č. 11 / 2019
20.5.-2.6.2019

    Znamenie

    Jeden mladík sedel v autobuse sám a uprene sa díval cez okno. Mal niečo vyše dvadsať rokov a peknú tvár s jemnými črtami.

    Prisadla si k nemu jedna žena. Keď si vymenili pár viet o teplom jarnom počasí, mladík nečakane povedal: „Bol som dva roky vo väzení. Dnes ráno ma prepustili a vraciam sa domov.“

    Slová sa z neho valili ako záplava, keď rozprával, ako rástol v chudobnej , ale čestnej rodine a ako jeho kriminálna činnosť spôsobila jeho najbližším hanbu a bolesť. Počas tých dvoch rokov o nich nemal nijakú správu. Vedel, že rodičia boli príliš chudobní na to, aby sa mohli vydať na cestu za ním do väzenia a že sa hanbili, pretože nevedia písať. A on, že im prestal písať, lebo nedostával odpoveď.

    Tri týždne pred prepustením sa posledný raz zúfalo pokúsil nadviazať s otcom a matkou kontakt. Ľutoval, že ich sklamal a prosil o odpustenie.

    Keď ho z väzenia prepustili, nastúpil do autobusu, ktorý ho mal zaviesť do jeho mesta a prechádzal popred záhradu domu, kde vyrástol a kde jeho rodičia ešte stále bývali.

    V liste napísal, že pochopil ich dôvody. Aby vec zjednodušil, požiadal ich, aby mu dali znamenie, ktoré by bolo vidieť z autobusu. Ak mu odpustili a chceli by ho prijať znovu do domu, mali na starú jabloň v záhrade priviazať bielu stuhu. Keby tam to znamenie nebolo, ostal by v autobuse, opustil by mesto a navždy by odišiel z ich života.

    Keď sa autobus približoval k jeho ulici, mladík bol stále nervóznejší, že sa až bál pozerať oknom, lebo si bol istý, že tam nijaká stuha nebude.

    Keď si žena vypočula jeho príbeh, požiadala ho: „Vymeňme si miesta. Oknom sa budem pozerať ja.“

    Autobus prešiel popri niekoľkých domoch a žena zrazu zbadala strom. Jemne sa dotkla mladíkovho pleca, zadržala slzy a zašepkala: „Pozri sa, pozri, na strome je plno stúh.“

    Umenie dodávať dôveru a odvahu je jedna tvár z mnohých podôb kresťanskej

    Deťom ktosi dal príklad

    Platilo a vždy bude platiť latinské príslovie: "Slová povzbudzujú, príklady priťahujú". Platí to pre rodičov, učiteľov i pre vedúcich detských a mládežníckych organizácií, slovom pre každého, kto má na starosti deti, stýka sa s nimi a zodpovedá za výchovu a rozvoj.

    Všeobecne sa konštatuje, že mnohí mladí ľudia, študenti, učňovská mládež, skĺzli na zlé chodníčky. Každý deň nám noviny, rozhlas i televízia prinášajú smutné svedectvá o násilenstve mladých ľudí, o krádežiach, podvodoch, o lúpežiach a o iných výčinoch mladej generácie, ktorá holduje fajčeniu, alkoholu, drogám, sexu, pornografii a iným nešvárom pre nesprávne chápanú "slobodu a demokraciu".

    Radi sa odvolávame na to, že mládež nám pokazila beznáboženská či proti náboženská a ateistická výchova a ideológia a jej prax za totalitného režimu. Iste, nemožno o tom pochybovať. Mládež stratila mravné ideály, stratila zodpovednosť za svoje konanie, stala sa cynickou, vysmievačnou, arogantnou, neuznáva takmer nijakú autoritu, ani božskú, ani ľudskú, nectí si rodičov, vychovávateľov. Jej reč sa vyznačuje hrubými výrazmi a v celkovom správaní riadi sa falošnými a prekrútenými názormi.

    Lenže je to celá pravda? Možno zvaľovať všetky príčiny mravného úpadku veľkej časti mládeže iba na predchádzajúci systém výchovy? je to lacná výhovorka a falošné zbavovanie sa zodpovednosti. Je minulý režim jedinou príčinou skĺznutia časti našej mládeže na zlé chodníčky? Nie je tu ktosi ešte iný zodpovedný za tento stav?

    Deťom a dospievajúcej mládeži ktosi dal príklad...

    V predchádzajúcom režime, ale i dnes, na svet prichádzajú deti a dorastá nám ďalšia mladá generácia už v demokracii i náboženskej slobode. Základy dobrej a mravnej výchovy sa mali vtedy i teraz majú klásť v rodine. Preto sa kladie taký veľký dôraz na dobré, usporiadané rodiny, na harmonické vzťahy manželských partnerov, na súladné spolužitie jej členov. Zostáva naďalej pravdou, že základom spoločnosti, národa, štátu, je pevná rodina, manželská vernosť a patričná mravná úroveň rodičov.

    Nemýľme sa, deti a mladí ľudia sú výbornými detektívmi a pozorovateľmi života a práce svojich rodičov, učiteľov a vychovávateľov, či ich pekné slová sa zhodujú so skutkami. Dnešná mladá generácia je aj rozumovo veľmi vyspelá a jej poznatkový horizont je omnoho širší ako pred 30 - 50- timi rokmi, čomu napomá-hajú masmédia, rozhlas, filmy, televízia, časopisy a i.

    Ak v rodine vládnu takéto zásady: kto nekradne, okráda seba i svoju rodinu, žijeme v demokracii, všetko je dovolené, sex je prirodzená vec pre mladého človeka, rodič má právo rozhodnúť, či dieťa príde na svet, alebo nepríde - to je jeho osobná vec, rozvod je rozhodnutie pre slobodu a i. - ale: sebazaprenie, úcta k starším, k rodičom, mravná zodpovednosť za každý čin, Boh, cirkev, sviatosti, plnenie náboženských povinností - toto všetko už patrí do starého železa, čo potom možno očakávať od dieťaťa, ktoré tieto zásady nasáva od útlej mladosti? Nie je to tak v tzv. kresťanských rodinách? Kresťanský rodič nemôže povedať: Choď, synček, dcérka, do chrámu (vie, že sa tam ničomu zlému nepriučí), ak rodič sám chrám zďaleka obchádza a celé roky nepristupuje k sviatostiam, neodoberá hodnotné časopisy, ale zato sa v jeho rukách objavujú časopisy a knihy pochybnej hodnoty.

    Aký príklad napr. dáva otec deťom, keď ho ani nenápadne manželke pomôcť v riadení domácnosti, ale zato v hostincoch vysedáva celé hodiny pri neplodnom politikárčení a kartách? Je drahota, ale na cigarety a alkohol musia byť hoci aj posledné peniaze, čo do rodiny prináša také správanie, každý vie. Aké reči sa vedú v rodine medzi manželmi, aké výrazy sa používajú pri výmene názorov a pred deťmi? Naše rodiny ničí alkohol, nevera, finančné hazardérstvo, snaha po ľahkom a rýchlom zbohatnutí. Zavládla akási posadnutosť ľudí po bohatstve, najmä u nových tzv. podnikateľov i za cenu podvodov, predražovania tovaru bez mravných zábran. Ľudia chcú všetko mať v najlepšej kvalite, všade chcú byť, všetko chcú vidieť a počuť - cestovať do Egypta, na Cyprus, do Kalifornie i na Kanárske ostrovy. Mnoho takých a podobných nešvárov v rodinách zapríčiňuje mravnú deštrukciu mladých ľudí, najmä zlý príklad rodičov. Vedia napr., kde sa ich deti túlajú do neskorých večerných hodín, s kým sa priatelia, do akých klubov chodia, aké časopisy sa im dostávajú do rúk? Otázok by bolo ešte veľa.

    Je tu mnoho práce pre kňazov, učiteľov, vychovávateľov, rehoľníkov, mládežníkov, jednoducho pre nás všetkých musia nachádzať a vyhľadávať spôsob privádzať mladých ľudí na správne cesty i tzv. "stratenú generáciu" mládeže, ako chrániť prichádzajúcu generáciu mladých ľudí pred zlom a úpadkom. Najhlavnejším činiteľom v mravnej, duchovnej a náboženskej obrode mládeže a tým aj celého nášho národa zostáva kresťanská rodina. Potrebujeme nové rodiny, ktoré nám vychovajú novú, ušľachtilú a obetavú generáciu, zapálenú za všetko, čo je dobré, šľachetné, pre šťastie nášho národa.

                          Deťom ktosi dal príklad....

    „Cirkev sa nerozvíja kontinuálne, ale prežíva dramatické rozmachy a úpadky. Na konci každej epochy stál úpadok, z ktorého sa vyvinul nový začiatok.“ Príčinou úpadku našej doby je „duch sveta“. „Tento duch vyžaduje prispôsobenie a kto sa vzpiera, bude poznačený znamením. Veľkým nebezpečím súčasnosti je prispôsobovanie sa svetu. Toto je doba skúšky, v ktorej kresťania, ktorí naďalej dôverujú Bohu a nie svetu, sa dostanú do situácie menšiny. Správnou reakciou kresťanov je väčšia ochota pustiť sa do vnútorného boja proti hriechu. To kresťania zanedbali. Kto si znova nastolil vnútorný pokoj a nadobudol správny vzťah s Bohom, môže prispievať k vonkajšiemu pokoju v spoločnosti a medzi národmi.                        Arcibiskup Fulton Sheen

    Sme podobnejší zvieratám, keď zabíjame.
    Sme podobnejší ľuďom, keď súdime.
    Sme podobnejší Bohu, keď odpúšťame.

    o. Peter Iľko


Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!