieru a lásku. Od toho závisí, ako vnímaš Ježiša.

    A od toho sa veľmi odráža aj naša viera aj náš skutočný vzťah k eucharistickému, tajomnému telu pána Ježiša. Jednoducho: Ak si do Vianoc nenájdeš čas sa vyspovedať a pristúpiť častejšie ku sv. prijímaniu, si len číslo, ktoré bude zapísané v štatistikách, že navštevuje chrám. Stále je výzva od veriacich, aby Cirkev nebola staromódna a podobne. Ale to sa nikdy nestane, ak budeme strnulí a budeme našu „vieru“ vykonávať len ako farizeji, ktorí urobia čo musia s podmottom, čo keby skutočne po smrti niečo bolo?

    Náš vzťah s Bohom musí byť založený na obojstrannej láske a úcte. Z Božej strany je láska neustála. A z tej našej?

    Svätý Juraj

    Pravdepodobne pochádzal z Kappadócie. Bol synom bohatých rodičov. Po otcovej smrti sa matka presťahovala do Palestíny, kde spravovala veľký majetok. Juraj vstúpil do vojska a dosiahol hodnosti vojvodu a komitu (vysoký dôstojník, ktorý sprevádzal cisára na cestách a bol jeho poradcom).

    Keď Dioklecián začal prensledovať kresťanov, Juraj rozdal svoj majetok chudobným a svojich otrokov prepustil na slobodu. Potom cisára obvinil z nečestného jednania a priznal sa ku kresťanstvu. Udivený cisár sa ho snažil najprv presvedčiť, aby odpadol od Krista. Až potom ho dal zatvoriť. Mučeníkovi dali nohy do klády a na hruď mu dali ťažký kameň.

    Na druhý deň bol Juraj znovu predvolaný pred cisára. Keď zostal pevný vo svojom presvedčení, priviazali ho ku kolu, za ktorým boli ostré klince, ktoré sa otáčali a trhali telo mučeníka. Hodili ho do nehaseného vápna, potom ho bičovali. Keď to všetko videla Diokleciánova manželka Alexandra, uverila v Ježiša Krista.

    Cisár sa znovu snažil získať mučeníka pre modloslužbu a prikázal na druhý deň priviesť pred súd. V noci predtým sa Jurajovi vo sne zjavil Ježiš Kristus, posilňoval ho a dával mu nevädnúci veniec večného života. Ráno, keď sa postavil pred cisára, počul od neho tieto slová: „Budem ťa mať za svojho syna a budeš po mne prvý v mojej ríši, iba sa pokloň našim bohom.“ Sv. Juraj povedal iba: „Poďme do chrámu!“ "Ukážte mi vašich bohov!" Cisár hneď vstal a prikázal rýchlo zvolať celé mesto, lebo si myslel, že sv. Juraj si to rozmyslel Prijme jeho ponuku. V pohanskom chráme sa sv. Juraj postavil pred bôžika, urobil znak svätého kríža a povedal balvanu: „Si ty boh, čo žiada odo mňa obety a úctu, alebo nie?!“ Diabol, ktorý sedel na balvane odpovedal: „Ja nie som Boh, Je iba jeden Boh, ten, ktorého ty vyznávaš a ohlasuješ.“ „A akú tu máš prácu?“, vyzvedal sa sv. Juraj. Na tieto slová sa bôžik zrútil. S ním sa zrútili aj všetky ďalšie balvany, ktoré sa tu nachádzali a porozbíjali sa na kusy.

    Rozhnevaní služobníci týchto balvanov sa s krikom vrhli na sv. Juraja: „Zahubme, zabime tohto čarodejníka!“ Cisárova žena Alexandra, aby ho ochránila, sa pretlačila cez dav až k nemu a oslavujúc Ježiša padla mu k nohám. Dioklecián, keď videl, že jeho manželka je kresťankou, ešte viac sa rozhneval a vydal príkaz, aby sv. Juraja a Alexandru sťali. Keď ich viedli na popravisko, cisárovná Alexandra prosila, aby jej dovolili odpočinúť si. Sadnúc si pri modlitbe odovzdala Bohu dušu. Sv. Juraj sa pomodlil nad jej telom a išiel ďalej. Keď prišiel na označené miesto, ochotne dal svoj krk pod katov meč a prijal večnú náhradu z rúk svojho Spasiteľa.

    Manželka jeho telo preniesla do mesta Lyddy v Palestíne. Za Konštantína Veľkého ho preniesli do novovybudovaného Chrámu sv. Juraja v Lydde. Hlava svätca sa nachádza v Ríme, v chráme, ktorý nesie jeho meno.

    Pokora

    Pýtali sa starca: “Čo je pokora?” On im odvetil: “Pokora je veľké dielo a je to dielo Boha. Cesta pokory je telesne pracovať, veriť, že si hriešnik, a stať sa poddaným všetkých.” Vtedy jeden brat povedal: “Čo to znamená byť poddaným všetkých?” Starec odpovedal: “To znamená nevšímať si hriechy druhých, ale vždy mať pred očami svoje hriechy a bez prestania sa modliť k Bohu.”


    CHRISTOS VOSKRESE!   VOISTINU VOSKRESE!

    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!