č. 5 / 2018
26.2.-11.3.2018

    Vzácne kreslo

    Americký jezuita a duchovný spisovateľ Mark Link spomína zaujímavý životný príbeh. V kancelárii riaditeľa v jednej zo stredných škôl v Texase sa nachádza staré hojdacie kreslo. Keď sa riaditeľa pýtali, prečo má v kancelárii staré kreslo, vyrozprával im príbeh z detstva. Jedného večera mu babička rozprávala príbeh o ukrižovaní Ježiša. Chlapec bol z rozprávania tak rozrušený, že nemohol zaspať a celú noc myslel na Ježišovo utrpenie. Zavčasu ráno sa postavil na kreslo a zo steny zobral kríž. Bol rozhodnutý, že vytiahne klince z Ježišových nôh a rúk. Ale keďže sa mu to nedarilo, začal plakať. Do izby prišla babička a pýtala sa ho, čo sa stalo. On jej začal vysvetľovať, čo chcel urobiť: „Babička, ja som chcel uvoľniť Ježiša z kríža, lebo jeho ukrižovanie je nespravodlivé“. Babička ho vzala na ruky a posadila sa s ním do kresla. Začala mu rozprávať: „Ja viem, že si ešte malý, aby si všetkému porozumel, prečo bol Ježiš ukrižovaný. Ale jedného dňa pochopíš všetko. Príde deň, keď ukrižovanie nebude pre teba niečím hrozným. Spoznáš, že ono je niečím krásnym, lebo ti bude pripomínať, ako ťa Ježiš veľmi miloval.“ A riaditeľ dodáva, že to ráno, keď sedel babke na kolenách v hojdacom kresle, bolo jeho prvým krokom k porozumenie najhlbšej lásky Boha v tajomstve ukrižovania.

    Možno sme aj my v detstve čosi podobné prežívali, keď nám niekto rozprával u Ježišovom utrpení. Dospeli sme však už natoľko, že chápeme prečo Ježiš zomrel a čo to pre nás znamená?

    Ak sa podľa Božích plánov na dreve kríža uskutočnila záchrana človeka, tak človek má pripodobniť svoj život ukrižovanému Ježišovi. Preto byť kresťanom znamená nasledovať Krista a niesť svoj kríž. Veď dobre poznáme, čo Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma“ (Lk 9, 23). „Niesť kríž“ v časoch Ježiša bola strašná vec. Kríž bol znakom potupnej smrti. V takomto historickom kontexte znela Ježišova požiadavka veľmi opovážlivo. Vziať svoj kríž a ísť za Ježišom, teda byť jeho učeníkom, znamenalo, že z lásky k nemu musel človek ísť všade, aj na bolestnú a potupnú smrť. Pravý Ježišov učeník musel zaprieť seba samého a úplne sa odovzdať vôli Božej.

    Kresťanský život nie je teda nejaké chvíľkové nadšenie, nejaký krátky zážitok z Ježiša. Pravý kresťanský život nie je ani hra, spev a spokojnosť. On spočíva v ochote vo všetkom sa pripodobniť Ježišovi. Môžeme povedať, že je to trvalý stav duše. „Niesť kríž“ znamená prijať od Boha udalosti, ktoré nám spôsobujú bolesť, ktoré nás ponižujú a spôsobujú životné skúšky. Kto to prijme, tak prijme Boží plán so sebou. Boh vie najlepšie, čo potrebujeme k našej spáse. A cez naše utrpenie chce Boh neraz posväcovať svet okolo nás. „Niesť kríž“ znamená aj to, že žijeme podľa evanjeliovej morálky. Že sa nehanbíme zachovávať Božie prikázania a že sa zároveň usilujeme, aby aj iní žili podľa nich. Čo máme z toho, keď je Slovensko štatisticky kresťanskou krajinou, ale len podľa prijatia krstu a možno podľa nosenia zlatých krížikov na hrudi.

    Za okamih sa budeme klaňať Kristovmu krížu. Klaňať sa krížu je veľmi ľahké. Tak isto je veľmi ľahké sa pred krížom prežehnať, žiaľ niektorí ani to nerobia. Ľahké je sa aj kríža dotýkať a bozkávať ho. Ježiš z kríža nás bude všetkých volať, aby sme ho nasledovali. Uvažujme v tichosti nášho srdca o našej životnej ceste s Kristovým krížom. Poďakujme mu, keď nám dával sily, aby sme ho nasledovali. Prosme ho o odpustenie, keď sme nechceli prijať nijaké kríže, keď sme opľúvali kríže, ktoré nám dal niesť Boh.

    Americký riaditeľ si vážil hojdacie kreslo na ktorom mu babička rozprávala o Ježišovom utrpení. My si vážme to, že súčasťou nášho života sú aj kríže. Lebo len oni nás dokážu robiť lepšími, svätejšími a približujú nás ku Kristovi trpiacemu a zmŕtvychvstalému.

    Zbíjačka

    To, čo je v súčasnosti úžasné, je to, že si do domácností môžeme zadovážiť rôzne pomôcky, náradia, spotrebiče, ktoré nám každodenný život zjednodušia. Veď taká práčka, umývačka, sušička i elektrický mop sú úžasní pomocníci. Kosačka, drvička, kultivátor sú zase skvelí pomocníci pri práci v záhrade. Pri majstrovaní pomôže uťahovačka, vŕtačka s príklepom i zbíjačka. Všetko toto ocení hlavne človek, ktorý prácu robil aj bez pomocníkov. Veď nemôžeš oceniť umývačku riadu, keď si nikdy neumýval riad. Ani kultivátor, keď si nerozbíjal hrudy na poli. Ani zbíjačku, keď si nikdy nerobil dieru do betónu pomocou sekáča a kladiva. Sú to ozajstné vymoženosti. Koľko síl potrebujeme, aby bolo spravené všetko, čo má byť, keď človek nemá pomocníka. Aké ťažké je všetko, keď si život nezjednodušíme možnosťami, ktoré sú dnes dostupné pre každého.

    Len si predstavte takú zbíjačku. Veď spraviť dieru do betónu, do steny, alebo zbúrať to, čo zavadzia, je neuveriteľná drina. Aj keď kladivo a sekáč máte kvalitné, aj keď máte obrovskú chuť zvládnuť všetku prácu, je to makačka. Pre zbíjačku, je všetka táto práca "hračkou". Priam sa "vyžíva", ako hravo zvládne všetko, čo treba rozbiť. Zvláštne je, že aj napriek tomu, že je možnosť použiť zbíjačku, mnohí tvrdia, že im ju netreba, že to zvládnu aj bez nej, že je to vlastne zbytočný blud. Tvrdia, že na pomoc zbíjačky vôbec nie sú odkázaní. Tlčú a tlčú do kameňov, do betónu, do stien. Sú doráňaní a umorení.

    Je to zvláštne, že ju nechcú. Niektorí o takej pomoci ešte nepočuli, niektorí počuli a neveria, ďalší si dokonca zbíjačku zadovážili, lebo chceli byť lepší, ako tí, čo ju nemajú, ale vôbec ju nepoužívajú. Ešte sú takí, ktorí ju majú, aj používajú, ale často s ňou narobia viac škody ako úžitku. Ideálne je zbíjačku mať, používať ju a hlavne vedieť ju používať.

    Zbíjačkou v našich životoch, by mal byť náš Boh, náš Otec, náš vždy milujúci. Chce nám pomôcť rozbiť každý kameň, čo máme v srdci, zbúrať všetky steny neodpustenia, urobiť otvory, a tak pustiť lásku do všetkých vzťahov naokolo. Prečo ešte nemáš "zbíjačku"?

    Ešte si nepočul o takej pomoci? Počul si a neveríš? Alebo "zbíjačku" doma máš, ale vôbec ju nepoužívaš? Načo ti je "zbíjačka v škatuli"? Aby si mohol tvrdiť, že si lepší ako tí, čo ju vôbec nemajú? Tí, čo ju nemajú, s ňou aspoň nenarobia toľko škody ako ty, keď ju máš a zle ju používaš. Načo ti je tvoja viera, keď si si s Bohom svoj život iba "ozdobil", aby si bol lepší a krajší ako tí, ktorí vieru nemajú. Svoj život predstavuješ ako život " dobrého kresťana", ale Boh v ňom skutočné miesto nemá. Nepoužívaš ho! Možno ho máš v izbe na obrázku, možno na krku, možno v harmonograme, aby "jeho mlyny nemleli pomaly, ale isto", aj, aby ťa "nepotrestal", ale v skutočnosti s ním nebúraš ani svoju pýchu, ani svoju nenávisť, ani ohováranie. Je zavretý v škatuli a odložený "pre prípad", ak by sa ťa niekto pýtal, či si dobrý, aby si ho ukázal a presvedčil ich.

    Boh je na všetko "tvrdé a nezbúrateľné" v tvojom živote tá najlepšia "zbíjačka".

    Na každé tvrdé srdce, na každý nezbúrateľný problém. Akurát, tak ako zbíjačku musíš chytiť do ruky, tak aj Boh ťa musí "chytiť za srdce". Sama zbíjačka, hoci aj tá najznačkovejšia, nič nezmôže. Ani Boh, aj keď ťa miluje a túži rozbiť všetky tvoje zábrany, "zbíjať" sám nezačne. Čaká, kým zatúžiš, aby ste spolu zbúrali všetky tvoje ťažkosti.

    Ak máš svoje telo a dušu doráňanú od toho, že chceš byť na všetko sám, nebuď nerozumný! Veď máš k dispozícii "zbíjačku". Je to "zbíjačka" značky LÁSKA! S ňou rozbiješ každé tvrdé srdce, zbúraš každú stenu, čo postavilo neodpustenie, a spravíš dieru všade tam, kde treba vpustiť porozumenie a pokoj.

    S láskou! Jedine s láskou!

    o. Peter Iľko


Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!