č. 7 / 2019
25.3.-7.4.2019

    Kladivo a lepidlo

    V sobotu podvečer sa v dielničke pri kôlničke dali do rozhovoru kladivo s lepidlom. Začali sa rozprávať, že kto z nich dvoch je v živote potrebnejší, silnejší a dôležitejší. Rozhovor bol plný dokazovania, obhajovania a vysvetľovania.

    Kladivo tvrdilo, že ono je "TOP", pretože je tvrdšie, silnejšie, dokáže rozbiť hneď a skoro všetko. Za malú chvíľu sa zo šálky stanú črepiny, z plastovej debničky sú iba úlomky a v drevenej doske sú zaraz ryhy. Tam, kde kladivo "úradovalo", je to hneď poznať. Jeho sila, tvrdosť a pevnosť je jasne dokázateľná a stopy po kladive a jeho "práci" sú často hlboké a nenapraviteľné. Dokáže robiť hluk, buchot, že až pri srdci pichá. Všade sú úlomky, triesky, črepiny, všetko je zničené, pokrivené a rozbité.

    Lepidlo vedelo, že prekonať kladivo bude ťažké, preto začalo obhajobu o svojej dôležitosti takto: "Áno, kladivo, uznávam tvoju silu, tvoju moc, tvoju neprekonateľnosť v ničení a uznávam tiež, že dokážeš meniť veci na nepoznanie. Dokážeš vystrašiť nielen to, čo práve ničíš, ale aj všetkých naokolo. To všetko je pravda." Kladivo si myslelo, že je koniec a veľmi pyšné a s úškrnom čakalo za uznaním. Lepidlo však pokračovalo: " Drahé moje kladivo, či sa ti to páči, alebo nie, z nás dvoch je víťaz známy už dávno. Ja som zvíťazilo už dávno! A vieš prečo? Pretože všetko to, čo ty zničíš, môžem ja zlepiť a dávam tak opäť "život" všetkému zlomenému, rozbitému a v tvojich očiach viac nepoužiteľnému. Všetko to, čo si svojou "prácou" zničilo a vystrašilo, tomu všetkému som ja svojou "prácou" dalo nový život, nový začiatok. Aj keď ty pri svojom "úradovaní" stále veľmi hrmíš a ľakáš, ja v tichosti dokážem všetkému, čomu si ty život a nádej zobral, svojou prítomnosťou život vrátiť. A vieš čo ešte, drahé kladivo? Víťaz som aj preto, že kladivo sa môže zlomiť, lepidlo sa zlomiť nemôže, preto som víťaz vždy ja!"

    Kladivo plné zlosti z toho, že lepidlo vyhralo, sa rozhodlo, že o tomto rozhovore nikomu nepovie a išlo svojím hrmotom a silou presviedčať ostatné náradia v kôlničke, že ono je TOP. Hlúpi mu uverili, začali sa báť a chceli byť takí ako kladivo, chceli byť na strane sily, ničenia a rešpektu. Ostatní však vedeli, že ničenie má síce silu, ale dávať všetkému opäť život a nádej je to najdôležitejšie. Kladivo je ako zlo v našich životoch. Všade tam, kde pýcha, egoizmus, nenávisť či zlosť "úradovali", všade tam sú rozbité vzťahy, pokrivené charaktery, zničené životy, roztrieštené duše a hlboké ryhy v srdci. Všade tam nič nefunguje, všetko je úplne bez nádeje na radostný život, bez zmyslu a bez chutí. Práve vtedy, je čas na "lepidlo". Práve vtedy je čas na lásku! Práve vtedy, keď už nič nefunguje, keď niet chuti ani radostí zo života, práve vtedy je čas na lásku. Láska dáva zmysel všetkému, čo už úplne stratilo nádej, že ešte niečo zmysel má! Láska dáva druhému nový život! Práve tvoja láska môže dať niekomu nový život. Práve tvoja láska, tvoja služba, tvoju objatie môžu byť pre niekoho jediným lepidlom na jeho rozbitý život. Čím viac má niekto rozbitý život, tým viac práve tvojej lásky potrebuje! Nesúď nikoho, kto má svoj život rozbitý, zničený a možno v troskách. Buď ty ten, ktorý mu ponúkne svoju lásky, svoju pomoc, svoje objatie. Buď ty ten, ktorý mu dá spoznať Boha a jeho lásku. Buď ten, ktorý mu svojím životom ponúkneš spoznať, čo znamená odpustiť, nesúdiť, nepýtať sa a poslúžiť.

    O pôste. Homília I.

    Nášho svätého otca Bazila, arcibiskupa Cézarey kapadóckej

    Židom bol daný sabat tak, že „budeš odpočívať“ ako je napísané „tvoje zviera i tvoje dieťa.“ Pôst sa má stať odpočinkom pre domácich sluhov, ktorí vkuse drú celý rok. Dopraj odpočinku svojmu kuchárovi, dopraj voľno tomu, čo ti pripravuje stôl, vzdiaľ ruku od svojho čašníka. Už raz skoncuj so všakovakými upravenými jedlami! Nech sa domácnosť už raz utíši od množstva zmätku, od dymu i od smradu spálenej masti, od pobehovania sem a tam a od posluhovania žalúdku, ako keby to bol nemilosrdný pán! Dokonca aj tí, ktorí vynucujú tribút, svojim poddaným občas poskytnú určitú slobodu. Žalúdok by mal tiež ústam dopriať oddych, vyjednajúc nám prímerie na päť dní. Žalúdok vždy len požaduje a nikdy s tým neprestane; čo dnes prijme, na to zajtra zabudne. Kedykoľvek je naplnený, filozofuje o striedmosti; kedykoľvek je prázdny, zabúda na tieto rozhodnutia.

    8. Osirelé dieťa postiaceho sa otca sa nemusí obávať žiadnych otcových dlhov, ktoré sa ako had omotávajú okolo krku. Práve naopak, pôst je príčinou pre radosť. Tak ako smäd činí vodu lahodnou a hlad spôsobuje, že všetko, čo sa nachádza na stole, zdá sa príjemným, tak aj pôst zvyšuje pôžitok z jedla. Ak už raz pôst vstúpi do tvojho bytia a preruší stále trvajúci pôžitok, ukáže ti ho nanovo ako čosi vytúžené. Preto ak chceš byť pripravený vychutnávať radosti stola, prijmi obnovu prameniacu z pôstu. Ty však, čo si príliš opantaný pôžitkom, sebe samému oslabuješ pôžitok a kvôli oddávaniu sa pôžitkom ti pôžitok ostane skrytý. Toto však nie je žiaduce, pretože ak radosť nie je trvalá, stáva sa opovrhovanou. Ale bohatstvo, ktoré je vzácne, je hojne vyhľadávané, kvôli potešeniu, ktoré prináša. Tak aj toto bohatstvo pôstu chce uskutočniť zmenu v našom živote tak, aby milosť toho, čo nám bolo dané, mohla s nami ostať. Nevidíš snáď, že aj slnko žiari jasnejšie po noci? A prebudenie je príjemnejšie po spánku? I zdravie je žiadanejšie po skúsenosti s opačnou vecou. Práve z tohto dôvodu je stôl oblažujúcejší po pôste, podobne je to u bohatých, ktorí stolujú vo veľkom, tak aj u tých, ktorí vedú jednoduchý a skromný život.

    9. Mal by si sa obávať príkladu bohatého človeka. To, čo mu prinášalo rozkoš počas života, uvrhlo ho do ohňa. Nebola to nespravodlivosť, ale zmäkčilý život, ktorý ho obžaloval a pražil ho v plameňoch pece. Z tohto dôvodu je teda nutné, aby sme mali vodu na uhasenie ohňa. Nemali by sme sa postiť iba kvôli tomu, čo sa stane v budúcnosti, pôst je dokonca ešte osožnejší pre túto aktuálnu prítomnosť. U tých, čo sú na vrchole zdravia, môže dôjsť k obratu a zmene, k úbytku ich síl tak, že nebudú schopní naďalej niesť bremeno plného zdravia. Pozri, aby si ty, ktorý teraz pohŕdaš vodou, nežiadal raz ako boháč jedinú kvapku. Nikto nikdy nebol opitý z vody. Žiadna hlava nemala nikdy bolesti kvôli tomu, že pila vodu. Nikoho nohy neboli nikdy zamestnané kvôli tomu, že by žil s niekým, kto pije vodu. Žiadne nohy neboli nevládne, žiadne ruky nepoužiteľné len preto, že boli občerstvené vodou. Nevyhnutne sa stáva, že tí, ktorí žijú prepychovo, smerujú k mnohým telesným chorobám a ich nesúlad speje k skaze. Ten, kto sa postí, má zdravú farbu tváre, neprepukajúcu do nehanebnej červenosti, ale zdržanlivosť je ozdobená [určitou] bledosťou. Kto sa postí, má vľúdne oko, pokojnú chôdzu a premýšľavú tvár. Nie je u neho bezuzdnosť, arogantný smiech, ale skôr umiernenosť reči a čistota srdca. Spomeň si na svätých zo starých dôb, „ktorých svet nebol hoden, potulovali sa v ovčích a kozích kožiach, núdzni, prenasledovaní, sužovaní.“ Spomeň si na ich štýl života, či skutočne aj ty hľadáš rovnaký prídel ako oni? Čo zapríčinilo, že Lazár spočinul v lone Abrahámovom? Nebol to pôst? Jánov život bol životom v pôste. Nemal posteľ, stôl, úrodný kus pôdy, vola na oranie, ani zrno, žiadne mletie ani pečenie, nič z bežného spôsobu života. Pretože „medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ.“ Pavol, ktorý popri iných útrapách aj pôst považoval za niečo, čím by sa mohol chváliť a bol uchvátený do tretieho neba. Pri tom všetkom, čo bolo povedané, je však hlavné to, že náš Pán kvôli nám prijal telo, najprv ho opevnil pôstom, potom v tomto stave privítal útok diabla. Chcel nás tým poučiť, že pred bojom s pokušeniami máme sa pomazať a vycvičiť postením a na druhej strane prostredníctvom nedostatku (hladu) akoby dal nepriateľovi príležitosť. Diabol by nebol schopný sa k nemu priblížiť kvôli vznešenosti jeho božstva, ak by prostredníctvom hladu nezostúpil k ľudskej slabosti. Avšak predtým, než sa vrátil späť do neba, prijal pokrm, aby tak potvrdil ľudskú prirodzenosť svojho vzkrieseného tela. Nezarmucuje ťa, že si prerastený a vykŕmený? Zatiaľ čo myseľ chradne a krpatie, nie je vyslovené ani len jedno slovo o životodarnom učení spásy? Nevieš, že je to tak, ako keď jedna armáda porazí druhú, telo je vydané víťaznému duchu a duch mení telo na sluhu? Tieto veci sú vo vzájomnom nepriateľstve. Ak chceš teda posilniť myseľ, kroť telo prostredníctvom pôstu! To je to, čo hovorí apoštol „akokoľvek náš vonkajší človek chradne, o toľko viac je vnútorný človek obnovený.“ A toto: „kedykoľvek som slabý, vtedy som silný.“

    Nebudeš pohŕdať skazonosnými jedlami? Neprijal by si radšej túžbu po stole v kráľovstve, pre ktoré sa tu pôstom vopred pripravíš? Nevieš, že nadmerným jedením si vypestuješ tučného červa, ktorý ťa bude týrať? Prijal vari niekto niečo z účasti na duchovných daroch vďaka hojnému jedlu a nepretržitému luxusu? Keď Mojžiš prijal tabule zákona druhýkrát, musel sa druhýkrát aj postiť. Ak by sa neboli postili zvieratá spolu s Ninivčanmi, neboli by unikli hroziacej skaze. Koho telá popadali na púšti? Neboli to telá tých, čo túžili jesť mäso? Ale tí istí ľudia boli spokojní s mannou a vodou zo skaly, porazili Egypťanov, prešli cez more a „v ich kmeňoch nebolo žiadnej choroby.“ Ale keď začali spomínať na hrnce mäsa, vrátila sa aj túžba po Egypte a neuvideli zasľúbenú zem. Nebojíš sa tohto príkladu? Nechveješ sa hrôzou, aby ťa obžerstvo nevylúčilo z dobrých vecí, v ktoré dúfaš?

    (pokračovanie)

    o. Peter Iľko


Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!