č. 19 / 2018
19.11.-2.12.2018

    Odpustenie

    Jeden tak trochu slabý veriaci sa zvyčajne spovedal u toho istého farára. Jeho spovede však boli ako obohratá platňa. Stále tie isté priestupky, vždy ten istý ťažký hriech.

    „Tak už dosť!” povedal mu raz prísne farár. „Nesmieš si z Pána Boha robiť blázna. Je to poslednýkrát, čo ti dávam rozhrešenie. Zapamätaj si to!”

    O dva týždne sa veriaci znova prišiel vyspovedať zo svojich obvyklých hriechov.

    Spovedník stratil trpezlivosť: „Povedal som ti, že ti nedám rozhrešenie. Tak sa naučíš…”

    Ponížený a zahanbený úbožiak sa zdvihol.

    Nad spovednicou trónil na múre zavesený veľký sadrový Ukrižovaný Kristus. Muž sa naňho pozrel. V tej chvíli Ježiš ožil, zdvihol ruku z jej stáročnej polohy a urobil znak kríža: „Ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov…”

    Mnohé veci si neuvedomujeme a keďže ich máme poblízku, myslíme si, že máme na to čas, alebo pre nás nie sú dôležité. Opak je pravdou. Všimnime si ďalší príklad.

    Jablko

    Veľmi bohatý a mocný kráľ v Bengodi každé ráno prijímal hold svojich poddaných. Podmanil si všetko, čo sa podmaniť dalo, a predsa sa nudil.

    Spolu s ostatnými prichádzal každé ráno aj mlčanlivý žobrák. Priniesol kráľovi jablko a potom bez slova odišiel.

    Kráľ navyknutý prijímať iné dary prijal žobrákov dar trochu znechuteným gestom, ale len čo sa žobrák obrátil, začal sa mu posmievať a celý dvor s ním. Žobráka to neodradilo. Prichádzal každé ráno odovzdať kráľovi svoj dar.

    Kráľ jablká prijímal a odkladal ich do koša pri tróne. Dával doňho všetky jablká, ktoré mu žobrák s úctou trpezlivo prinášal, až začali z koša vypadávať.

    Jedného dňa do vypadnutého jablka zahryzla kráľova obľúbená opica, prudko odpľula a hodila ho ku kráľovým nohám. Prekvapený kráľ zbadal v jablku žiarivú perlu.

    Hneď dal porozkrajovať všetky jablká a v každom z nich našiel perlu.

    Celý udivený si dal čudného žobráka zavolať.

    „Prinášal som ti, pane, tieto dary,“ povedal žobrák, „aby som ti ukázal, že život ti každé ráno ponúka mimoriadny dar, na ktorý zabúdaš a zahadzuješ ho, lebo si ponorený do veľkého bohatstva. Tým darom je každý deň, ktorý sa začína.“

    Koľkokrát som ja premrhal odpustenie vo sviatosti zmierenia? Koľkokrát som zanedbal modlitbu, lebo si myslím, že je niečo väčšie, dôležitejšie?...

    Nezabúdame na Eucharistický pôst a vieme čo znamená?

    Čo je Eucharistický pôst? Prečo je dôležitý? A aký je čas pôstu?

    Počas prípravy na prvé sväté prijímanie sme sa o ňom učili, ale prax ukazuje, že nám často uniká z pamäte, alebo mu nevenujeme veľkú pozornosť. Medzitým je to základný spôsob, ako sa pripraviť na plodnú účasť na Svätej liturgii.

    Prebudí smäd srdca - Zdržiavanie sa potravín a nápojov, ktoré udržiavajú a zlepšujú náš biologický život, nás upriami k tomu, že sa vedomejšie pripravíme na pokrm a nápoj, ktorý nám dáva duchovný a večný život.

    Tak to napísal svätý Efrém Sýrsky: „V tvojom Chlebe sa stráca chamtivosť, tvoj Kalich ničí nepriateľa - smrť, ktorá nás čaká. Prijímame ťa, Pane, nie preto, aby sme boli nasýtení, ale aby si žil skrze nás.“

    Fyzický hlad a smäd prebúdza našu duchovnú túžbu po Ježišovi v Eucharistii.

    Nezvyčajné jedlo - Eucharistický pôst bol známy v Cirkvi už v prvých storočiach. Je pravda, že prvá generácia kresťanov zjednotila niekedy Eucharistiu s bratskou slávnosťou s názvom „agapé“, ale čoskoro bolo rozhodnuté oddeliť tieto dve udalosti, a prijímaniu Tela Pána predchádzalo zdržiavanie sa akýchkoľvek iných potravín a nápojov. Vyplýva to z veľkej citlivosti na skutočnú prítomnosť Krista v Najsvätejšej sviatosti. Bolo zrejmé, že nie je prijateľné, aby sa eucharistický chlieb miešal s predtým prijatým jedlom.

    Dnes to môže byť prekvapujúce alebo dokonca môžeme byť pobavení takýmto „organickým“, naturalistickým prístupom, ale malo by to tiež vyvolávať otázku: Naozaj si uvedomujem, že v spoločenstve na svätej liturgii skutočne prijímam Telo a Krv Božiu?

    Historický pohľad - Nevieme s presnosťou určiť v ktorom čase sa v Cirkvi zaviedol tento starobylý zvyk. Svätý Augustín je toho názoru, že eucharistický pôst nebol nariadený ani Ježišom Kristom ani apoštolmi, avšak je potrebné zachovávať tento zvyk. Za povšimnutie stojí fakt, že eucharistický pôst nebol objektom nariadení žiadneho ekumenického koncilu. Scholastický stredovek ho definoval ako absolútnu zdržanlivosť od každého druhu jedla a nápoja od polnoci až do doby svätého prijímania. Bol to až pápež Martin V., ktorý 22. februára 1418 konštitúciou In eminentis nariadil eucharistický pôst pre celú Cirkev. Toto pravidlo platilo pre všetkých a bez akýchkoľvek výnimiek.

    Z tohto dôvodu sa sväté liturgie obvykle konali len ráno. Bol to jeden z dôvodov- aj keď nie jediný z dôvodov, prečo veriaci príliš často nechodili na sväté liturgie a k svätému prijímaniu.

    Pápež Pius XII. dňa 6 januára 1953 konštitúciou Christus Dominus nariadil nasledovnú disciplínu: požitie vody neruší pôst; nemocným kňazom a veriacim sa dovoľuje požitie nápoja (nesmie sa jednať o alkoholické nápoje) alebo lieku v tekutom stave; kňazom, ktorí celebrujú v neskoršom čase sv. liturgiu, alebo ak sú unavení následkom pastoračnej práce, alebo ak majú pred sebou dlhú cestu, sa dovoľuje konzumovať jedlo, ale len hodinu pred začatím sv. liturgie.

    Opäť ten istý Pius XII. cez M. P. Sacram Communionem (AAS 49 (1957), priniesol značné nóvum ohľadom svätého prijímania: ordinár miesta môže dovoliť slúžiť kňazom večernú sv. liturgiu; pokiaľ ide o jedlo a alkoholické nápoje, eucharistický pôst je zredukovaný pre kňazov na tri hodiny pred sv. liturgiou; čo sa týka nealkoholických nápojov, pôst je zredukovaný na jednu hodinu pred sv. liturgiou; nemocní môžu bez časových obmedzení požiť nealkoholické nápoje a lieky v tekutom alebo netekutom stave.

    Eucharistický pôst dnes

    Pápež Pavol VI. 21. novembra 1964 skrze reskript Attentis multarum (AAS 57 (1965), s. 186) rozhodol, že eucharistický pôst je zredukovaný pre všetkých na jednu hodinu pred sv. prijímaním, čo v podstate prešlo i do kánonu 919 § 1 Kódexu 1983. Prvý paragraf spomínaného kánona obsahuje všeobecný princíp, a to zdržanlivosť od akéhokoľvek jedla a nápoja jednu hodinu pred sv. prijímaním. Avšak toto kritérium sa nevzťahuje na vodu a na lieky.

    Legislátor teda stanovuje čas pôstu aspoň jednu hodinu pred sv. prijímaním. Dôvod takéhoto nariadenia je, aby veriaci prijímali najsvätejšiu Eucharistiu s úctou, rešpektom a nábožnosťou, avšak považujúc takéto nariadenie za morálnu povinnosť, minimálny čas - jedna hodina sa nemôže chápať v úzkom slova zmysle (teda matematicky presne 60 minút), ale v širšom zmysle slova «moraliter sumpta» (približne jedna hodina).

    Na záver posledné spresnenie. Paragraf druhý kán. 919 dovoľuje kňazom, ktorí v ten istý deň slávia dve, alebo tri sv. liturgie, niečo požiť pred druhou alebo treťou sv. liturgiou, hoci neuplynie jedna hodina pred sv. prijímaním. Tretí paragraf spomínaného kánona dovoľuje všetkým chorým, ako i tým, ktorí ich opatrujú, prijať najsvätejšiu Eucharistiu, hoci v predchádzajúcej hodine niečo požili.

    Okrem uvedených konkrétnych výnimiek, predpis o dodržaní eucharistického pôstu platí pre všetkých veriacich, a v podstate neexistuje možnosť vyňatia (alebo skrátenia) z neho pred prijatím Božieho Tela počas liturgie, aj mimo nej. Čas eucharistického pôstu - ktorý stojí za to spomínať - sa počíta nie do začiatku svätej liturgie, ale do prijatia Eucharistie.

    Kán 919 - § 1. Kto chce prijať najsvätejšiu Eucharistiu, má sa aspoň jednu hodinu pred svätým prijímaním zdržiavať akéhokoľvek pokrmu a nápoja iba s výnimkou vody a liekov.

    Tí, čo sú pokročilého veku a trpia nejakou chorobou, ako aj tí, ktorí ich opatrujú, môžu prijať najsvätejšiu Eucharistiu, hoci v prechá-dzajúcej hodine niečo požili.

    „Kresťanská viera neponúka hotové riešenia na zložité problémy súčasnej spoločnosti. Ponúka však hlboké preniknutie do poznania ľudskej prirodzenosti a jej potrieb a vyzýva podávať pravdu s láskou.“               Sv. Ján Pavol II

    o. Peter Iľko

Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!