č. 12 / 2019
3.6.-16.6.2019

    Manžel

    Nech už bol dôvod akýkoľvek, manželke vždy opakoval: "Ty sa v tom nevyznáš!" Skutočne vyštudovala len päť tried základnej školy, nezaujímala sa o politiku, nečítla noviny. Starala sa len o deti, dom, pranie, kuchyňu, kurence na dvore a o prácu v továrni na obuv.

    Keď sa v rodine začala nejaká debata, manžel z princípu odmietal akýkoľvek rozumný dialóg a plný predsudkov uzavrel: "Ty sa v tom nevyznáš!"

    Keď sa manželka snažila zapojiť ho do riešenia nejakej vážnej záležitosti, aby posúdil vhodnosť nejakej kúpy, alebo výber miesta dovolenky, alebo štúdijné výsledky detí, alebo rodinný rozpočet... mal pre ňu vždy tú istú odpoveď - jednoznačnú, suchú, definitívnu: "Ty sa v tom nevyznáš!"

    Keď raz večer televízia vysielala zápas národného tímu, zrazu vypadol elektrický prúd.

    Manžel začal hundrať a so zvyčajnou domýšľavou istotou sa pobral do tmavej pivnice, aby skontroloval a vymenil poistky.

    "Zapáľ si sviečku", radila mu manželka. Ako obyčajne je odvrkol: "Ty sa v tom nevyznáš! Zvládnem to aj poslepiačky!" V ten večer však niečo zjavne nezafungovalo, pretože chudák muž sa pošmykol na schode, zareval ako divý tur, strepal sa na dno pivnice a skončil celý zakrvavený a dolámaný.

    Bolo to s ním vážne, ale lekárom v nemocnici sa po dlhých dňoch intenzívnej starostlivosti podarilo zachrániť tomu úbožiakovi život.

    Keď sa napokon neborák po štyroch dňoch znovu prebral, uvidel pri svojej posteli manželku. So zaslzenými očami sa k nemu ustarostene skláňala plná lásky. Úbohá žena ho neopustila ani na chvíľu - vo dne, v noci, vždy nablízku, pozorná a pohrúžená do modlitby.

    Po dvoch týždňoch v nemocnici sa mužovi konečne podarilo zašepkať prvé slová. V očiach sa mu zablysli dve velikánske slzy a zahanbene zašepkal: "Som ja ale somár. Nikdy by som neveril, že ma tak ľúbiš!"

    A ona so svojím zvyčajným úsmevom, láskavým a žiarivým, mu polohlasne zašepkala do ucha: "Ty sa v tom nevyznáš!".

    Päťdesiatnica v byzantskej tradícii

    Slávnosť Päťdesiatnice nás vedie k tomu, aby sme nanovo prežívali nezaslúžený dar Svätého Ducha, zrod Cirkvi a zrod nášho života v Kristovi. Jedno z diel Mikuláša Kavasilu, byzantského teológa zo 14. storočia, nesie práve názov Život v Kristovi. Je komentárom k sviatostiam kresťanskej iniciácie - krstu, myro-pomazaniu a eucharistii - a k posviacke prestola (oltára) aplikovaných na život veriaceho. Každému kresťanovi sa dáva život v Kristovi a dar Ducha prostredníctvom sviatostí.

    Vo všetkých východných obradoch sa pre každú zo sviatostí zdôrazňuje úloha Svätého Ducha a teda dôležitosť epiklézy, čiže jeho zvolávania pri konsekrácii chleba a vína a posvätení vody a oleja. V byzantskej tradícii sa začína každá hodinka zvolávaním Ducha, ktorý je „vždy a všade prítomný.“

    Päťdesiatnica sa slávi na päťdesiaty deň po Pasche a je jedným z najstarších sviatkov kresťanského kalendára. Tertulián a Origenes o nej v 3. storočí hovoria ako o ročnom sviatku. V 4. storočí tvorí súčasť teologického a liturgického dedičstva rozličných cirkví: pútnička Egéria opisuje jej slávenie v Jeruzaleme. Zachovali sa nám texty od kapadóckych otcov a ďalších kresťanských autorov a v 6. storočí rozličné kondáky Romana Sladkopevca.

    Bohoslužobné texty opakovane navrhujú tému obnovy, zmeny vykonanej v srdci ľudí: „Svätý Duch dáva prýštiť proroctvám, ustanovuje kňazov, nevzdelaných vyučil v múdrosti, rybárov urobil teológmi, pevne udržuje celé harmonické usporiadanie Cirkvi.“

    Vo večierni nachádzame rozličné trojičné vyznania: Päťdesiatnica je vskutku predovšetkým trojičným zjavením. Kontemplácia jednej z osôb Svätej Trojice nikdy nesmie zabudnúť na tajomstvo, ktoré sa v nej skrýva: „Svätý Bože, ktorý si všetko stvoril prostredníctvom Syna spolupôsobením Svätého Ducha. Svätý Silný, skrze ktorého sme spoznali Otca a skrze ktorého Svätých Duch prišiel do sveta. Svätý Nesmrteľný, Duchu Utešiteľu, ktorý z Otca vychádzaš a v Synovi spočívaš. Svätá Trojica, sláva tebe.“ A ešte: „Videli sme pravé svetlo, prijali sme nebeského Ducha, našli sme pravú vieru, klaniame sa nedeliteľnej Trojici.“

    Dar Ducha, ktorý obnovuje učeníkov, ktorý obnovuje celú Cirkev, podčiarkuje aj vlastný tropár sviatku: „Požehnaný si, Kriste, Bože náš, rybárov si urobil nado všetko múdrymi, keďže si im zoslal Ducha Svätého, a cez nich si celý svet ulovil, Milujúci človeka, sláva tebe.“

    V bohoslužbách tohto dňa vynikajú tri veľké modlitby na sklonenie kolien, ktoré sa prednášajú na večierni v nedeľu; táto večiereň sa často slávi bez prerušenia hneď na konci božskej liturgie. Jedná sa o tri modlitby, ktoré majú formu skoro ako liturgické prefácie, kde sa vzýva tajomstvo Boha a všetko to, čo urobil pre záchranu človeka: „Pane obetovaný, bezúhonný, nekonečný, neviditeľný, nedosiahnuteľný, nevyjadriteľný, nemeniteľný, nezmerateľný, nesmrteľný, Bože Otče nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý si pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies, mocou Ducha vzal si si telo z Márie Panny, daj tvojmu ľudu plnosť tvojej lásky a posväcuj nás mocou svojej ruky.“ Tieto modlitby sa recitujú pokľačiačky nie preto, žeby mali kajúci charakter, ale aby označovali moment zvolávania a prijatia Svätého Ducha.

    Slávenie Päťdesiatnice ako trojičnej teofánie (bohozjavenia) zdôrazňuje, že dnes dar Ducha Cirkvi a každému kresťanovi je darom celému Božiemu ľudu. Skutky svätých apoštolov (2, 4) hovoria, že všetci boli naplnení Svätým Duchom, a vskutku všetci pokrstení sa stávajú pneumatoforoi, totiž nositeľmi Ducha. Dar Ducha je darom jednoty. Skutky sv. apoštolov zdôrazňujú jednotu kresťanov. Päťdesiatnica je vnímaná ako protiklad Babylonskej veže, pretože Svätý Duch prináša jednotu a uschopňuje nás hovoriť jedným hlasom. Dar Ducha je aj darom rôznorodosti - ohnivé jazyky zostúpili na každého z prítomných. Päťdesiatnica vskutku neruší rôznorodosť, ale umožňuje, aby táto rôznorodosť - to znamená byť sami sebou, ako sme, s našimi osobitosťami - prestala byť motívom rozdelenia.

    Napokon si všimnime ikonu Päťdesiatnice. Je to liturgická ikona. Apoštoli sú zhromaždení ako pri slávení liturgie, okolo prázdneho trónu, ktorý je pripravený pre Krista. Prítomnosť Petra a Pavla označuje prítomnosť celej Cirkvi zhromaždenej

    Svätým Duchom. Rodí sa v situácii hlbokého spoločenstva medzi apoštolmi, v kontexte, z ktorého by malo vyvierať aj spoločenstvo celej Cirkvi, celého sveta.

    Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, - ktorý si všade a všetko naplňuješ, - poklad dobra a darca života, - príď a prebývaj v nás, - očisť nás od každej poškvrny - a spas, Dobrotivý, naše duše.

    Carju nebesnyj, Utišiteľu, Duše istiny, i že vezďi syj, i vsja ispolňajaj, Sokrovišče blahich i žizni Podateľu, prijdi i vselisja v ny, i očisti
    ny ot vsjakija skverny, i spasi, Blaže, duši naša.

    o. Peter Iľko


Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!