č. 8 / 2019
8.4.-22.4.2019

    Ktovie?

    V jednej zapadnutej dedinke žil sedliak, ktorého živilo políčko. Obrábal ho spolu so svojou manželkou a synom s pomocou koníka.

    Jedného dňa si nevšimli, že nezavreli poriadne ohradu, a koník ušiel.
    Keď sa o tom dozvedeli susedia, zvolali: „Úbožiak, také nešťastie! Ako budeš teraz pracovať?“ Sedliak pokojne a nezúčastnene odvetil: „Šťastie či nešťastie, ktovie?“

    Susedov táto čudná odpoveď prekvapila. Kôň sa o pár týždňov vrátil a priviedol so sebou stádo divých koní, ktoré hneď uzavreli do ohrady. Keď to susedia uvideli, vykríkli: „Toľké šťastie!“
    Muž znovu len spokojne riekol: Šťastie či nešťastie, ktovie?“

    Susedov jeho odpoveď opäť zarazila. O pár dní neskôr sa syn hral s koňmi. Spadol a zlomil si nohu. Susedia hneď volali: „Také nešťastie! Čo si teraz počneš?“
    Sedliak znovu len povedal: „Šťastie či nešťastie, ktovie?“

    Susedia už nevedeli, čo si majú o sedliakovi myslieť.
    „Asi sa zbláznil!“ nazdávali sa.

    O niekoľko týždňov neskôr sa v dedine objavili vojaci, ktorí verbovali mladých mužov do vojny.

    Keď vošli do sedliakovej chatrče, našli tam len krívajúceho mladíka a, samo-zrejme, vyradili ho, zatiaľ čo ostatní mládenci museli narukovať. Susedia mohli len závidieť: „Toľké šťastie!“
    A múdry sedliak opäť len pokojne odvetil: Šťastie či nešťastie, ktovie?“

    Nad všetkým je Prozreteľnosť.

    „Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov“

    Vždy pamätajte na to, že Ježišovo utrpenie končí radosťou jeho vzkriesenia. Keď teda cítite vo svojom srdci Kristovo utrpenie, neza-búdajte, že musí prísť i vzkriesenie, že musí zasvietiť radosť Veľkej noci, a teda nedopustite, aby vás hocičo naplnilo smútkom, pre ktorý by ste zabudli na radosť zmŕtvychvstalého Krista.

    (matka Terézia z Kalkaty)

    O pôste. Homília I.

    Nášho svätého otca Bazila, arcibiskupa Cézarey kapadóckej

    Ani múdry Daniel by nemal videnia, ak by nemal svoju dušu osvietenú pôstom. Aké výpary plné sadzí vychádzajú z tučných jedál ako častý, trestajúci mrak! Lúče prítomnosti Svätého Ducha ho môžu sotva preniknúť, aby zažiarili našej mysli. Ak existuje určitý druh jedla pre anjelov, je to chlieb, ako píše prorok: „Človek jedol chlieb anjelský.“ Nie je to ani mäso, ani víno, ani čokoľvek z toho, čo úzkostlivo vyhľadávajú otroci žalúdka. Pôst je zbraňou proti armádam démonov: „Lebo tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou a pôstom.“ Z postenia sa pochádza mnoho dobrých vecí, sýtosť však je počiatkom roztopašnosti. Ihneď sa prirúti s maškrtnosťou a pijanstvom i so všelijakými korenistými jedlami. Všetky druhy bezuzdného chovania začínajú ako u napaseného zvieraťa. Potom sa človek voči ženám stane ako „bujarý kôň“ , pretože prepych spôsobí, že do duše vstúpi vášeň. Tí, ktorí sú opití obracajú samých seba proti prírode/prirodzenosti, zachádzajúc s mužom ako so ženou a naopak. Pôst nás však oboznamuje i s úžitkom hraníc v manželstve. Dokonca je obmedzený i nadbytok vecí, ktoré sú zákonom povolené tým, že sa majú konať vo vhodnom čase, aby sa pár mohol venovať aj modlitbe.

    10. Ale neobmedzuj dobro pôstu iba na zdržovanie sa od jedál. Pretože pravý pôst je nepriateľom zla. „Rozviažte okovy nespravodlivosti!“ Odpusť priestupok svojmu susedovi a odpusť mu jeho dlhy. Neposti sa kvôli súdu a hádke. Neješ mäso, ale požieraš svojho brata. Zdržuješ sa vína, ale tvrdohlavo zotrvávaš v nehanebnosti. Trpezlivo čakáš do večera, aby si si mohol zajesť, ale deň tráviš na súde. „Beda tým, ktorí sú opití nie z vína!“ Hnev je opitosťou duše, zbavuje ju zmyslov rovnako ako víno. Samotný zármutok je tiež opitosťou potápajúcou myseľ. Strach je zas inou opitosťou, kedykoľvek sa bojí vecí, ktorých sa netreba obávať. Preto hovorí, „od strachu z môjho nepriateľa vysloboď moju dušu.“ Každá z týchto vášní, umožňujúca, aby myseľ bola ovládnutá a mimo kontroly, je správne označená ako opitosť. Uvažuj so mnou o niekom, kto je zlostný, ako je opitý vášňou. Nie je pánom nad sebou samým, nepoznáva sám seba, a nepoznáva ani nikoho, kto stojí okolo neho. Chce do všetkého udrieť, mlátiac okolo seba, ako niekto, kto bojuje potme. Vyhlasuje, že je pod kontrolou, avšak je ťažko udržať ho v nej, nadáva, búcha, hrozí, kľaje, kričí, preklína. Chráň sa pred týmto druhom opitosti, ale rovnako aj pred opitosťou z vína. Nezačínaj však piť vodu len preto, že si pil priveľa [alkoholu]. Nedovoľ, aby opitosť iniciovala postenie. K pôstu sa nemá pristupovať skrze pijanstvo. Ani chamtivosť nesprostredkúva spravodlivosť, ani nestriedmosť nevedie k zdravému úsudku.

    Aby sme to zhrnuli, zlo nikdy nevedie k cnosti. Existujú iné dvere vedúce k pôstu. Pijanstvo vedie k nestriedmosti, skromnosť otvára dvere k pôstu. Atlét musí cvičiť v predstihu [pred pretekom], kto sa postí, [tiež] uskutočňuje sebaovládanie vopred. Neopíjaj sa pred týmito piatimi dňami tak, ako keby si sa chcel za nich pomstiť, alebo ako keby si chcel oklamať Zákonodarcu. Ak to robíš takto, potom trpíš zbytočne. Týraš telo, ale nezmierňuješ núdzu. Táto pokladňa, v ktorej máš uložené svoje cennosti, nie je bezpečná; na dne tvojich fliaš s vínom sú diery. Víno prinajmenšom uniká a vyteká si svojou vlastnou cestou, avšak hriech ostáva vo vnútri. Sluha uteká od pána, ktorý ho bije. A ty zotrvávaš pri víne, aj keď bije tvoju hlavu každý deň? Najlepšou mierou užívania vína je, či to telo potrebuje. Ale ak sa stane, že prekročíš hranice, zajtra sa budeš cítiť preťažený, zívajúci, bude sa ti točiť hlava a z vína budeš hnilobne páchnuť. Všetko sa ti bude krútiť, bude sa ti zdať, že sa všetko trasie. Opitosť prináša spánok, ktorý je bratom smrti, ale dokonca aj po zobudení sa ti zdá, že snívaš.

    11. Takže vieš, koho by si mal prijať? Toho, ktorý nám prisľúbil, že „ja a môj Otec prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“ Prečo potom by si sa nechal chytiť opitosťou a tak zavrel dvere pred Majstrom? Prečo by si povzbudzoval nepriateľa pri obsadzovaní svojej pevnosti? Opitosť neprijíma Pána; pijanstvo zaháňa Svätého Ducha. Lebo tak ako dym odháňa včely, opitosť odháňa duchovné dary. Pôst je pravou ozdobou mesta, blahobytom tržnice, pokojom domovov, ochranou majetku. Chceš vidieť jeho vznešenosť (svätosť)? Porovnaj spolu so mnou dnešný večer so zajtrajškom a uvidíš mesto zbavené od svojej zlosti/búrlivosti, rozbúrené more zmeniace sa v hlboký pokoj. Ó kiež by sa dnešok vo svojej svätosti mohol vyrovnať zajtrajšku, a kiež by zajtrajšok v radosti nezaostával za dneškom! Teraz nám môže Pán, ktorý nás priviedol k nadchádzajúcemu obdobiu, darovať ako bojovníkom v týchto prípravných cvičeniach to, že môžeme preukázať neotra-siteľnú pevnosť, aby sme tiež získali vence v rozhodujúci deň; teraz, pamätajúc na spásonosné útrapy, ale v druhom živote, aby sme prijali odmenu za to, čo sme urobili za života a to na spravodlivom súde samotného Krista; pretože jemu patrí sláva na veky! Amen.

    Tajomstvo Eucharistie a služby

    Filozof Soren Kierkegaard so zahanbením priznáva: „Túto noc by malo ľudské pokolenie vymazať zo svojich dejín“. Čo sa vlastne stalo? Stalo sa veľa: človek pohrdol svojím záchrancom. Odhodil ho ako niečo nepotrebné, ako niečo, čo mu prekáža v jeho živote. Dokonca aj tí, s ktorými ho viazalo priateľstvo, ktorí dokázali pre silu jeho slov opustiť svoje rodiny, sa ho v trpkej chvíli zriekajú a zapierajú ho.

    Ako sa s touto situáciou vyrovnal Ježiš? Od začiatku vedel, čo ho čaká. Celý jeho život, každá jeho činnosť smerovala k tejto chvíli. Ako každý z nás - aj on bol človek -, ktorý sa bojí utrpenia a smrti. Smrteľný pot v podobe krvavých kropají hovorí za všetko. Predsa však nerezignuje, niet uňho ani náznak sklamania. Naopak, azda nikdy nebol pozornejší voči iným ako v tejto bezútešnej chvíli. Jeho zohnutý chrbát pri umývaní nôh apoštolom akoby preklenul priepasť, ktorá vznikla hriechom medzi Bohom a človekom. Tento dojímavý obraz je dôkazom, ako veľmi myslí na iných, a nie na seba. „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám“ (Jn 13, 15). Ježiš vždy preukazoval iným dobro. V tomto prípade ide o trvalé dobro, ktoré bude vždy nielen symbolizovať, ale aj živo sprítomňovať jeho lásku: Ježiš vzal na seba v Eucharistii podobu chleba a vína, aby prostredníctvom tohto pokrmu dal silu každému, kto chce kresťansky žiť, pracovať, radovať sa, trpieť a zomrieť.

    Aká udivujúca spojitosť - Eucharistia a ponížená služba! Preveľké tajomstvo viery sa spája s každodennou poníženou službou. Jedno bez druhého nemôže jestvovať. Je to praktická lekcia lásky, ktorá má viesť k bratskému prijímaniu iného.



    Xristo`s voskre`se! Christos voskrese!

    Veľa síl a milostí od ukrižovaného a vzkrieseného Krista praje o. Peter a o. Michal


Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!