č. 6 / 2019
11.3.-24.3.2019

    Zdražovanie

    V médiách sa objavila správa o zdražovaní. Moderátori opäť nahnali ľuďom strach a obavy, či to zvládnu a či ich to zdražovanie úplne nezruinuje. Bolo to totiž také zvyšovanie, o akom ešte nikdy nebolo počuť. O takom „čude“, ktoré malo nastať, rozhodlo iba zopár ľudí, ktorí si mysleli, že keď sa to udeje, bude to veľmi dobré.

    Správa znela takto: „Drahí muži, ženy, deti i mládež, od nasledujúceho mesiaca sa bude zvyšovať, a to stonásobne. Bude sa to týkať všetkých vekových kategórií, sociálnych vrstiev i pohlaví. Veríme, že takto prispejeme k tomu, aby sa na svete žilo lepšie, aj keď sme si plne vedomí toho, že ľahké to nebude. Od 1. dňa v nasledujúcom mesiaci bude mať každý občan povinnosť o 100 % viac zvýšiť svoju službu k blížnemu. Zvyšovať sa totiž nebude cena, ale služba.“

    Po odznení tejto správy v médiách, presne tak, ako sa očakávalo, nastala medzi občanmi panika. Nevedeli si totiž ani len predstaviť, že budú musieť „pohnúť zadkom“ viac, ako doteraz. Mnoho z nich by totiž oveľa radšej zaplatilo viac, ako by mali začať slúžiť a pomáhať. Správa o tom, že sa zvyšuje cena, by bola dobrá na nekonečné sťažovanie sa na autobusových zastávkach, v čakárňach alebo len tak pri kávičke, avšak správa o tom, že majú začať slúžiť blížnemu, ich dostala úplne do nepohody.

    Sme tak veľmi pohodlní a pyšní, že pomoc druhému nás otravuje a uráža. „Prečo ja?“ „Prečo by som mu mal pomáhať?“ „Prečo práve jemu?“ „Na toto ja nemám čas.“ „Mám dosť svojich starostí a problémov.“ „Sami si môžu za to, ako dopadli, tak nech si teraz pomôžu.“ „Je chorý? Nemal toľko piť.“ „Je chudobný? Nech robí viac.“ „Je bez práce? Mal sa viac učiť.“ „Má veľa detí? Mal byť zodpovednejší.“ Máme milión rozumných argumentov, prečo sa nedá. A skoro vždy sa nedá. A keď sa náhodou dá a my pomôžeme, prispejeme, poslúžime, chceme, aby nás za našu pomoc chválili a hovorili o nás, ako o dobrých. Častokrát však blížnym nedávame to, čo im treba, ale to, čo nám zavadzia a to, o čom sme presvedčení, že nám isto nebude chýbať.

    Začnime žiť tak, aby sme s chuťou, láskou a nezištnosťou pomáhali a milovali všetkých, ktorí majú málo. Možno majú málo lásky, možno málo peňazí, pozornosti, zdravia, a možno majú málo všetkého. Práve im začnime slúžiť o 100% viac, a potom o ďalších 100% a potom už stále viac a viac.

  • Ži tak, aby ťa správa o zvyšovaní služieb nezaskočila.

  • Myslím si, že keby zdražela voda, elektrina, cestovné a poštovné, bol by si viac v pohode, ako keď si predstavíš, že práve ty máš začať slúžiť ľuďom navôkol. To znamená, že peňazí máš dosť, lásky máš veľmi málo!

    O pôste. Homília I.

    Nášho svätého otca Bazila, arcibiskupa Cézarey kapadóckej

    5. Ale otočme našu homíliu opäť k histórii, aby sme dokázali starobylosť pôstu a ukázali, ako si všetci svätí vážili toto cvičenie ako od otcov prenechané dedičstvo, ktoré otec odovzdával synovi a vďaka čomu sme ho v neprerušenej tradícii dostali aj my. V raji nebolo žiadne víno, žiadne zabíjanie zvierat, žiadne požívania mäsa. Víno sa objavilo až po potope; po potope to znamenalo: „jedzte všetko ako zelené byliny!“ Keď sa ľudia zriekli dokonalosti, bolo požívanie týchto vecí dovolené. Príkladom toho, že o víne sa nič nevedelo, je Noe, ktorému užívanie vína nebolo známe. Víno sa ešte nevkradlo do života, ešte nepatrilo k životným potrebám ľudí. Noe nikdy nevidel niekoho iného piť víno, ani ho sám ešte neochutnal, a tak musel zrazu na sebe samom pocítiť neblahé dôsledky požitia vína: „potom Noe vysadil vinicu, pil z jej plodov a opil sa“ - nie preto, že by bol pijan, ale preto, že nepoznal mieru. K rozšíreniu pitia vína došlo teda neskôr než bola rajská záhrada a posvätnosť (svätosť) pôstu je prastará. Aj o Mojžišovi predsa vieme, že po ceste pôstu vystúpil na vrch. Neosmelil by sa vystúpiť na dymiaci vrch, ani by nemal odvahu vstúpiť do oblaku, keby sa predtým nebol ozbrojil pôstom. Prostredníctvom pôstu dostal na tabuliach Božím prstom napísaný Zákon. A kým hore (na vrchu) si pôst vymohol dar zákona, dole sa hýrivosť vyzúrila až k modloslužbe. „Potom sa ľud posadil, aby jedli a pili, nato sa zdvihli a tancovali.“ Čo dosiahol služobník v štyridsaťdňovom vytrvalom pôste a modlitbe, bolo zmarené jedným jediným záchvatom opitosti. Pretože Božím prstom napísané tabule dosiahnuté pôstom roztrieštilo opilstvo, keďže prorok nepovažoval opitý ľud za hoden prijať od Boha zákony. V jedinom okamihu sa ľud, ktorý smel svojho Boha poznať na základe najväčších divov, vrhol prostredníctvom obžerstva do modloslužobného šialenstva Egypťanov. Postav si obe veci vedľa seba: ako pôst privádza k Bohu a ako nás hýrivosť okráda o blaženosť. Zostúp nižšie a po nastúpenej ceste choď ďalej.

    6. Čo Ezaua ponížilo a učinilo ho sluhom jeho brata? Nebolo to vari jedno jediné jedlo, kvôli ktorému predal svoje prvorodenstvo? Na druhej strane nedarovala matke modlitba a pôst Samuela? Čo učinilo silného hrdinu Samsona nepremožiteľným? Nie snáď pôst, s ktorým bol prijatý v tele matky? Pôst ho zrodil, pôst ho kŕmil, pôst z neho učinil muža, pôst bol totiž to, čo anjel prikázal matke: „Nech nepožíva nič, čo pochádza z vínneho kmeňa! Nech nepije víno ani iný opojný nápoj!“ Pôst plodí prorokov a posilňuje silných. Pôst osvecuje zákonodarcu, je dobrou ochranou duše, spoľahlivým druhom pre telo, zbrojou pre udatného bojovníka, školou cvičenia pre zápasníka. Pôst odháňa pokušenia, pomazáva k Božskej blaženosti, je spoločníkom striedmosti a dopomáha k cudnosti. V boji dodáva mužnosť, v mieri učí pokoju. Posväcuje Bohu zasvätených, kňaza zdokonaľuje. Lebo bez pôstu sa nemožno ani trúfalo priblížiť k svätej obeti. Nie je to tak iba teraz v tajuplnej a pravej bohoslužbe, ale bolo to tak už vo vzore, ktorý bol prinášaný podľa Zákona. Pôst bol pre Eliáša očitým svedkom každého veľkého zázraku: keďže potom, čo si v štyridsaťdňovom pôste očistil dušu, bol v jaskyni na Horebe uznaný za hodného hľadieť na Pána, nakoľko je to človeku dovolené. Postiac sa navrátil vdove späť jej syna a vďaka pôstu sa ukázal silným i proti smrti. Z postiacich sa úst vyšiel hlas, ktorý ničomnému ľudu uzavrel nebo na tri roky a šesť mesiacov. Aby obmäkčil vzdorovité srdce tvrdošijného ľudu i sám seba odsúdil k tomu istému nešťastiu. Preto hovorí: „Ako žije Pán, nebude žiadnej vody na zemi, iba na moje slovo.“ A tak skrze hlad rozšíril pôst na celý ľud, aby odčinil zlobu zhýralosti a bezuzdného života. Aký bol Elizeov spôsob života? Akú pohostinnosť požíval pri Sunamitke? Ako on sám prijímal prorokov? Nepozostávalo jedlo z divej zeleniny a trošky múky? Keďže k tomu pribrali aj jedovaté uhorky, stolujúci by boli ohrození na živote, ak by jed pomocou modlitby postiaceho sa Elizea nestratil svoj účinok. Jedným slovom, uvidíš, že pôst všetkých svätých priviedol k bohumilému spôsobu života. Existuje určitý nerast, ktorý sa nazýva amiant, ten nemôže oheň zničiť. Keď sa vloží do plameňov, zdá sa akoby zuhoľnatel; keď sa potom ale vyberie z ohňa von, vyzerá lesklo, ako keby bol očistený vo vode. Amiantu podobné boli telá troch mládencov v Babylone, a síce vďaka pôstu. Zdalo sa, akoby v silných plameňoch pece mali prirodzenosť zlata; tak málo im mohol stravujúci účinok ohňa uškodiť. Áno, ukázali sa dokonca silnejšími než zlato, pretože oheň ich neroztopil, ale nechal ich neporušených. A predsa vtedy nemohlo tým plameňom nič odolať. Oheň živený živicou, smolou a raždím šľahal asi štyridsaťdeväť lakťov do výšky, všetko v okolí strávil a pohltil aj mnohých Chaldejcov. Keď do tohto silného ohňa vstúpili mladíci s pôstom, mohli sa v ňom prechádzať a v strašnom ohnivom mori dýchali mierny chladný vzduch. Dokonca ani na ich vlasy sa oheň neodvážil, pretože aj tie boli živené pôstom. 7. Ďalej, Daniel muž [postiaci sa z] túžby, ktorý tri týždne nejedol chlieb a nepil vodu, keď bol hodený do jamy, učil postiť sa aj levy. Podobne aj látka z kameňa a z bronzu, u každej z nich je rozdielna pevnosť ich tvrdosti. Práve tak levy neboli schopné vniknúť do neho svojimi tesákmi. Podobne ako pri oceli zakaľovanie, je telo človeka zoceľované pôstom - ten ho činí húževnatejším, než sú levy! Preto nemohli otvoriť svoje tlamy proti svätcovi. Pôst tlmí silu ohňa, zatvára levom tlamy. Pôst posiela modlitby do neba, stávajúc sa akoby krídlami pre ich cestu nahor. Pôst znamená zveľadenie pre domácnosti, je matkou zdravia. Je učiteľom mladých, ozdobou starých. Je dobrým spoločníkom pri cestovaní, spoľahlivým životným druhom pre tých, ktorí bývajú spolu. Manžel sa neobáva intríg proti svojmu manželstvu a žije v harmónii so svojou manželkou, keď ju vidí postiť sa. Manželka neupadne do žiarlivosti a radostne prijíma manžela, ktorého vidí postiť sa. Koho domácnosť upadla kvôli posteniu? Spočítaj výhody týkajúce sa domácnosti berúc na zreteľ nasledujúce veci. Nikto kvôli pôstu nezanedbá tých, čo sú doma. Niet plaču nad smrťou zvieraťa, neprelieva sa žiadna krv. Určite o nič neprídeme ak sa nemilosrdný žalúdok nepostaví proti zvieratám. Nože kuchárov sa zastavili; stôl je dostatočne plný vecí, ktoré rastú prirodzene.

    (pokračovanie)

    Veľmi dobrá pomôcka, nielen na pôst je Ježišova modlitba (srdca)
    opakovať kedykoľvek v akomkoľvek počte:
    Hospodi Isuse Christe, Syne Božij, pomiluj mja hrišnaho.
    Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym.

    o. Peter Iľko


Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!