č. 22 / 2017
16.10.-29.10.2017

    Ako to pozbierať ?

    Istá žena povedala klebetu o svojej susedke a zakrátko to vedelo celé mesto. Susedky sa to veľmi dotklo a bola z toho nešťastná. Jedného dňa sa pani, ktorá klebetu rozšírila, dozvedela, že to vôbec nebola pravda. Svoj čin veľmi ľutovala. Vybrala sa preto za starým múdrym mužom, aby jej poradil, čo urobiť, aby škodu napravila. Keď ju starý muž vypočul, povedal jej: „Choď na trh, kúp si sliepku a zabi ju. Cestou domov ju ošklb a pierka púšťaj na chodník, ktorým sa budeš vracať.“

    Žena, aj keď prekvapená takouto nezvyčajnou radou, urobila, ako jej starý muž poradil. Na ďalší deň sa k nemu vrátila a povedala mu, že všetko urobila podľa jeho rady.

    „Teraz choď, pozbieraj všetky pierka a prines mi ich,“ povedal jej starý muž. Žena šla domov tým istým chodníkom. Celá zdesená však zistila, že vietor odvial všetky pierka z chodníka preč. Zhľadávala ich celý deň. Večer sa vrátila len s dvoma alebo troma pierkami v ruke - to bolo všetko, čo našla.

    „Vidíš,“ povedal jej starý muž, „veľmi ľahko ich rozhádžeš, ale pozbierať ich všetky je nemožné. Tak je to aj s klebetami. Rozšíriť ich nestojí nijakú námahu, ale zlo, ktoré napáchajú, sa ti odstrániť už nikdy úplne nepodarí.“

    Veľmi dobré riešenie na toto je príbeh mnícha Mojžiša

    Istý brat v skíte zhrešil. Zhromaždili sa bratia a rozhodli, že pošlú po otca Mojžiša. Ale ten odmietol prísť. Poslali k nemu preto presbytera s prosbou: „Poď, prosím, k nám. Čaká ťa celé zhromaždenie“.

    Abba teda vstal, zobral si zničený košík, naplnil ho pieskom a šiel. Keď mu bratia vyšli v ústrety, spýtali sa, čo to znamená. Starec im odvetil: „ Toto sú moje hriechy, ktoré sa sypú za mnou, ale je ich nevidím. Ale prišiel som k vám, aby som súdil cudzie hriechy.“ Keď to bratia počuli, nepovedali podlému bratovi nič, len mu odpustili.

    Abba Izaiáš hovoril: „Ak ti napadne súdiť blížneho za akýkoľvek hriech, najprv sa spýtaj sám seba, či si menší hriešnik ako tvoj brat. A ak si aj myslíš, že dobre robíš, potom si nenamýšľaj, že sa páčiš Bohu. A tak sa neopovážiš ani súdiť blížneho.“

    Ešte povedal: „V tom, že nebudeme súdiť blížneho a nebudeme ho ponižo- vať, spočíva pokoj svedomia.“

    Svätý a slávny veľkomučeník Demeter Myromvonný.

    26. októbra, si byzantská cirkev pripomína sviatok sv. Demetera. Tento svätec sa teší mimoriadnej úcte v Grécku, ale aj medzi slovanskými národmi. Na Veľkej Morave, teda aj na území dnešného Slovenska, siaha úcta sv. Demetera do cyrilometodských čias spolu s úctou sv. pápeža Klimenta. Dôvod je tu pomerne jednoduchý. Sv. Demeter bol patrónom rodiska sv. Cyrila a Metoda, čo už samo osebe predpokladá, že obaja bratia mali k nemu blízky vzťah. Podľa hagiografických legiend zo 6. storočia bol svätý Demeter synom rímskeho prokonzula v meste Solún. Jeho rodičia boli kresťanmi, v ich dome sa veriaci schádzali na modlitby, v tajnej domácej kaplnke bol pokrstený aj Demeter. Po otcovej smrti bol Demeter pozvaný na dvor cisára Maximiána. Cisár, keď spoznal jeho vojensko-administratívne schopnosti, ho ustanovil za prokonzula mesta Solúna a celej provincie.

    Jeho hlavnou úlohou malo byť zabezpečenie obrany pred barbarmi a boj proti šíriacemu sa kresťanstvu. Ale práve tento posledný cisárov príkaz Demeter nemohol a nechcel plniť. Práve naopak, vo svojej vysokej funkcii sa verejne prihlásil ku kresťanskej viere. Namiesto prenasledovania kresťanov sa dal do ohlasovania Krista a vyvracania pohanských bludov. Jeho správanie a príklad priviedli k obráteniu množstvo pohanov.

    Keď sa o tom dozvedel cisár, rozhodol sa osobne zasiahnuť. Demeter pred jeho príchodom rozdal svoj majetok chudobným a pôstom a modlitbou sa začal pripravovať na svoj ďalší osud. Keď aj na osobnú výzvu cisára odmietol zrieknuť sa kresťanstva, bol uvrhnutý do väzenia. V tom čase Maximián usporiadal v cirkuse veľké hry. Ich hlavným hrdinom bol cisárov obľúbenec, gladiátor Lyj. Ten porážal všetkých súperov, ktorých mu vyberali spomedzi kresťanských vojakov. Vo svojej pýche vyzýval k súboju akéhokoľvek kresťana, aby obhájil česť svojho Boha.

    Na túto jeho výzvu sa prihlásil mladý solúnsky kresťan menom Nestor. Pred súbojom navštívil vo väzení Demetra a prosil ho o modlitbu a požehnanie. Takto duchovne vyzbrojený zvíťazil v nerovnom súboji. Toto víťazstvo posilnilo na duchu miestnych kresťanov a dodalo im odvahy. Cisár, ktorý nedokázal zniesť porážku svojho obľúbenca, sa rozhodol dať popraviť víťaza Nestora a takisto aj Demetra, na príhovor ktorého Nestor zvíťazil. Takto bol Nestor sťatý mečom a Demeter bol vo väzení prebodnutý kopijou 26. októbra roku 306.

    Jeho ostatky sú uložené v starobylej bazilike v Solúne, ktorá nesie jeho meno. Keďže produkujú voňavú tekutinu, svätý Demeter býva označovaný ako Myrotočivý (z cirkevnoslovanského Myrotočec) či Myromvonný. Sv. Demeter bol v Byzancii uctievaný aj ako patrón vojakov a obranca otčiny. Spomedzi solúnskych bratov, sv. Metod bol dlhé roky správcom - archontom - balkánskej provincie v Macedónsku, v povodí rieky Struma. V rámci svojho administratívneho úradu bol vlastne aj vojenským veliteľom pohraničného územia, „videl nesčíselné nepokoje v tomto živote” - nuž dá sa len logicky predpokladať, že ako všetci vojaci tých čias, aj on mal ku svojmu stavovskému patrónovi vrúcnu úctu. Túto úctu šíril, spolu so sv. Cyrilom aj u našich predkov.

    Recept na krásu

    V jednej orientálnej krajine žili dve krásne sestry. Prvá z nich sa vydala za sultána a druhá za kupca. Ale , ako tak plynul čas, sultánova žena bola čím ďalej chudšia, unavenejšia a smutnejšia. Jej sestra žila so svojím mužom kupcom vedľa sultánovho paláca a deň za dňom krásnela. Sultán si zavolal kupca do paláca. „Ako to robíš?“ „To je jednoduché- kŕmim svoju ženu jazykom.“ Sultán vtedy prikázal pripraviť pre svoju ženu kilo ťavích a hovädzích jazykov, dokonca aj jazýčky z kanárika. Ale nič zvláštne sa nedialo. Žena bola stále viac a viac smutnejšia a zatrpknutejšia.

    Sultán sa rozčúlil a rozhodol sa že obidve sestry vymení. Svoju ženu poslal kupcovi a za manželku si vzal jej sestru. Kupcova žena však ako kráľovná v paláci veľmi skoro odkvitla. Zatiaľ kým jej sestra v kupcovom dome zanedlho znovu získala svoju krásu a iskru radosti v očiach. Aké tajomstvo sa v tom skrývalo? Kupec sa so svojou ženou každý večer rozprával, vymieňali si svoje príbehy, zážitky a spoločne si spievali.

    Čo je vidieť najčastejšie, uvedomujem si že pôvod utrpenia sa najčastejšie vyskytuje v rodinách. Už nemáme ani čas sa pozrieť jeden druhému do očí, pozdraviť sa, usmiať sa na seba a spolu sa potešiť. Každým dňom patríme čoraz menej svojím rodinám a naše kontakty sú čoraz slabšie.

    A preto sa nenechajme prevalcovať problémami tohto dnešného hektického sveta, ale čerpajme silu a vieru od Ježiša Krista. Verím , že láska pučí v každom z nás, preto nebojme sa ju všetkým z nej kúsok darovať.

    Citát

    Veľmi dobre viem, že nik nedokáže milovať Boha tak, ako si to zasluhuje. Ak sa však niekto snaží robiť, čo môže, a dôveruje v Božie milosrdenstvo, prečo by ho Ježiš zavrhoval - človeka, ktorý ho takto hľadá? Či nám neprikázal milovať Boha z celej sily? Ak ste teda dali a zasvätili všetko, čo máte, Bohu, prečo sa potom bojíte? Nie je škoda času stále sa tým zaoberať? Nie je to diablova robota?
    S absolútnou dôverou sa vložte do rúk Božieho milosrdenstva.             Páter Pio

    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!