č. 16 / 2017
24.7.-.6.8.2017

    To čo nám často chýba v duchovnom boji - VYTRVALOSŤ

    Dôležité pravidlo, ktoré nám zaručuje úspech v práci, je trpezlivosť a vytrvalosť. Je to nepríjemné, keď nám zlé počasie kazí prácu a odháňa nás od nej. Vy ale dobre viete, že si nemôžete založiť ruky do lona a povedať: Nechám to. Musíte sa opäť vrátiť k práci a vytrvalo v nej pokračovať, lebo len tak sa môžete dočkať ovocia námah z práce. Krajina Sceland v Holandsku je položená nižšie, ako hladina mora. Ľudia tak musia vynaložiť všetko úsilie, aby si zachovali túto súš. Častokrát bola zaplavená morom, avšak znova a znova bola odvodnená. Táto časť Holandska má v znaku hrdé slová: "Zápasím, a predsa zvíťazím"!

    Viete, kedy Kolumbus pomýšľal na cestu do neznámych krajín? Keď mal l8 rokov. Chodil od zeme k zemi a ako žobrák prosil európskych panovníkov, aby mu dali k výprave loďstvo. Všade sa mu vysmievali ako nejakému pomätenému dobrodruhovi. Ale Kolumbus nestrácal odvahu a nádej. Štyridsať rokov sa neustále zamestnával svojimi plánmi, až nakoniec ako 58-ročnému starcovi mu bolo dovolené vydať sa do neznámej zeme. Priatelia, 4O rokov znášal trápne neúspechy. Táto hrdinská vytrvalosť musela byť korunovaná zdarom - objavením Ameriky.

    V životopise veľkého španielskeho biskupa a učiteľa sv. Izidora Sevilského čítame poučnú príhodu. Mal znamenité vlohy, ale bol nesmierne vŕtkavý a nestály. Aby Isidora prinútil študovať, zatváral ho brat do knižnice. Nebolo to nič platné. Raz, aby Izidor unikol trestu, ušiel z domu a túlal sa po okolí. Nakoniec unavený sadol si na poli k studni. Tu pozoroval, že na hriadeli, na ktorej je zavesený okov, sú hlboké zárezy a na kamennom zrube studne množstvo priehlbín. Nevedel si to vysvetliť, preto sa pýtal prichádzajúcej ženy, odkiaľ sú tie zárezy na hriadeli a jamky v kameni. A žena mu vysvetľovala, že zárezy sa vytvorili povrazom, ktorý sa okolo hriadele otáča a jamky sa vyhĺbila z okovu padajúca voda. Izidor do noci uvažoval a potom si povedal: "Čo všetko dokáže vytrvalosť! Drevo sa vyreže každodenným navíjaním povrazu. Tvrdý kameň sa vyhĺbi častými kvapkami vody. A ja som taký nestály a krehký! Prečo by som i ja nemohol byť vytrvalý"?

    S týmito myšlienkami sa vrátil domov. Začal pilne študovať jednak staré jazyky, jednak starovekých spisovateľov a svojimi spismi sa stal najväčším učiteľom doby. Zomrel v r. 636.

    Vytrvalosť prináša ovocie. Svedomitosť v práci je najistejšou zárukou úspechu. Ale nakoniec, ako som už spomínal, pracovať je spasné: namáhavá práca je pokánim za hriechy, bedlivá práca chráni od pokušenia, práca v posväcujúcej milosti je záslužná pre nebo. "Dobre je mužovi, ktorý nesie jarmo od Pána od svojej mladosti", vraví Sv. písmo.

    Boha vzývaj, ruky pridaj! Slnko vítaj s modlitbou v srdci a s prácou v ruke. Aké dielo, taký plat tu i vo večnosti. Záhaľka je začiatkom hriechu. Pilná práca nás ochráni pred pokušením a hriechmi. Keď je práca spojená s ťažkosťami a námahou, môžeme pri nej robiť pokánie za svoje hriechy.

    Uspenský pôst (Spasivka)

    Zhruba mesiac po Petro-pavlovskom (apoštolskom) pôste sa začína ďalšie pôstne obdobie, posledné v cirkevnom roku byzantského obradu. Nazýva sa Uspenský pôst alebo Spasivka alebo Pôst pred Zosnutím Bohorodičky alebo aj Pôst Bohorodičky (csl. Bohorodičnyj post). Trvá od 1. augusta do 14. augusta, teda dva týždne. Je to pôst, ktorým sa pripravujeme na posledné dva z dvánastich veľkých sviatkov cirkevného roka, teda na Premenenie Pána (Preobraženije - 6. augusta) a Zosnutie presvätej Bohorodičky (Uspenije - 15. augusta).

    Do života cirkvi vstúpil „zdola“, nie z nariadenia hierarchie, ale skrze zvyk. Už rímsky pápež svätý Lev Veľký spomína štyri pôstne obdobia v jednej svojej homílii (predniesol ju okolo roku 450): „Cirkevné pôsty sú rozdelené v roku tak, aby každé ročné obdobie malo predpísaný zákon zdržanlivosti. Preto je pre jar jarný pôst - Štyridsiatnica, v lete letný pôst - na Päťdesiatnicu, jeseň má jesenný pôst - v siedmom mesiaci a zima - zimný.“ Sv. Lev teda poznal štyri základné pôstne obdobia podobne, ako ich máme dnes v našom cirkevnom roku (Veľký pôst, Petro-pavlovský čiže apoštolský pôst, Uspenský pôst a Filipovka).

    Zmienku o tomto pôste nachádzame aj v liste rímskeho pápeža Mikuláša I. (858-867) Bulharom, v ktorom píše: „Svätá rímska cirkev má oddávna zvyk dodržiavať tieto pôsty: Štyridsať dní pred Veľkou nocou, po Päťdesiatnici, pred Zosnutím Márie Bohorodičky a tiež pred sviatkom Pánovho narodenia.“

    Svätý Simeon Solúnsky píše, že „pôst v auguste je ustanovený na počesť Matky Božieho Slova, ktorá, keď spoznala, že sa blíži koniec jej pozemského života, tak ako stále trpela a postila sa za nás, aj napriek tomu, že bola svätou a nepoškvrnenou a nepotrebovala sa postiť, tak sa osobitne modlila za nás, keď sa chystala prejsť z tunajšieho života do budúceho, a keď sa jej blažená duša mala prostredníctvom božského Ducha zjednotiť s jej Synom. Preto sa aj my máme postiť a oslavovať ju, napodobňovať jej život a tak ju pohnúť k modlitbe za nás. Niektorí zasa hovoria, že tento pôst je ustanovený kvôli dvom sviatkom, t. j. Premeneniu a Zosnutiu. A ja ho beriem ako nevyhnutným kvôli pamiatke na tieto dva sviatky, jedného - ktorý nám dáva posvätenie, a druhého - ktorý nám dáva zmierenie a príhovor za nás.“

    Definitívne bol tento pôst do byzantského cirkevného roka zavedený na cirkevnom sneme v Konštantínopole v roku 1166.

    Predpisy Uspenského pôstu kedysi

    Pôvodné pôstne predpisy Uspenského pôstu boli veľmi prísne, prísnejšie ako v Petro-pavlovskom pôste aj ako vo Filipovke; v podstate kopírovali predpisy Veľkého pôstu pred Paschou.

  • V pondelok, stredu a piatok je predpísané tzv. suchojadenije, čiže výhradne rastlinná strava bez oleja, pričom jedlo nemohlo byť varené. (Napríklad chlieb, ovocie, zelenina, med, orechy, kyslá kapusta...)

  • V utorok a štvrtok je dovolená varená rastlinná strava ale bez oleja.

  • V sobotu a nedeľu sa dovoľuje rastlinná strava s olejom a víno.

  • Na sviatok Premenenia Pána (6. augusta) je dovolené jesť rybu (samozrejme aj olej, víno a varenú stravu).

    Napriek tomu, že sú tieto predpisy prísne, ich zachovávanie uľahčovala skutočnosť, že Uspenský pôst pripadá na obdobie, kedy je dostatok čerstvej zeleniny a ovocia, ktoré v tomto období dozrieva (jablká, hrušky, hrozno).

    Na sviatok Premenenia Pána je zvykom po bohoslužbách posviacať ovocie. V Grécku je to tradične iba hrozno (do tohto dňa sa hrozno z novej úrody nemalo jesť), v severnejších krajinách (napr. na Rusi) aj iné ovocie (jablká a pod.).

    Uspenský pôst dnes

    Každý pôst má byť obdobím zintenzívnenia duchovného života, vnútorného očisťovania, „upratovania“ hodnôt. Mnohí ľudia v dnešnej dobe sa topia v prázdnote, často im chýbajú skutočné hodnoty a skutočné šťastie - a to práve kvôli konzumizmu a nenásytnosti. Preto sú pôsty v dnešnej dobe mimoriadne dôležité. Sú účinným liekom na prázdnotu, frustráciu a „únavu zo života“.

    Uspenský pôst v súčasnosti nie je v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku záväzný, čo však ale neznamená, že bol zrušený. Gréckokatolícka cirkev necháva na každého z nás, aby sme si našli svoje pravidlo pre postenie (napr. zdržanlivosť od mäsa celých 14 dní alebo čisto rastlinná strava v stredy a piatky, odrieknuť si televíziu, zintenzívniť čítanie Biblie a pod.) - buď sami alebo po porade s duchovníkom.

    Posledné dva veľké sviatky cirkevného roka poukazujú na cieľ nášho života - premenenie (zbožštenie ) a prechod do nebeského kráľovstva. Práve Uspenský pôst predstavuje výbornú príležitosť, aby sme si tento cieľ viacej pripomínali, aby sme na neho viacej sústredili svoje úsilie a niečo preň vykonali. O to viacej, že pôst v tomto období je uľahčený dostatkom čerstvej zeleniny a ovocia. Nech sa teda stane obdobím zberu nielen toho biologického ovocia, ale aj obdobím zberu duchovného ovocia.

    Paradox našej doby

    Paradox nášho času je, že máme väčšie budovy, ale menšie charaktery; širšie diaľnice, ale užší rozhľad. Máme väčšie domy, ale menšie rodiny; viac vymožeností, ale menej času; viac expertov, ale ešte viac problémov; viac lekárov, ale menej zdravých; viac vedomostí ale menej múdrosti.

    Znásobili sme bohatstvo, ale znížili hodnoty; rozprávame príliš veľa a milujeme málo. Naučili sme sa zariadiť si žitie, ale nie život. Píšeme viac, ale čítame menej; pridali sme roky životu, ale nie život rokom. Sme schopní letieť na Mesiac, ale máme problém prejsť cez cestu navštíviť suseda. Rozbili sme atóm, ale nie predsudky.

    Žijeme v dňoch zvýšenej telesnej váhy, ale zníženej morálky. Máme tabletky na všetko, na náladu, na pokoj i na smrť. Žijeme v čase, keď ti technológia umožňuje čítať tieto fakty a rozhodnúť sa, či ich vezmeš do úvahy, alebo ich budeš ignorovať, ale budeš ich lajkovať na sociálnych sieťach a realita tohto v tvojom živote je ďaleko od toho, čo zdieľaš, alebo vyzývaš iných.

    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!