č. 10 / 2017
1.5.-.14.5.2017

    Kto je najsilnejší

    Skala jedného dňa vyhlásila: „Som najsilnejšia!“ Začulo to železo a rieklo: „Ja som silnejšie než ty! Chceš sa presvedčiť?“ Tí dvaja sa hneď pustili do boja, až napokon zo skaly zostal len prach.

    Železo potom povedalo: „Ja som najsilnejšie!“ Keď to počul oheň, ozval sa: „Ja som silnejší ako ty! Chceš to vidieť?“ Pustili sa do seba a železo sa nakoniec roztavilo.

    Oheň vtedy povedal: „Ja som naozaj najsilnejší!“ Počula to voda a riekla: „Ja som silnejšia než ty! Ak chceš, dokážem ti to.“ Začali zápasiť a voda uhasila oheň.

    Vtedy voda vyhlásila: „Ja som najsilnejšia!“ Začulo to slnko a povedalo: „Ja som ešte silnejšie! Pozri sa!“ Bojovali spolu, pokiaľ slnko nenechalo vodu vypariť sa.

    Slnko oznámilo: „Ja som najsilnejšie!“ Keď to počul oblak, povedal: „Ja som silnejší! Aha!“ Pustili sa do boja a oblak zahalil slnko.

    Oblak riekol: „Ja som najsilnejší!“ Lenže vietor povedal: Ja som silnejší než ty! Hneď ti to ukážem.“ A vietor odfúkol oblak.

    Vietor povedal: „Ja som ale silný!“ Hory na to: „My sme ešte silnejšie než ty!“ Začali zápasiť a vietor uviazol medzi hrebeňmi hôr.

    Hory povedali: „Sme silné!“ Lenže ich začul človek a riekol: „Ja som silnejší než vy! Ak to chcete vidieť...“

    Človek obdarený prenikavým umom vyhĺbil do hôr otvory a zabránil im v tom, aby väznili vietor.

    Keď človek zlomil silu hôr, vyhlásil: „Ja som najmocnejší tvor, aký kedy bol!“ Potom však prišla smrť a človek, ktorý bol presvedčený o svojej múdrosti a sile, vydýchol naposledy a zomrel.

    Smrť sa už radovala, keď zrazu prišiel muž a po troch dňoch od svojho úmrtia vstal a porazil smrť.

    „On je kameň, ktorý ste vy, stavitelia zavrhli, a on sa stal kameňom uholným. A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4, 11 - 12).


    Storočnica fatimských zjavení a 90 rokov od biskupskej vysviacky bl. biskupa Pavla Gojdiča
    (Témy na rozjímanie)

    Témy a rozjímania môžu veľmi napomôcť vo večernom rozjímaní, ale zároveň aj k spoločnej modlitbe a jednote v rodine.

    1. Téma: POKORA

    13. máj 1917. Deň mimoriadneho požehnania pre celý svet. Deň, ktorý si pripravilo nebo, aby znova prehovorilo k zemi. A koho si na túto službu vyberá? Pokornú služobnicu Pánovu - Presvätú Bohorodičku a tri jednoduché, čisté a pokorné deti. Aj v tomto prípade zostáva, tak ako už mnohokrát predtým, zachované, že jednoduchým a pokorným sa dostáva milosť.

    O necelých desať rokov na to, 25. marca 1927, sa aj našej krajine a našej cirkvi dostáva mimoriadneho požehnania. Jeden pokorný a poslušný človek, ktorý túži zostať skrytý pred zrakom sveta aj poctami zo strany ľudí sa utiahne do samoty kláštora otcov baziliánov na Černečej Hore. Ale ten, ktorému dal svoje áno, vedie jeho cesty podľa svojich zámerov. Najvyšší pastier na zemi ho pozýva do večného mesta Rím, aby tam v Bazilike sv. Klimenta prijal podiel na biskupskej službe. Božia milosť, ktorá ho prv učinila kňazom, povýšila Pavla Petra Gojdiča do služby biskupa.

    Presvätá Bohorodička a blažený vladyka Pavol, bdejte nad našimi dušami a vyproste aj nám, ktorí sa k vám utiekame, milosť jednoduchého, poslušného a pokorného srdca.

    2. Téma ODVAHA

    „Nebojte sa, neurobím vám nič zlého.“ To boli prvé slová, ktoré vyriekla Bohorodička pri stretnutí s fatimskými deťmi. Koľkokrát v dejinách spásy zazneli tieto slová… „Nebojte sa, zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť celému svetu.“ Takto sa pri Ježišovom narodení prihovára anjel betlehemským pastierom. A malí fatimskí pastieri sú skutočne plní nie strachu, ale úžasnej radosti. Sestra Lucia neskôr povedala, že zjavenie nenaháňa strach ani úľak, ale vzbudzuje úžas.

    Nikto z nás ani netuší, koľkokrát sa pokúšal ten, ktorý vládne strachom - diabol, ovládnuť srdce nášho pastiera, blahoslaveného vladyku Pavla Petra Gojdiča. Aj v čase detstva a dospievania, ale hlavne pred jeho dôležitými životnými krokmi - kňazskou a biskupskou vysviackou. Čím viac mu bolo zverené, tým väčšia zodpovednosť prichádza a s ňou aj strach ani nie tak o seba, ako o tých, ktorí sú mu zverení. V 50. rokoch, keď sa nebo zatiahlo nad našou cirkvou, mnohokrát kľačal pred bohostánkom ako Ježiš v Getsemanskej záhrade. Prijatím Božej vôle aj on získaval pokoj a odvahu.

    Presvätá Bohorodička a blažený vladyka Pavol, bdejte nad našimi dušami a vyproste aj nám, ktorí sa k vám utiekame, odvahu svedčiť o Božej láske a dobrote.

    3. Téma: BOŽIA VÔĽA

    Pri opise zjavení v Cova da Iria sestra Lucia spomína, že aj keď boli iba deti, od začiatku všetci traja vedeli, koho majú pred sebou a kto je tá krásna Pani, čo sa im zjavila. Možno preto sa Lucia nepýta na jej meno, ale položí jej otázku: „Čo si odo mňa prajete?“ A potom sa už zakaždým zvíta s Máriou práve týmito slovami: „Čo si odo mňa prajete?“ Bez toho, aby to deti vedeli, prehovárajú k nebu ako praví proroci.

    1. Pokora srdca; 2. Ustavičná modlitba; 3. Všestranné umŕtvovanie;    4. Odovzdanosť do Božej vôle; 5. Uspokojenie sa v Božej vôli

    Týchto päť prostriedkov spásy a svätosti si napísal náš vladyka Pavol Peter Gojdič ešte ako čerstvý maturant na stránky svojej modlitebnej knižky. A neostalo len pri ich napísaní. Každý deň je naozaj sprevádzaný modlitbou, pokorou, striedmosťou, a nielen plnením Božej vôle, ale aj hľadaním a nachádzaním svojho pokoja v Božej vôli. „Čo chceš odo mňa, Pane?“ pýta sa celý svoj život bez ohľadu na to, akú cenu za to zaplatí.

    Presvätá Bohorodička a blažený vladyka Pavol, bdejte nad našimi dušami a vyproste aj nám, ktorí sa k vám utiekame, vnútorný pokoj srdca v plnení Božej vôle.

    4. Téma: OBETA

    Hneď pri prvom stretnutí s fatimskými deťmi sa Panna Mária pýta jednu zaujímavú a dôležitú vec: „Chcete sa obetovať Bohu a znášať všetky utrpenia, ktoré na vás zošle, na zmierenie za hriechy, ktorými je urážaný, a ako prosbu za obrátenie hriešnikov?“ A Lucia odpovedá za všetkých: „Áno, chceme.“ Božia Matka dobre vie, s čím všetkým sa deti budú musieť stretnúť, a preto im hneď ponúkne možnosť, aby utrpenia priniesli Pánovi ako svoj vzácny dar.

    Obetovať sa Bohu. Vari sa k tomu nerozhodol náš blahoslavený vladyka Pavol Peter Gojdič už vtedy, keď prijal Pánovo pozvanie ku kňazstvu? Keď sa o krátky čas na to rozhodol zrieknuť sa sveta a prijať rehoľné rúcho a spolu s ním aj sľub chudoby, čistoty a poslušnosti? Nerozhodol sa obetovať Bohu, keď prijal aj biskupskú službu? V nej sa odovzdával Pánovi ako celopal v čase pokoja, v čase vojny aj v tom najťažšom čase, ktorý prišiel v päťdesiatych rokoch. S tichosťou baránka, ktorého vedú na zabitie, ho odvážajú v jubilejnom roku zadnou bránou biskupského úradu.

    28. apríla 1950 sa začína desaťročná krížová cesta, ktorá sa nekončí na Golgote, ale v nebeskom Jeruzaleme.

    Presvätá Bohorodička a blažený vladyka Pavol, bdejte nad našimi dušami a vyproste aj nám, ktorí sa k vám utiekame, ochotu prinášať svoj život, ako obetu Pánovi.

    O dôvere Bohu

    Abba Dulas, poslušník abbu Vissariona, rozprával: Jedného dňa, keď sme sa prechádzali pri mori, mal som smäd a povedal som abbovi Vissarionovi: “Otče, som veľmi smädný.” Pomodlil sa a povedal mi: “Napi sa z morskej vody.” Napil som sa a voda bola sladká. Nabral som si z nej do koženej fľaše pre prípad, že by som neskôr bol opäť smädný. Keď to starec uvidel, opýtal sa ma, prečo si naberám z vody. Povedal som mu: “Odpusť mi, je to zo strachu, že budem neskôr opäť smädný.” Vtedy starec povedal: “Boh je tu, Boh je všade.”

    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!