č. 7 / 2018
26.3.-8.4.2018

    Najdôležitejšia časť

    Keď som bola ešte malé dievča, moja mama sa ma opýtala, ktorá časť ľudského tela je najdôležitejšia. Veľmi rada som počúvala hudbu, rovnako ako väčšina mojich rovesníkov, a nazdávala som sa, že pre človeka je najdôležitejší sluch. Tak som jej odpovedala: „Uši.“ Moja mama povedala: „Nie. Niektorí ľudia sú nepočujúci a napriek tomu sú v živote šťastní.“

    Po nejakom čase sa ma mama znovu opýtala: „Ktorá časť ľudského tela je najdôležitejšia?“ Medzitým som o tom rozmýšľala a bola som presvedčená, že už poznám správnu odpoveď. „Pre každého je veľmi dôležité, aby videl. Preto sú najdôležitejšie oči.“ Pozrela sa na mňa a povedala: „Ani táto odpoveď nie je správna. Mnohí ľudia sú nevidiaci a zvládajú to výborne.“ Pomyslela som si, že to je len akási hra, ktorú so mnou mama hrá.

    V jeden smutný deň zomrel môj milovaný starý otec, ktorého som veľmi ľúbila. Bola som zlomená bolesťou. V ten deň mi mama povedala: „Dnes je správny deň na to, aby si pochopila odpoveď na moju otázku. Najdôležitejšou časťou tela sú plecia.“ Prekvapená som sa opýtala: „Preto, lebo podpierajú hlavu?“ „Nie, povedala mama. „Lebo na ne si môžu položiť hlavu priatelia alebo naši milovaní, keď plačú. Všetci potrebujeme plece, na ktorom sa môžeme vyplakať v určitých chvíľach svojho života.“

    Tak som sa dozvedela, ktorá časť môjho tela je najdôležitejšia. Lebo v tej chvíli som ja bola tou, ktorá potrebovala plece, na ktorom by som sa mohla vyplakať. Prajem vám, aby ste mali plecia ochotné prijať priateľov a svojich blízkych vždy, keď to potrebujú. Ľudia môžu zabudnúť, čo poviete. Zabudnú, čo ste urobili. Nikdy však nezabudnú, že ste im pomohli niesť ich bôľ. Skutoční priatelia sú ako hviezdy - nie vždy ich vidíš, ale vieš, že vždy sú tu.

    A hlavne si pamätajte: na našom pleci potrebujeme cítiť Božiu ruku, aby sme boli jeho rukou na pleciach iných.

    Odpovede Matky Terezy

    Najkrajší deň - dnes; Najväčšia prekážka - strach; Najľahšia vec - mýliť sa; Najväčšia chyba - vzdať sa; Koreň všetkého zla - sebectvo; Najlepšie rozptýlenie - práca; Najväčší neúspech - strata odvahy; Najlepší odborníci - deti; Najzákladnejšia potreba - komunikácia; Najhlbšia radosť - byť užitočný druhým; Najväčšie tajomstvo - smrť; Najhoršie vlastnosti - zlá nálada; Najnebezpečnejší človek - klamár; Najhorší pocit - hnev; Najkrajší dar - odpustenie; Najdôležitejšia inštitúcia - rodina; Najlepšia cesta - tá, ktorá je správna; Najpríjemnejší zážitok - vnútorný pokoj; Najvľúdnejšie prijatie - s úsmevom; Najlepší liek - optimizmus; Najväčšie uspokojenie - splnená povinnosť; Najspoľahlivejší zdroj sily - viera; Najpotrebnejší ľudia - kňazi; Najkrajšia vec na svete - láska.

    Dobrí ľudia

    Na námestí v jednom meste sa mala konať zaujímavá akcia. Jej organizátori sa rozhodli, že sa pokúsia o zápis do knihy rekordov. Chceli, aby sa na námestí zišiel čo najvyšší počet ľudí, ktorí o sebe tvrdia, že sú dobrí. Správa o akcii sa rozniesla po meste ako víchor. Ľudia sa hneď začali v duchu deliť na dobrých a na tých, ktorí sa budú na súťaž iba z diaľky pozerať. V deň súťaže sa začali schádzať na námestie a každý z nich sa podľa uváženia postavil buď na súťažné miesto, alebo do hľadiska. Dobrých ľudí bolo najviac a publikum bolo zložené zo zlých a tých, ktorí si o sebe myslia, že nikdy nebudú takí dobrí, ako by chceli byť. Hneď po registrácii sa začala medzi súťažiacimi prechádzať porota a pýtala sa ich, prečo si o sebe myslia, že sú dobrí, zlí alebo nie dosť dobrí. Prví mali odpovedať zlí. Najčastejšie odpovede boli, že sú zlí preto, lebo sú medzi nimi zlodeji, neverníci, násilníci, podvodníci, opilci i lenivci. Nerobili vo svojich životoch skoro nič dobré, len sa tak "krútili" medzi problémami a paragrafmi.

    Ako druhých sa pýtali tých, čo si myslia, že sú dobrí, prečo si to o sebe myslia. Odpovedali skoro zhodne, preto ideál "dobrého človeka" zhrnul jeden pánko do svojho opisu. Tvrdil, že je dobrý, lebo nikdy nič neukradol, nebol neverný, s nikým sa nesúdi, dodržiava zákony, má fungujúcu rodinu, stálu prácu, veľa známych a plno koníčkov. Ďalšia odpovedala pani, že dobrá je preto, že sa stará o rodinu, o dom, záhradu, spieva v zbore, veci, ktoré jej netreba, dáva na charitu, do susedov sa nestará, svojim deťom sa do životov nemieša, nikam nechodí, len sa pekne stará o seba. Jednoducho, dobrá žena.

    Porota prišla aj k skupinke, v ktorej si ľudia mysleli, že nikdy nebudú "dosť dobrí". "Čo to znamená?" Pýtala sa porota. Odpovedali, že sa k zlým nepostavili preto, lebo nerobia zlé skutky naschvál. Nie sú medzi nimi násilníci ani klamári, nekradnú, nesmilnia ani sa neopíjajú. Preto si myslia, že tam nepatria. K dobrým sa nepostavili preto, že práve "dobrí ľudia" si o sebe myslia, že sú takí správni a spravodliví, že často začnú byť pyšní, egoistickí a úplne nepoužiteľní pre tých, ktorí pomoc ozaj potrebujú. "Dobrí ľudia" sa utešujú tým, že nerobia nič zlé. Lenže oni nerobia ani nič dobré. Susede zlé nerobia, ale ani jej nepomáhajú. Deťom do životov sa nemiešajú, ale ani nápomocní im nie sú. Na charitu síce dávajú, ale iba to, čo im zavadzia, nie to, čo núdzni potrebujú. Nestarajú sa o chorých, o chudobných, nenačúvajú smutným, netešia sa s radujúcimi, nepomáhajú tým, čo pomoc potrebujú, zlé konanie nenapomínajú s láskou, ale s odsúdením komentujú. Zákony dodržiavajú, ale zákon lásky nepoznajú. Nerobia zlé skutky, ale ani dobré. Skutky lásky im nehovoria nič. Obeta, služba, pomoc, pokora i odpustenie v ich životoch miesto nemajú. Preto, podľa nich tvrdiť o sebe, že "som dobrý", je nie práve najšťastnejšie konštatovanie. Preto si myslia, že nikdy nebudú "dosť dobrí".

    Po odpovediach sa súťaž zrušila, pretože všetci "dobrí" boli diskvalifikovaní za to, že nikto nie je dosť dobrý!

    Veď človek má v živote toľko možností konať dobro, tak veľa príležitostí pomáhať, v každom je úžasné srdce, ktoré je schopné každého objať a milovať, že nikdy nebude dosť dobrý na to, aby prestal skutky lásky robiť. Stále sa dá viac slúžiť, viac odpustiť, viac načúvať a potešovať, viac tešiť sa a milovať. Nikto z nás nebude nikdy taký "dobrý", aby mohol so skutkami lásky prestať.

  • PS: Myslíš si, že si zlý? Ubližuješ a trápiš seba aj ostatných? Prestaň! Veď aj teba Boh miluje, a to je dosť veľký dôvod na to, aby si prestal byť zlý, a začal byť konečne nekonečne šťastný!
  • Si "dobrý"? To je fajn, ale iba vtedy má tvoj dobrý život zmysel, ak sa všetci okolo teba budú mať vďaka tvojej láske dobre, a ak si každý večer budeš môcť s pokojom v srdci povedať, že vďaka Bože za lásku i za ľudí, ktorým môžem slúžiť a milovať ich.
  • Ak si myslíš, že nikdy nebudeš dosť dobrý, že nikdy nebude tvojich skutkov lásky dosť, že nikdy nebude čas, keď si budeš môcť povedať, už dosť milujem, už som dosť odpustil, už som dosť slúžil, si na najlepšej ceste žiť božský život.
  • PS 1: Skutky lásky sú úžasná cesta ako byť šťastný! Avšak robiť ich skutočne dokážeš iba vtedy, ak každému odpustíš a poprosíš o odpustenie.
  • Nech ťa každé ráno teší, že aj dnes môžeš skutky lásky konať, a nech každý večer zistíš, že skutok lásky sa skutočne stal!



    Veľa síl a milosti od ukrižovaného a vzkrieseného Krista prajú
    o. Peter s rodinou a o. Michal s rodinou.


    CHRISTOS VOSKRESE!
    o. Peter Iľko


Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!