č. 19 / 2017
4.9.-.17.9.2017

    Pohliadnime na kríž, na Kristovu lásku v tomto znamení

    V staroveku bola smrť na kríži najukrutnejšou formou smrti. V Grécku bol však kríž symbolom neba a zeme - kríž sa totiž stal symbolom kozmu a označoval štyri svetové strany. V Egypte často chápali kríž ako znak života. Z uvedeného môžeme usúdiť, že už oddávna sa mohol kríž chápať ako symbol blahorečenia, ale aj prekliatia. Pre nás kresťanov má znak kríža nový význam. Stal sa Kristovým znakom, symbolom Ježišovej obety. Veď celý Kristov život môžeme vidieť ako obetný dar podávaný Bohu Otcovi za naše vykúpenie. Ježiš svojou vykupiteľskou obetou na kríži sa stal mostom medzi nebom a zemou.

    Sv. Katarína Sienská vo svojich Dialógoch s Božou prozreteľnosťou hovorí o nedohľadnej priepasti ľudskej biedy, ktorú Ježiš preklenul svojou smrťou. Boh hovorí svätici: „Všetci ste sa topili, pretože nikto nemohol svojou spravodlivosťou dôjsť do večného života.“ Boh nám chcel pomôcť z našej biedy, a preto nám dal most - svojho Syna, aby sme prekročili rieku rozličných skúšok a krížov a neutopili sa v nej. Čo viedlo Krista k tejto obete na kríži? Odpoveď je - láska. Ako píše svätý Ján Evanjelista: „A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život“ (1 jn 3,9). Takto má láska svoj pôvod v Bohu, vychádza z Otcovho srdca. A táto Božia láska nás chce uzdraviť a zachrániť. Prijímame ju?

    Svätý František Saleský nazýva Golgotu horou milujúcich. Nesmierna láska viedla Ježiša, aby vystúpil na túto horu utrpenia a aby s pokorou zostúpil až na dno ľudskej biedy, keď zomrel potupnou smrťou na kríži medzi dvoma zločincami. Kristus vystúpil na Golgotu, aby sa vyzdvihnutý na kríži stal viditeľným a presvedčivým znamením Božej lásky pre ľudí všetkých čias. Je dôkazom toho, akú hodnotu má v Božích očiach každý z nás, každý človek. Máme hodnotu Pánovej krvi, hodnotu života tohto nepoškvrneného Baránka. Keď sa tak pozrieme na Ježišov život, každému môže byť jasné, že Božia láska viedla kariéru nášho Pána vždy smerom dole. Už v tajomstve Kristovho príchodu môžeme vidieť Pánovo poníženie, keď si volí radšej chudobu ako bohatstvo, radšej uponíženie ako slávu, ako aj úplnú odovzdanosť do Otcovej vôle. Ježišovo uponíženie a obetovanie sa z lásky stáva sa najvýraznejším, keď v poslušnosti k Otcovi zomiera na kríži, aby nás vykúpil. Túto skutočnosť vyjadruje svätý Ján vo svojom prvom liste: „Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život.“ (1 Jn 3, 16). Ako by sme mohli teda myslieť na Golgotu, a pritom nemilovať Ježiša, ktorý na nej zomieral z lásky k nám? Svätý Bernard hovorí, že kríž a každá rana na tele nášho Vykupiteľa sú príliš hlasným výkrikom lásky, takže túto lásku nemožno nepoznať.

    „Krestu Tvojemu poklaňajemsja Vladyko, i svjatoje voskresenije Tvoje slavim.“
    „Tvojmu krížu klaniame sa Vládca a Tvoje sväté vzkriesenie oslavujeme.“


    Vasiľ Hopko: Gréckokatolícka cirkev        (úryvok)
    Úvod
    Som gréckokatolík

    Ako ľubozvučne znejú tieto slová: Som gréckokatolík. Keď niekde počujem tieto slová, zastavím sa, zaujímam sa, čo sa hovorí o gréckokatolíkoch, lebo i ja som gréckokatolík. Keď čítam noviny alebo knihu a ak sa náhodou v tých novinách, alebo knihe nachádza toto slovo gréckokatolík, moje oči sa pri ňom zastavia hneď v prvej chvíli. Som dojatý! Už s materinským mliekom som sal túto lásku ku všetkému, čo je gréckokatolícke. A vždy opakujem, že Pánu Bohu nemôžem dostatočne poďakovať za to, že som sa narodil ako gréckokatolík. Mnohí sa hanbia za to, že sú gréckokatolíkmi, odcudzujú sa, skrývajú svoj krstný list a sú zarmútení zo svojho osudu, že sa narodili ako gréckokatolíci. Nemôžem to pochopiť, iba ak tak, že nepoznajú svoj obrad, svoju Cirkev. Ten, kto niečo nepozná, nemôže to ani milovať, ani sa tým nemôže oduševňovať'! Bratia a sestry pod Karpatami! Radujte sa a denne vzdávajte Bohu vďaky za to, že ste sa narodili práve v Gréckokatolíckej cirkvi i za to, že sa naši predkovia už pred 300 rokmi zjednotili s Rímom, lebo je to veľká milosť! Nikdy sa za to nehanbite, ale skôr buďte naplnení vďakou a svätou hrdosťou! Pretože naša Cirkev je tou Cirkvou, ktorá si za svojich otcov môže uctievať sv. Atanáza, sv. Bazila Veľkého, sv. Jána Zlatoústeho, sv. Gregora Bohoslovca, sv. Gregora Nysského, sv. Cyrila a Metoda, sv. Jána Damascenského, sv. Romana Sladkopevca, sv. Cyrila Alexandrijského atď,. veľké množstvo zástupov veľkých svätých, ktorí boli gréckokatolíkmi, to znamená katolíkmi východného obradu. Oni sú zakladateľmi katolíckeho bohosloveckého učenia (teológie), vyriešili najťažšie dogmatické otázky a skrze ne odsúdili herézy. Tvorili zlatý vek bohosloveckého učenia, nielen na Východe, no i v celej Všeobecnej cirkvi. Oni sú stĺpmi Kristovej cirkvi, a pri tom vyznávali svoju vieru východným obradom, takým ako aj my. Z lásky k našej, drahej, mnoho trpiacej, často prenasledovanej, nenávidenej Gréckokatolíckej cirkvi som napísal túto brožúrku pri príležitosti osláv 300-ročného jubilea Užhorodskej únie. Pred očami som mal v prvom rade Gréckokatolícku cirkev pod Karpatami v ČSR. Drahý náš národ, čítaj túto brožúrku, poznávaj svoju Cirkev, miluj ju a ona ťa spasí. Brožúrku som napísal latinkou, aby ju mohli čítať všetci gréckokatolíci.

    I. Všeobecné otázky a východná schizma
    1. Meno gréckokatolík

    Meno gréckokatolík pozostáva z dvoch slov, ktoré označujú vieru a obrad. Je to podobné, ako keby to boli slová priezviska a krstného mena. Nazývame sa gréckokatolíkmi preto, lebo sme členmi Všeobecnej cirkvi a Všeobecná cirkev sa po grécky nazýva: Katolícka cirkev. V našich regiónoch pod slovom katolík mnohí rozumejú iba bratov rímskokatolíkov, a nás zvyčajne nazývajú „rusnaci“. Takýto názov „rusnak“ viac menej označuje národnosť, ale nie je pomenovaním vierovyznania, a keď píšeme o Gréckokatolíckej cirkvi, musíme mať jasné pojmy. Každý kresťan, ktorý je členom Všeobecnej Kristovej cirkvi, sa môže nazývať katolíckym kresťanom, a je to veľká heréza pripisovať katolíckosť iba bratom rímskokatolíkom. Títo nie sú v žiadnom prípade lepší, alebo väčší kresťania-katolíci ako my. Neexistuje kresťan katolík prvej triedy a druhej triedy, ale všetci sú rovnakí. Za toto slovo „katolík“ sa nesmieme hanbiť, lebo to nie je latinské slovo, ale je to čisto grécke, to znamená východné slovo, t.j. naše slovo. A za svoj jazyk sa nikto, kto je uvedomelý, nehanbí. Nazývame sa gréckokatolíkmi, lebo náš obrad je grécky, východný, a naši slovanskí apoštoli sv. Cyril a Metod ho kvôli účinnej účinkovaniu medzi Slovanmi preložili do staroslovienskeho jazyka. Preto teraz už nespievame po grécky: „Kyrie eleison“, ale spievame starosloviensky: „Hospodi pomiluj“ („Pane, zmiluj sa“ - pozn. prekl.), nespievame: „Hagios ho Theos“, ale spievame: „Svjatyj Bože, Svjatyj Kripkij…“ („Svätý Bože, Svätý silný“ - pozn. prekl.) atď.

    4. Prečo máme milovať svoj obrad?

    a) Lebo je to obrad pre našu dušu, ako čo sú pre človeka pľúca, ktorými dýchame; je pre nás Jakubov rebrík, ktorý sa opiera o nebo a spája nás s Pánom Bohom.

    b) Pretože náš obrad veľkí svätí, ako sv. Bazil Veľký, sv. Ján Zlatoústy, sv. Ján Damascénsky, sv. Roman Sladkopevec, sv. Sáva, atď. zostavili a užívali .

    c) Pretože náš obrad je potvrdený Cirkvou. Sv. Cyril a Metod dostali požehnanie pre náš grécko-starosloviensky obrad od veľkňaza Všeobecnej cirkvi, Hadriána II. (867-72) a druhý raz od Jána VIII. (872-882) ako od nástupcov Krista.

    d) Preto milujme svoj obrad, lebo je napísaný v pre nás tak ľubozvučnom cirkevno-slovanskom jazyku. Neviem si predstaviť lahodnejší výraz ako je slovo „Isus (Ježiš)“, „Bohorodice Divo radujsja (Raduj sa Bohorodička Panna)“, nepoznám krajšiu, Bohu milšiu modlitbu ako „Hospodi pomiluj (Pane zmiluj sa)“.

    e) Preto milujem svoj obrad, lebo je svätý! Pochádza od svätých ľudí a robí človeka, ktorý ho nábožne dôstojne užíva, svätým.

    f) Preto milujem svoj obrad, lebo je krásny!

    Ach, jedna svätá liturgia sprevádzaná chórom! Koľko myšlienok, koľko krásy! Najprv obrátime náš zrak na Božie kráľovstvo! „Požehnané kráľovstvo“… Potom pokorné prosby za všetkých a za všetko… Hoci je liturgia božská, je zároveň aj ľudská, prosíme v nej za všetko, čo je pre človeka potrebné. Prosíme v nej za pokoj, za ochranu, za oslobodenie od nešťastia, modlíme sa za putujúcich, za trpiacich, koľko charitatívneho ducha! Modlime sa za svojich najbližších; za príbuzných, za cirkevných i svetských predstavených - aký to altruistický duch (milujúci blížneho). A nikdy nezabudneme zveriť seba cez presvätú, prečistú, preblahoslavenú, slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku, vždy Pannu Máriu! (koľko prekrásnych titulov, koľko lásky k Matke Božej) a oddáme sami seba Kristu Bohu pokorne: Pane zmiluj sa, Tebe Pane a s úplnou nádejou: Amen. Tak je, tak nech bude!“

    Mária - Naša

    Je ešte iný prameň šťastia : Mária, naša matka. A táto Mária je taká naplnená milosťami a toľkou dobrotou, že svätý Bernard môže povedať : "Na šírom svete niet človeka, ktorý by nečerpal z jej plnosti, ktorú dostala od Boha." Tak ju predsa pozdravuje anjel : "Raduj sa, milosti plná, Pán s tebou" Lk 1,28. Ale toto bohatstvo milosti nedostala iba pre seba, ale dostala ho aj pre nás, všetkých, ktorí o ňu prosia, ako vraví svätý Peter Chryzológ :"Túto milosť panna dostala, aby všetkým ľuďom priniesla spásu." Príčina našej radosti, oroduj za nás!       Sv. Alfonz Mária de Liguori

    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!