č. 11 / 2017
15.5.-.28.5.2017

    Vrabec a slnečnica

    Na jednej čiernej skládke v zabudnutom kúte priemyselnej oblasti mesta vyrástla slnečnica, ktorá sa priatelila s vrabcom. Kvet bol smutný, pretože túžil po zelenej lúke a poletujúcich motýľoch.

    „Na čo som tu dobrá?“ spytovala sa slnečnica.

    Vtáčik však hľadel na oslnivo krásnu slnečnicu s otvoreným zobáčikom: „Si taká krásna! Si úžasná!“ čvirikal.

    „Mnohé veci sú omnoho krajšie,“ oponovala múdra slnečnica. „Pozri sa okolo seba!“

    Dobrý vrabček sa usilovne rozhliadal, ale vždy mu pohľad padol späť na slnečnicu a s obdivom zapípal: „Ty si najkrajšia zo všetkého!“.

    Sebavedomie slnečnice každým dňom rástlo tak, že nedbala o to, že kvitne na kope odpadkov. Jej zlatá koruna žiarila čoraz viac.

    Jedného dňa na svitaní však kvietok zbytočne čakal na svojho malého priateľa. Až neskoro popoludní začul tiché pípanie pri svojich nohách. Sklonil sa a zbadal vrabca, ktorý sa k nemu vliekol so zraneným krídelkom.

    „Malý kamarát, čo sa ti stalo?“ opýtala sa slnečnica.

    Vtáčik zaševelil: „Zaútočila na mňa jedna čajka a teraz si nebudem vedieť zaobstarať potravu. To je môj koniec.“

    „Nie, to nie!“ skríkla slnečnica. „Počkaj chvíľu!“

    Pekný kvet mocne potriasol svojou rozložitou hlavou a k vrabcovi pršal dážď semienok.

    „Zjedz ich, priateľ môj. Dodajú ti novú silu,“ riekla slnečnica.

    O niekoľko dní bol vrabec znovu zdravý a s vďakou sa zahľadel na slnečnicu. Pohľad na ňu ho však nečakane zabolel - krásny kvet strácal farby, sivasté listy mu ovísali a okvetné lístky hnedli.

    „Čo sa ti to stalo, kvietok môj krásny?“ zapípal.

    „Môj čas sa skončil,“ odvetila slnečnica.

    „Ale odchádzam šťastná. Dlho som sa pýtala, prečo ma krutý osud nechal vyrásť na skládke. Teraz to už viem. Bola som darom pre teba a vrátila som ti život. Ako si ty bol darom pre mňa, lebo si ma vždy posmeľoval. Zjedz toľko semienok, koľko chceš, ale aspoň zopár ponechaj. Jedného dňa vyklíčia a ktovie, možno tu vyrastie nádherný záhon.

    „Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia...“ (Jn 15, 12-14)

    Storočnica fatimských zjavení a 90 rokov od biskupskej vysviacky
    bl. biskupa Pavla Gojdiča

    (Témy na rozjímanie)

    Témy a rozjímania môžu veľmi napomôcť vo večernom rozjímaní, ale zároveň aj k spoločnej modlitbe a jednote v rodine.

    5. Téma: BOŽIA MILOSŤ

    V akej zbožnosti museli byť vychovávané fatimské deti: Lucia, Hyacinta a František? Akú zbožnosť videli doma, keď tak veľmi milujú dobrého Pána Boha, ktorý je veľmi urážaný? Láska k milovanému Spasiteľovi im pomáha, aby pohotovo prijali ponuku znášať všetky utrpenia, ktoré na nich Pán Boh dopustí.

    „Budete teda musieť veľa trpieť,“ povedala im Panna Mária, „ale Božia milosť vás bude posilňovať.“

    Jeden z väzenských strážcov, ktorému sa podarilo emigrovať do Rakúska, spomína: „Bol som svedkom, ako blahoslaveného Pavla Petra Gojdiča mučili. Najčastejšie lámaním prstov. Tak, že medzi prsty zasunuli železné tyče, ktoré potom silne stláčali. Pri takom mučení omdlievali omnoho zdatnejší muži, ale biskup sa len ďalej potichu modlil. To isté sa dialo, keď mu nasadili železné topánky, do ktorých púšťali elektrický prúd. Čokoľvek s ním robili, bez prestania sa modlil. To všetko znášal nie kvôli sebe, ale kvôli svojim veriacim. A Božia milosť ho ďalej ustavične posilňovala.

    Presvätá Bohorodička a blažený vladyka Pavol, bdejte nad našimi dušami a vyproste aj nám, ktorí sa k vám utiekame, každú potrebnú Božiu milosť pre naše životy.

    6. Téma: RUŽENEC

    Najkrajšia činnosť detí je hra. Aj malí fatimskí pastieri využívali svoj voľný čas k tomu, aby sa spoločne hrali. A keďže čas na hranie sa im zdal stále krátky, vynašli spôsob, ako skrátiť modlitbu ruženca, ktorý sa im kázali modliť rodičia. Sestra Lucia hovorí: „Púšťali sme zrnká ruženca pomedzi prsty a hovorili sme len: ,Ave Mária, Ave Mária, Ave Mária... ‘, tak sme sa ruženec pomodlili za chvíľku. Keď ich o modlitbu ruženca poprosila pri svojom zjavení Panna Mária a povedala im, čo cez neho môžu získať, už sa ho modlili každý deň celý, aby vyprosili pokoj pre svet a koniec vojny.

    Nie je tajomstvom, že okrem liturgických modlitieb časoslova a rôznych iných pobožností - molebenu či krížovej cesty, sa vladyka Pavol Peter Gojdič každý deň modlil aj ruženec so všetkými pätnástimi tajomstvami. Radostné, bolestné a slávnostné tajomstvá...

    Nikdy neľutoval čas, ktorý obetoval modlitbe ruženca, lebo vedel, že získava oveľa viac, než dáva. Ako často sa práve k tejto modlitbe, ktorú ponúkal ako pomoc a východisko ľuďom v núdzi aj sám utiekal, keď prežíval najväčšie strasti svojho pozemského života. Modlil sa na tom najdrahšom ruženci - z chlebového cesta.

    Presvätá Bohorodička a blažený vladyka Pavol, bdejte nad našimi dušami a vyproste aj nám, ktorí sa k vám utiekame, vernosť modlitbe posvätného ruženca.

    7. Téma: NEBO

    Pri druhom zjavení Panny Márie v Cova da Iria, ktoré nasledovalo presne o jeden mesiac - 13. júna 1917 - mala Lucia zvláštnu prosbu. Možno aj vďaka všetkým tým strastiam, ktoré deti v priebehu mesiaca zažili, povedala Panne Márii: „Chcela by som vás poprosiť, aby ste nás vzali do neba.“ Mária jej na to povedala: „Áno, Hyacintu a Františka si tam čoskoro vezmem, ale ty zostaneš ešte nejaký čas tu na zemi. Ježiš chce, aby ho ľudia poznali a milovali a ty mu máš pri tom pomáhať.“

    „Tak čo, starý, pôjde to? Lebo ak nie, tak tuná aj zdochneš!“ Takými slovami sa začala tortúra vyšetrovania a výsluchov. Obvinený z velezrady, špionáže v prospech Vatikánu a Ameriky, z pokusu o rozbitie republiky, z banderovstva... K tomu všetkému bolo treba vynútiť priznanie za hocijakú cenu. Tmavá komora bez okna, bez svetla, kde sa dalo len stáť a chodiť. Hlad, bitka, ľadové sprchy, fingované popravy, kolotoč výsluchov... Mnohí sa z toho psychicky zrútili. Koľkokrát si vtedy aj náš vladyka Pavol Peter Gojdič túžobne želal, aby si ho Pán vzal k sebe a ukončil toto trápenie. Ale Božím plánom bolo, aby to všetko prežil a aby desať rokov zjavoval Ježišovu lásku medzi odsúdenými a učil ich odpúšťať.

    Presvätá Bohorodička a blažený vladyka Pavol, bdejte nad našimi dušami a vyproste aj nám, ktorí sa k vám utiekame, silnú túžbu po nebeskom kráľovstve.

    9. Téma: PÚTE

    Pri každom jednom zjavení Panny Márie vo Fatime sa od mája až do októbra 1917 opakovala tá istá prosba: „Prajem si, aby ste tu opäť prišli trinásteho dňa nasledujúceho mesiaca a aby ste sa naďalej verne modlili ruženec.“ Pomaly a postupne Presvätá Bohorodička odhaľovala pred deťmi Božie zámery. Spolu s deťmi prichádzalo do Cova da Iria aj stále viac ľudí. A neprestali tam prichádzať až dodnes. Fatima sa stala jedným z najväčších pútnických miest sveta, kde mnohí ľudia prichádzajú, aby spoznali Božie zámery.

    Náš blahoslavený vladyka Pavol Peter Gojdič sa stal biskupom v eparchii, ktorá nemala núdzu o mariánske pútnické miesta. Čirč, Šašová, Krásny Brod, Buková Hôrka, Rafajovce a ďalšie.

    Hlavne však Klokočov a Ľutina. Na všetkých týchto mariánskych pútnických miestach vladyka spolu so svojím stádom hľadal pomoc a útechu pri tej, ktorá je „radosť všetkých utrápených, zástankyňa prenasledovaných, živiteľka hladujúcich, tešiteľka pohŕdaných...“

    Veľkú ľutinskú púť na záver Mariánskeho roka 1945 zakončil vladyka slovami: „Pod ochranu (pokrov) Kráľovnej pokoja a jej nepoškvrnenému srdcu zverujem celý náš národ, celú našu Gréckokatolícku cirkev, aby sme dočkali radostnejších dní na pozemskej púti života a po nej vo večnosti.“

    Presvätá Bohorodička a blažený vladyka Pavol, bdejte nad našimi dušami a vyproste aj nám, ktorí sa k vám utiekame, múdrosť hľadať Božiu vôľu na pútnických miestach.


    Ak je koreňom všetkého zla sebaláska, koreňom všetkého dobra je láska.
    Bez nej je boháč chudobný, s ňou je chudák bohatý.
    sv. Augustín
    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!