č. 5 / 2019
25.2.-10.3.2019

    O dvoch lupách

    Kde bolo, tam bolo, v laboratóriu Život to bolo, žili tam dve sestry lupy. Boli to síce sestry, ale boli úplne odlišné. Jedna lupa zväčšovala nepekné, zlé a chybné vlastnosti všetkého, na čo sa cez ňu pozeralo, a druhá zvýrazňovala pekné a dobré vlastnosti všetkého, na čo sa pozrela.

    Sestra lupa Zla bola u ľudí obľúbená. Veď pozerať sa na svet cez takú lupu je veľmi vzrušujúce. Zrazu vidíte, ako sa rodiny rozpadávajú, ako podnikatelia kradnú, lekári berú úplatky, počasie úplne blbne, krízy sú už vo všetkom, peňazí nie je dosť, mládež je skazená a rodičia namiesto venovanie sa deťom im dajú do rúk elektroniku. Áno, toto všetko vidíme, keď sa pozrieme na svet cez lupu Zla.

    Sestra lupa Zla sa zo sestry lupy Dobra vysmievala, že dnes už takú ako ona ľudia skoro vôbec nepoužívajú. Dobrá lupa, ktorá chcela, aby ľudia pozerali na svet práve cez ňu, a aby videli, že život je fajn, začala svojej Zlej sestre rozprávať, aké krásne a dobré je vidieť, čo všetko úžasné nám Boh dal. Veď nie všetky rodiny sa rozpadávajú, ale sú aj také, ktoré sú spolu šťastné a žijú si spokojne. Sú aj takí podnikatelia, ktorí si vážia svojich zamestnancov, svojich zákazníkov a svoju prácu robia poctivo a s láskou. Úžasní lekári tiež existujú a počasie vie spraviť každý deň výnimočný. Mládež, to sú krásni mladí ľudia, ktorí chcú milovať a byť milovaní, tak ako všetci mladí pred nimi a aj po nich. Rodičia svoje deti ľúbia a spravili by pre ne čokoľvek, presne tak, ako ich rodičia chceli to najlepšie práve pre nich.

    Toto všetko, ale človek nevidí, keď lupu Dobra do rúk nechytí.

    Je to možno menej "vzrušujúce" takto sa pozerať na svet, ale iba taký pohľad, dá tvojmu životu pokoj, radosť a zmysel. Zbaví ťa strachu a začneš život obdivovať. Náš nebeský otec na nás nepozerá cez lupu Zla, aby nám vždy ukazoval naše nedostatky, ale pozerá sa nás s láskou, obdivom a chápavosťou. Prečo my tiež nepozeráme na svet ako ON. Pozeráme na svet cez lupu Zla, a kritizujeme všade, stále a všetko. Hľadajme dobro, veď všetko, čo máme, je DAR.

  • Cez akú "lupu" pozeráš na svet ty? Kedy si naposledy niečo obdivoval a chválil? Kedy si sa s chuti smial alebo tancoval? Kedy si naposledy ďakoval, za všetko krásne, čo ti Boh dal? Netešíš sa, neobdivuješ, nechváliš druhých, netancuješ a už ani nepamätáš, kedy si naposledy ďakoval? Zmeň "lupu"!

  • Boh ti spolu s radosťami a krásami sveta dal aj "lupu", ktorou to všetko uvidíš. Tá "lupa" sa volá LÁSKA! Aj druhá "lupa" má svojho pána. Ten ti bude núkať pohľad práve cez ňu. Budeš zo života mrzutý, nešťastný, budeš sa báť a hlavne nebudeš chcieť SLÚŽIŤ a MILOVAŤ! Táto "lupa" sa vola PÝCHA!

    O pôste. Homília I.

    Nášho svätého otca Bazila, arcibiskupa Cézarey kapadóckej

    1. „Zatrúbte poľnicou,“ hovorí žalmista, „pri nove mesiaca v dňoch vašej slávnosti!“ To je príkaz proroka. Nám však hlasnejšie než akákoľvek poľnica a zreteľnejšie než akýkoľvek hudobný nástroj ohlasujú slávnosť, ktorá týmto dňom predchádza, predčítané texty Písma. Iste sme počuli o požehnaní pôstu u Izaiáša, ktorý odsúdil židovský pôst a nás učí pravému pôstu slovami: „Nepostite sa pre škriepky a hádky, ale rozviažte zväzky zločinné!“ A Pán hovorí: „Nemajte zachmúrený výraz, ale umy si tvár a pomaž si hlavu!“ Ukážme teda, ako sme poučení, buďme v nadchádzajúcich dňoch nie zamračení, ale šťastne naladení, ako sa na svätých patrí. Nik maloverný nebude korunovaný; nik smutný nedosiahne znak víťazstva. Nebuď zarmútený, keď si liečený! Bláznom je, kto sa neteší zo zdravia duše, avšak smúti nad zmenou jedálnička a viac sa stará o pôžitok žalúdka, než o blaho duše. Sýtenie je po vôli bruchu, pôst však prináša úžitok duši. Buď šťastný, že ti bol Lekárom daný liečivý prostriedok, ktorý ničí hriechy. Tak ako sú červíky z čriev detí odstraňované pomocou určitých veľmi horkých liekov, tak aj pôst, ktorý si skutočne zasluhuje takéto označenie a tiež preniká do duše, zabíja hlboko zakorenené hriechy.

    2. „Pomaž si hlavu a umy si tvár!“ K tajinám (svätým tajomstvám) ťa povoláva Písmo. Ten, ktorý bol pomazaný, pomazal; ten, ktorý bol obmytý, obmyl. Príkaz sa vzťahuje na vnútro! Obmy si dušu od hriechov! Pomaž si hlavu svätým myrom, aby si mal účasť na Kristovi, a potom sa choď postiť! Nezahaľuj si tvár ako herec! Tvár je zahalená, keď vnútorné rozpoloženie je zvonku zatemnené prostredníctvom umelého zovňajšku a lžou je prikryté ako nejakým závojom. Hercom je ten, kto v divadle predstavuje nejakú inú osobu, hoci je otrok, často hrá pána a obyčajný človek zas kráľa. Tak aj v tomto živote väčšina ľudí hrá ako na nejakom javisku svoje celoživotné divadlo tým, že niečo iné má v srdci a niečo iné ukazuje pred ľuďmi. Nemeň svoju tvár! Aký si, tak sa i chovaj! Netvár sa mrzuto a zamračene, aby si získal povesť askétu! Dobrý skutok, ktorý sa roztrubuje, neprináša žiaden osoh, a pôst, ktorý sa stavia na obdiv, žiaden úžitok. Čo sa robí z vystatovačnosti, neprináša ovocie pre budúci život, ale končí sa chválou ľudí. Ponáhľaj sa preto radostne k daru pôstu. Pôst je starobylým darom, nie zastaraným ani starnúcim, ale vždy sa omladzujúcim a kvitnúcim.

    3. Myslíš si snáď, že starobylosť pôstu odvodzujem zo Zákona?11 Pôst je starší než Zákon. Ak budeš mať trošku trpezlivosti, uvidíš dôkaz pravdivosti tohto tvrdenia. Nemysli si, že deň zmierenia, ktorý bol pre Izrael nariadený v desiaty deň siedmeho mesiaca, je počiatkom pôstu. Choď dejinami a pátraj po tom, aký je pôst starý! Nie je to vynález nového dáta, je to drahocenné dedičstvo našich otcov. Všetko, čo vyniká vysokým vekom, je úctyhodné. Maj preto pôst pre jeho starobylosť v úcte! Je rovnako starý ako ľudstvo. Pôst bol nariadený už v rajskej záhrade. Prvý príkaz, ktorý Adam dostal, znel: „Zo stromu poznania dobra a zla nesmiete jesť!“ Slová „nesmiete jesť!“ sú príkazom k pôstu a abstinencii. Ak by Eva nebola bývala okúsila zo stromu, nebol by pôst teraz potrebný. „Pretože lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.“ Skrze hriechy sme sa stali chorými, skrze pokánie musíme opäť vyzdravieť. Pokánie bez pôstu je však bezcenné. „Nech je prekliata zem pre teba; tŕnie a bodľačie ti bude rodiť“. Bolo ti prikázané smútiť, nie hýriť. Pôstom sa obhajuj pred Bohom! Áno, i samotný život v raji je predobrazom pôstu, nielen nakoľko človek žil s anjelmi a skrze skromnosť (nenáročnosť) si uchoval s nimi podobnosť, ale aj preto, lebo všetko, čo potom ľudský rozum vymyslel, ako pitie vína, zabíjanie zvierat, vlastne všetko, čo zakaľuje ľudského ducha, pre obyvateľov rajskej záhrady bolo ešte neznáme.

    4. Pretože sme sa nepostili, stratili sme raj. Postime sa teda, aby sme sa tam opäť mohli vrátiť! Nevidíš ako Lazár skrze pôst vstúpil do raja? Nenapodobňuj Evinu neposlušnosť; nepriberaj si opäť za svojho radcu hada, ktorý sa zalieča telu a vyzýva k pôžitku! Nevyhováraj sa na slabosť tela a nemohúcnosť! Pretože nie mne vymenúvaš ospravedlňujúce dôvody, ale tomu, ktorý to vie. Ej akože, nemôžeš sa postiť? Ale celý život sýtiť sa doplna a ničiť si žalúdok nadmiernou stravou, to môžeš? Viem predsa, že lekári nepredpisujú chorým všelijaké jedlá, ale pôst a abstinenciu. Keď to teda dokážeš, ako by si mohol predstierať, že to nezvládneš? Čo je bruchu osožnejšie, stráviť noc po striedmej strave, alebo si ľahnúť prepchatý jedlom - nie, nie ľahnúť si, ale stonajúc a vzdychajúc prehadzovať sa sem a tam? Musel by si iba namietať, že námorníci ľahšie zachránia tovarom naloženú loď, než ľahkú a málo zaťaženú. Ťažko naložená loď sa i pri miernom nápore vĺn potopí, kým loď s menším nákladom sa po vlnách kĺže ľahšie, pretože bez problémov môže stúpať vyššie. Tak sa aj ľudské telo, ktoré sa neustále sýti a je obťažkané jedlom, ľahko stáva obeťou choroby; kto sa však uspokojí so striedmejšou a ľahšou stravou, neunikne iba obávanému zlu choroby ako nejakému hroziacemu víchru, ale zdolá aj už existujúcu nevoľnosť tak ako útes prichádzajúci nápor. Alebo je podľa tvojho názoru namáhavejšie odpočívať než behať a ničnerobenie je náročnejšie než zápasenie? Ak povieš áno, je to akoby chorému bolo hýrenie osožnejšie než uspokojenie sa s miernejšou stravou. I samotný organizmus zvierat trávi ľahšie skromnejšiu a jednoduchšiu potravu a takto si to aj osvojuje; ak by bol však preplnený všakovakými lahodnými jedlami, ktoré by nemohol stráviť, potom by mu to prinieslo rozličné choroby.

    (pokračovanie)

    o. Peter Iľko


Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!