č. 17 / 2018
24.9.-21.10.2018

    Pekné srdce

    Na najobľúbenejšej pešej zóne v centre mesta mladík pred množstvom ľudí okolo seba hrdo vyhlásil: „Pozrite sa na krásu môjho srdca a obdivujte ho. Nepochybne je najkrajšie a najdokonalejšie v celej krajine a možno aj na svete!“

    Ľudia navôkol fascinovane skúmali mládencovo srdce. Nebol na ňom ani jediný škrabanček, ani jediná chybička. Všetci sa zhodli na tom, že to je to najkrajšie srdce, aké kedy videli. Mladík pokračoval v pyšnom ospevovaní dokonalosti svojho srdca.

    Akýsi starček sa pretisol cez zástup a spýtal sa: „Je podľa vás srdce tohto mláden-čeka také pekné ako moje?“

    Ľudia a chlapec sa zahľadeli na starčekovo srdce, ktoré mocne bilo, no bolo pokryté jazvami. Boli na ňom štrbinky, na ktorých chýbali malé čiastočky a ich miesto zaujali iné, ktoré tam presne nezapadli, čím sa vytvorilo mnoho nepravidelností. Na niektorých miestach dokonca celé kúsky chýbali.

    Keď mládenec uvidel starčekovo srdce povedal: „To myslíte vážne? Porovnajme si naše srdcia. To moje je bezchybné, neporušené a vaše - samá jazva a diera!“

    „Máš pravdu!“ riekol starček. „To tvoje vyzerá dokonalo, no ja by som s tebou nemenil. Pozri, každá jazva predstavuje človeka, ktorého som miloval. Vzal som kus zo svojho srdca a daroval som mu ho. Aj mnohí z nich mi dali dielik svojho srdca, aby som ho vložil do môjho. A keďže tieto kúsky neboli rovnaké, vytvorili na mojom srdci nepravidelnosti. Prijal som ich preto, lebo mi pripomínajú lásku, o ktorú som sa s nimi delil. Niekedy som dal čiastočku svojho srdca človeku, ktorý mi nedal zo svojho nič. Preto tu mám tieto rany. A bolia ma! Zostávajú otvorené a pripomínajú mi lásku, ktorú som venoval týmto ľuďom... Čakám, že jedného dňa mi ponúknu svoju lásku, a tak zaplnia tieto prázdne miesta. Chlapče, čo ty na to? Už chápeš, aká je pravá krása?“

    Mladík mlčal a po tvári mu tiekli slzy. Pristúpil k starcovi, vzal dielik zo svojho srdca a podal mu ho. Starček urobil to isté. Mládenec sa zahľadel na svoje srdce, ktoré už nebolo dokonalé ako predtým, no napriek tomu bolo krajšie.

    Príbeh o oslíkovi

    Bol raz jeden mladý pár s 12 ročným chlapcom. Rozhodli sa cestovať, pracovať a spoznávať svet. A tak odišla rodinka do sveta, a vzali si na cestu svojho osla.

    Prišli do prvej dediny, ľudia ich príchod komentovali:"Pozrite sa na toho nevychovaného chlapca... on na oslovi a chudáci rodičia pešo. Že to tak nechajú!“ A tak manželka vraví mužovi: „ Nedovoľme, aby zle hovorili o našom synovi.“ Manžel zložil dieťa a sám nasadol na osla.

    Prišli do druhej dediny. Ľudia zazerali: „Pozrite sa na toho muža!“ Nechá manželku a syna trápiť sa pešo, zatiaľ čo on sa vezie na oslovi.“ Tak muž zostúpil a posadil manželku na osla. On so synom viedli osla za uzdu.

    Prišli do tretej dediny a ľudia vraveli: „Chudák muž! Po namáhavej celodennej práci nechá sedieť manželku na oslovi. A chudák chlapec! Isto je to macocha!“ A tak sa rozhodli sadnúť si na osla všetci traja. Znovu vyrazili na púť.

    Keď prišli do štvrtej dediny, začuli čo si šepkajú ľudia: „To sú beštie. Chudáčik oslík, čo ich nesie. Umorili ho k smrti, než, aby kráčali vedľa neho...."

    A v ďalšej dedine nemohli veriť vlastným ušiam: „To sú traja blázni, čo idú pešo, aj keď majú osla, ktorý ich môže niesť!“

    Stále Ťa budú kritizovať, budú o Tebe zle hovoriť a bude ťažké stretnúť niekoho kto Ťa bude brať takého, aký si. A preto: Ži podľa svojej viery. Rob to, čo Ti radí srdce.... To, čo chceš.... Ľudský život je divadelné predstavenie, ktoré sa hrá bez predchádzajúcich skúšok. Spievaj, smej sa, tancuj, maj rád... a ži intenzívne každý okamžik Tvojho života... skôr než spadne opona a hra skončí bez potlesku.

    Inzerát

    Istý muž žil v meste. Na vidieku mal domček, čo zdedil po rodičoch. Rozhodol sa, že ho predá. Stretol sa s priateľom básnikom a požiadal ho, aby mu pomohol napísať inzerát, ktorý by uverejnil v novinách a na internete.

    „Chcem predať tú búdu, čo mám na vidieku. Veď vieš, ktorú. Napíšeš mi inzerát?“

    Básnik napísal: „Predám krásnu usadlosť, obklopenú zeleným lesom, kde pri východe slnka spievajú vtáci. Cez záhradu zurkoce potôčik s priezračnou vodou. Domček je zaliaty slnečným jasom a veranda ponúka osviežujúci tieň. Letné večery tam spríjemňujú cvrčky a hviezdy.“

    Po čase sa básnik stretol s priateľom a spytoval sa: „Tak čo, predal si ten domček?“ „Nie,“ odpovedal muž. „Zmenil som názor. Keď som si prečítal tvoj inzerát, pochopil som, že vlastním poklad.“

    Často podceňujeme dobré veci, ktoré máme, a naháňame falošné preludy, ktoré zbadáme na televíznych obrazovkách. Dnes sa poobzeraj okolo seba a ceň si to, čo máš: svoj dom, svojich drahých, priateľov, na ktorých sa môžeš naozaj spoľahnúť, poznatky, ktoré si získal, svoje dobré zdravie a všetky krásne veci vo svojom živote, ktoré sú tvojím najcennejším pokladom.

    o. Peter Iľko

Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!