č. 10 / 2018
7.5.-20.5.2018

    Rozmaznané deti. Či?

    V materskej škôlke na rodičovskom združení sa preberalo, ako sa deti v škôlke stravujú, hrajú i správajú. Všetko bolo v poriadku, až na správanie. Rodičia aj učitelia sa zhodli, že deti sú veľmi rozmaznané. Stále hundrú, nič im nie je dobré, chcú práve to, čo nemajú. Nič si nevážia a už vôbec za nič neďakujú. Dospelí stáli v triede a smutne pozerali jeden na druhého a rozmýšľali, ako to zmeniť. Vtom sa ozvala riaditeľka škôlky a predniesla svoj návrh: "Ja si myslím, že by sme mali začať každý od seba. Veď každý z nás sa správa ako veľké rozmaznané dieťa, ktoré by si zaslúžilo päť a dvadsať na zadok. Vstávame nervózni, že zase musíme ísť do práce, že vonku je počasie, ktoré nám nevyhovuje, pichá nás v bruchu alebo v uchu, ešte aj necht sa ako na potvoru zlomil a vôbec nevieš, čo budeš variť. Chlapi sú úplne nešťastní, že Barcelona je druhá v La Lige (to by sa Realu nestalo), že on, chudák, včera pastoval auto a dnes prší, že kolega má doma ženu 50 kilogramovú a tá jeho je ako pampúšik. Babky zas komentujú, že farmár si našiel nie najlepšiu ženu a že masť na kolená zdražela o 7 centov. Dedkovia si zas navzájom dokazujú, že ktorý tabak v cige je ten naj. Pre pubertiaka je životne dôležité, aby sa osprchoval so sprchovým gélom, ktorý má v sebe zvláčňujúcu zložku a ak nemá, pokazí mu to zbytok týždňa. My všetci by sme sa mali hanbiť za to, čo nazývame problémami, čo riešime, prečo hundreme a z čoho sme nervózni. Veď je to detinské, hlúpe až smiešne!"

    Máme všetkého dosť. Jedlo často končí v koši a oblečenia sa zbavujeme pod zámienkou, že robíme dobrý skutok. V skutočnosti však máme všetkého veľa. Ak náhodou o niečo prídeme, hneď si spomenieme na Boha. Až potom! Keď ťa niečo bolí, hneď si to všimneš, ale keď si sa ráno budil bez bolestí, ani ťa nenapadlo poďakovať. Keď ťa opúšťala tvoja žena, chcel si, aby ostala, ale keď bola pri tebe, neďakoval si, že ste spolu. Keď ti je ťažko, začneš robiť všetko preto, aby ti zas bolo fajn, ale keď ti bolo, ani ti nenapadlo, že to tak nemusí byť. Nebol si vďačný. Nevážil si si to.

    Keď si mal všetko, čo si potreboval, keď boli pre tebe tí, ktorých miluješ, keď sa ti darilo a bol si zdravý, keď všetko bolo také, že sa to "dalo zniesť", koľkokrát si bol za to vďačný? Koľkokrát si Bohu za tie obrovské dary ďakoval? Neďakoval si! Bral si to ako samozrejmosť nie ako dar! Nič z toho, čo máš, však samozrejmosť nie je. Ty však namiesto vďaky rozmýšľaš, čo ešte nemáš a hundreš. Správaš sa ako rozmaznané dieťa! Zaslúžil by si si poriadnu na zadok. Šťastie je, že tvoj otec je Boh. Ten ti na zadok nedá. On, ti aj keď si večne zahundraný a nevďačný, vždy dá všetko, čo potrebuješ. A pošle aj Svätého Ducha!

    Ak máš vo svojom živote "obrovské problémy" typu: v hoteli nefungovala klíma až dva dni, v telke idú dva zápasy v rovnaký čas, frajer tvojej dcéry je o 8 centimetrov nižší, vankúšiky ti neladia zo závesom, tvoja žena navarila druhýkrát tento mesiac rovnakú polievku a tvoj muž ti kúpil ruže a nie gerbery, tvoj život je taký bezproblémový, že ti z toho začalo úplne "prepínať".

    Úplne si sa zbláznil! Uvedomil si si niekedy, čo rozprávaš, na čo sa sťažuješ a čo nazývaš problémom. Ak by si sa mal zle, naozaj veľmi zle, už by si nebol rozmaznaný a nehundral by si. Prosme Svätého Ducha, aby nám dal dar rozumu a rozvážnosti...

    Modlitba Otče náš... (premlieť, alebo precítiť!)

    Toto ubezpečenie je nasledujúcou vetou ešte umocnené: "BUĎ VÔĽA TVOJA AKO V NEBI TAK I NA ZEMI!" To nie je len prejavenie ochoty celkom sa podrobiť Božej vôli, ale spočíva v tom aj sľub so všetkou horlivosťou usilovať o jej poznanie. Toto úsilie musí teda predchádzať podrobeniu sa jej; pretože pokiaľ Božiu vôľu človek správne nepozná, nemôže sa ňou svojím cítením, myslením, rozprávaním i konaním riadiť!

    Aká je to od človeka neslýchaná a trestuhodná ľahkomyseľnosť, keď znovu a znovu takto ubezpečuje svojho Boha, zatiaľ čo v skutočnosti sa vôbec nestará o to, aká je vlastne Božia vôľa, nemeniteľne a pevne zakotvená vo stvorení. Človek potom klame každým slovom modlitby, keď sa ju odvažuje vyslovovať! Stojí tak pred Bohom ako pokrytec! Na staré viny hromadí stále nové a nové, a napokon sa cíti ešte poľutovaniahodný, keď sa pod ich bremenom na onom svete jemnohmotne zrúti.

    Až keď sú tieto vety ľudskou dušou ako prvá podmienka splnené, môže potom hovoriť ďalej: "CHLIEB NÁŠ KAŽDODENNÝ DAJ NÁM DNES!" To znamená toľko ako: "Keď som splnil to, čo som sľuboval, potom nechaj nad mojím pozemským pôsobením spočinúť Tvoje požehnanie, aby mi pri obstarávaní hmotných potrieb ostával čas žiť podľa Tvojej vôle!"

    "A ODPUSŤ NÁM NAŠE VINY AKO I MY ODPÚŠŤAME NAŠIM VINNÍKOM!" V tom spočíva poznanie nemenného, spravodlivého duchovného zákona zvratného pôsobenia, ktorým sa prejavuje Božia vôľa. Zároveň je to aj prejav uistenia, že mu človek úplne dôveruje; pretože prosba o odpustenie je podmienečne založená na predchádzajúcom splnení ľudskej duše, teda na odpustení všetkej krivdy, ktorú jej spôsobili blížni.

    Kto je však toho schopný, kto svojim blížnym už všetko odpustil, ten je taktiež v sebe natoľko očistený, že sám úmyselne nikdy nekoná bezprávie! Tým je aj pred Bohom zbavený všetkej viny, lebo tam platí ako bezprávie len to, čo je konané so zlým úmyslom. V tom spočíva veľký rozdiel v porovnaní so všetkými ľudskými zákonmi a pozemskými názormi.

    Aj v tejto vete je teda základom opäť prísľub ľudskej duše voči Bohu; je v nej prejav jej ozajstného chcenia, a tiež dúfania dostať na to potrebnú silu, ktorej sa jej v modlitbe vďaka zahĺbeniu a uvedomeniu si seba samej aj dostane - podľa zákona zvratného pôsobenia.

    "A NEUVEĎ NÁS DO POKUŠENIA!" Je nesprávne, ak by človek pochopil tieto slová tak, že ho Boh pokúša. V tomto prípade ide len o chybné podanie, ktoré nevhodným spôsobom zvolilo slovo pokušenie. Vo svojom pravom význame vyjadruje zmýlenie sa, poblúdenie, teda nesprávne napredovanie, nesprávne hľadanie na ceste k Svetlu. Znamená to: "Nenechaj nás vykročiť nesprávnou cestou. Nedopusť, aby sme hľadali nesprávne, nenechaj nás strácať čas a premárňovať ho nesprávnym konaním! Ale zabráň nám v tom, ak je to potrebné i násilím, aj keď nám taká nevyhnutnosť musí spôsobiť utrpenie a bolesť!"

    Tento význam musí človek vycítiť už aj z nasledujúcej nadväzujúcej časti vety: "ALE ZBAV NÁS OD ZLÉHO!" To "ale" poukazuje dostatočne zreteľne na spolupatričnosť. Zmysel je totožný so slovami: "Nechaj nás spoznať zlo za každú cenu, aj za cenu utrpenia. Svojím zákonom zvratného pôsobenia nás k tomu urob schopnými pri každej chybe." V poznaní spočíva i spása pre tých, ktorí majú k tomu dobrú vôľu!

    Tým končí druhá časť, rozhovor s Bohom. Tretiu časť tvorí záver: "LEBO TVOJE JE KRÁĽOVSTVO I MOC I SLÁVA NA VEKY! AMEN!" Je to jasavé vyznanie, že sa duša cíti byť pod ochranou všemohúcnosti Božej, keď splnila všetko, čo kladie ako sľub v modlitbe Bohu k nohám.

    Táto modlitba, daná Synom Božím, má teda dve časti. Priblíženie sa k Bohu, a rozhovor. Lutherom bolo k tomu pripojené jasavé vyznanie, že vieme o pomoci, ktorej sa nám dostane pre všetko, čo rozhovor obsahuje, a že dostaneme silu k splneniu toho, čo duša svojmu Bohu sľúbila. A splnenie musí potom vyniesť dušu nahor, do kráľovstva Božieho, do krajiny večnej radosti a Svetla!

    Tým sa Otčenáš stáva, ak je skutočne prežitý, oporou k vzostupu do duchovnej ríše! Človek by nemal zabúdať, že v modlitbe má vlastne len získať silu, aby sám mohol uskutočniť to, o čo prosí!

    Vhodné oblečenie do chrámu

    Pravidlá slušného správania a spoločenskú etiketu by sme mali dodržiavať aj v chráme. Človek, ktorý vchádza do chrámu a chce sa zúčastniť na slávení svätých tajomstiev, by mal byť čisto, vkusne a aj trochu sviatočne oblečený. Prichádzajúce letné mesiace a horúce dni nás ľudí vedú k prispôsobeniu svojho oblečenia. Pri jeho výbere by človek nemal byť ľahostajným voči posvätnému priestoru, ktorým chrám rozhodne je.

    Chcem preto povzbudiť všetkých farníkov, aby pamätali pri výbere oblečenia na svätú liturgiu na to, aby boli dôstojne oblečení.

    Tradičné odporúčania na ženský odev do chrámu:

    Mladé ženy v minisukni vyzerajú krásne, ale do chrámu je asi predsa len vhodnejšie zvoliť radšej sukňu dlhšiu. Čím dlhšia, tým lepšie, aby boli nohy zahalené. Ideálne by bolo keby siahala aspoň približne do polovice lýtok. Taktiež by do chrámu nemali ženy nosiť na sebe tzv. legíny, ktoré často presvitajú.

    Horná časť odevu, napr. blúzka - najodporúčanejšia je asi taká, čo kompletne zahaľujú jej trup, je bez väčšieho výstrihu najlepšie až ku krku a s dlhším rukávom. Takže odporúčam sa snažiť k tomuto ideálu aspoň priblížiť.

    Teraz niečo aj pre mužov:

    Jednoznačne dlhé nohavice, páni. Určite nie kraťasy (krátke nohavice). Je nedôstojné ísť do chrámu v kraťasoch. V zahraničí vás vedia aj vyhodiť z chrámu pre nedôstojné oblečenie.

    Horná časť odevu (napr. košeľa) - ideálna je klasická, odporúča sa aby bol radšej aj dlhší rukáv.

    Chrám by mal byť to najdôstojnejšie a najposvätnejšie miesto v širokom okolí, uvedomujme si to.

    o. Peter Iľko


Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!