č. 3 / 2019
28.1.-10.2.2019

    Dve ľadové steny

    Boli raz dva ľadové múry. Zrodili sa v dlhej zime, v jednej jaskyni v spleti pokrútených kmeňov, krovia a skál, v lese na svahu jedného vrchu.

    Stáli oproti sebe s vyzývavou vzájomnou ľahostajnosťou. Občas si azda povedali: „Dobrý deň“ alebo „Dobrý večer“. A to bolo všetko. Nevedeli „prelomiť ľady“.

    Každý si myslel o tom druhom: „Mohol by mi vyjsť trochu v ústrety.“ Ale ľadovce nemôžu ani chodiť ani vychádzať.

    A tak sa nestalo nič a každý ľadový múr sa stále viac a viac uzatváral do seba.

    V jaskyni žil aj jazvec. Raz vybuchol: „Škoda, že ste stále len tu. Vonku je nádherný slnečný deň!“

    Dva ľadovce ťažko zaškrípali. Už ako deti sa naučili, že slnko je ich najväčší nepriateľ.

    Na veľké prekvapenie sa jeden z nich spýtal: „Ako vyzerá slnko?“

    „Je nádherné... Je to život,“ odpovedal prekvapený jazvec.

    „Mohol by si nám na strope nory vyhrabať dajakú dieru... chcel by som vidieť slnko...,“ povedal druhý.

    Jazvec sa nedal dvakrát prosiť. Urobil v spleti koreňov otvor a teplé príjemné svetlo slnka sa vlialo do nory ako pozlátený prúd.

    Asi po mesiaci, raz napoludnie, keď slnko osviežovalo vzduch, si jeden z ľadovcov uvedomil, že by sa mohol aj trochu roztopiť a premeniť na jasný priezračný pramienok. Cítil sa celkom iný. Už to nebol ten pôvodný ľadovec. A rovnaký divný pocit mal aj ľadovec druhý. Deň čo deň vyvierali z ľadových stien pramienky čírej vody, tiekli k otvoru jaskyne a potom sa zliali a utvorili krištáľové jazierko, v ktorom sa odrážalo zlaté slnko.

    Dve ľadové steny ešte pociťovali svoju chladnosť, ale aj svoju krehkosť a samotu, znepokojenie a neistotu. Zistili, že vznikli tým istým spôsobom a že sa vlastne navzájom potrebujú. Prileteli dva stehlíky a škovránok, zahasiť si smäd. Okolo jazierka bzučal hmyz a prišla sa vykúpať aj veverička s dlhým mäkkým chvostom.

    A v tom šťastí sa odrážali aj dve ľadové steny, ktoré tu našli srdce.

    Niekedy stačí jeden slnečný lúč slnka. Láskavé slovo. Pozdrav. Pohladenie. Úsmev. Tak málo treba na to, aby sme niekoho urobili šťastným. Prečo to teda nerobíme?

    Predpôstne obdobie

    Takáto prax je v latinskej cirkvi neznáma, avšak na Východe je tradícia osobitnej prípravy na Veľký pôst starobylá. Už veľkí kazatelia a znalci duchovného života 4. stor., akými boli sv. Bazil Veľký, sv. Ján Zlatoústy, Cyril Alexandrijský a iní nám zanechali svoje kázne a slová, slová, v ktorých poukazujú na pôst, ktorý očakávame, nie prežívame.

    Cieľom tejto prípravy je obnoviť náš vzťah k Bohu a takto mať čo najväčší duchovný osoh z pôstu. Príkladmi zo Sv. písma, ktoré nám cirkev po tieto dni predkladá , sa máme povzbudiť na pravú modlitbu, kajúcnosť a hlbokú ľútosť nad hriechmi. Taktiež nadobudnúť správny postoj k Bohu, v ktorom máme vidieť milosrdného Otca, ale aj spravodlivého sudcu. Všetko tu vedie človeka k tomu, aby zanechal pýchu a nadutosť farizeja, pokorne sa modlil ako mýtnik, kajal sa ako márnotratný syn, mal bázeň pred Božím súdom a oplakával svoje priestupky ako praotec Adam. Aby prijal námahy pôstu počas Štyridsiatnice, nasledujúc tak svojho Spasiteľa, ktorý sa štyridsať dní postil v jordánskej púšti.

    Nedeľa Mýtnika a farizeja

    Svoje pomenovanie dostala podľa Evanjelia, ktoré sa číta na sv. Liturgii a je centrálnou myšlienkou tejto nedele (Lk 18, 10 - 14). Na tomto Ježišovom podobenstve Cirkev poukazuje na dva typy ľudí, na dva postoje, ktoré môžeme pred Bohom zaujať. Buď prijmeme mýtnikovu pokoru, a bijúc sa do pŕs budeme volať: "Bože, buď milostivý mne hriešnemu!" alebo uprednostníme správanie farizeja. K tej prvej voľbe nás pobádajú aj liturgické texty tejto nedele. Napríklad kondák:

    "Chráňme sa pyšných rečí farizeja. Od mýtnika sa naučme pokore. Pokorným hlasom kajúcne volajme: - Spasiteľ sveta, očisť svojich služobníkov-."

    Prvou liturgickou zvláštnosťou okrem týchto textov je aj to, že sa na utierni po čítaní sv. Evanjelia a 50-tého žalmu spievajú kajúce tropáre:

    "Dvere pokánia otvor mi Darca života, lebo môj duch hneď zrána sa obracia k Tvojmu sv. chrámu. Svoj telesný chrám nosím celý poškvrnený. Ale Ty ako štedrý, očisť ma dobrotivo svojou milosťou.

    Na cestu spasenia uveď ma Bohorodička, lebo hriechmi som si poškvrnil dušu a v nedbalosti o spásu prežil celý svoj život. Ale ty svojím príhovorom zbav ma každej nečistoty.

    Mysliac na množstvo zla, ktoré som vykonal, bojím sa, ja ničomný, strašného súdneho dňa, ale dúfam v milosť tvojho zľutovania a ako Dávid volám k tebe: - Zmiluj sa Bože nado mnou, pre svoje veľké milosrdenstvo!"

    Príprava na veľkopôstne obdobie teda začína hľadaním a modlitbou o pokoru, ktorá je začiatkom pravého pokánia. Lebo pokánie je predovšetkým návratom k pravému usporiadaniu vecí, obnovením pravej vízie.

    Ak každý z nás sa bude modliť podľa príkladu mýtnika, so skľúčeným srdcom a pokorným duchom, stane sa dôstojným veľkej milosti od Toho, ktorý vidí do všetkých sŕdc. Pán otvorí aj jemu dvere pokánia, vovedie ho do svätých a spasiteľných dní sv. Štyridsiatnice, pomôže mu svojou blahodárnosťou priniesť to pravé pokánie, a získa plné odpustenie a zmilovanie.

    Prečo ľudia kričia

    Jedného dňa položil učiteľ svojím učeníkom otázku: "Prečo ľudia kričia, keď sú nahnevaní?""Kričia preto, lebo sa dajú obrať o pokoj," odvetil jeden z nich.

    "Prečo však kričia, keď s nimi súhlasíme?" opýtal sa učiteľ znovu."Nuž, kričia preto, aby sme ich počuli," znela odpoveď druhého učeníka.

    A majster sa pýtal ďalej: "Takže sa nedá hovoriť potichu?"Nasledovalo množstvo ďalších rozmanitých odpovedí, ale žiadna z nich učiteľa nepresvedčila.

    Vtedy zvolal: "Viete, prečo kričíme na ľudí, keď sme nahnevaní? Je to preto, lebo keď sa dvaja ľudia na seba hnevajú, ich srdcia sa od seba príliš vzdialia. Ak sa chcú navzájom počuť, musia na seba kričať. Čím sú nahnevanejší, tým silnejšie musia kričať, aby sa počuli. Čo sa však stane, keď sa dvaja ľudia do seba zaľúbia? Nekričia, hovoria veľmi potichu. vzdialenosť medzi nimi je veľmi malá. Niekedy sú ich srdcia tak blízko, že ani nehovoria, iba šepkajú. A keď je láska najintenzívnejšia, nemusia ani šepkať, stačí, keď na seba pozerajú. Ich srdcia sa vedia dorozumieť. To sa deje medzi dvomi ľuďmi, ktorí sa ľúbia."Na záver učiteľ povedal: "Keď sa s niekým rozprávate, nedopusťte, aby sa vaše srdcia od seba vzdialili. Nehovorte slová, ktoré by ich mohli ešte viac oddialiť, pretože potom príde deň, keď bude vzdialenosť taká veľká, že už nenájdu cestu späť."

    Význam ticha

    K osamelému mníchovi prišli ľudia a opýtali sa ho, aký zmysel má v živote ticho? Mních bol práve zaujatý čerpaním vody zo studne. Voda bola zvírená. Svojím návštevníkom povedal: “ Pozrite sa do studne! Čo tam vidíte?“ „Nič nevidíme“, znela odpoveď. Po krátkej chvíli pustovník opäť vyzval návštevníkov, aby sa pozreli do studne. „Čo tam vidieť?“

    „Nás samých“ odvetili.

    Mních im potom povedal: „Pozrite sa, keď som predtým čerpal vodu, voda sa zvírila. Nebola v pokoji. Teraz je v pokoji. To je skúsenosť ticha. Človek v tichu vidí pravdivejšie sám seba.“

    Abba Jozef sa opýtal abbu Nistera: “Čo mám robiť so svojím jazykom, ak ho neviem udržať na uzde?” Starec mu povedal: “Nachádzaš pokoj, keď hovoríš?” On odvetil: “Nie.” Starec vraví: “Ak nenachádzaš pokoj, prečo hovoríš? Buď ticho a počas rozhovorov daj prednosť počúvaniu pred hovorením.”

    - 6. januára 2019 odštartovala modlitbová a pôstna reťaz, ktorá potrvá až do Národného pochodu za život. Ten sa bude konať v Bratislave, 22. septembra 2019. O význame modlitby a pôstu viete. Je to duša našich aktivít. Prosíme Vás, zapojte do tejto duchovnej služby aj vašu farnosť. Zvoľte si dni a hodiny i vhodnú formu spoločnej modlitby. Následne sa zaregistrujte cez online formulár na tomto linku http://pochodzazivot.sk/duchovna-podpora.
    Formy spoločnej modlitby môžu byť rôzne: sv. liturgia obetovaná na tento úmysel, eucharistická adorácia, ruženec alebo iná pobožnosť pred alebo po sv. liturgii. Samozrejme, môže sa do tejto modlitbovej reťaze zapojiť aj jednotlivec. Forma modlitby nie je rozhodujúca. Dôležitý je úmysel modlitby, ktorým vyprosujeme požehnanie pre toto dielo (minimálny čas modlitby je pol hodiny).

    o. Peter Iľko

Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!