č. 17 / 2019
12.8.-25.8.2019

    Poďakovanie

    Spomínam si na jednu udalosť, keď som v chráme videl dievča z nášho mládež-níckeho zboru. Oči mala plné sĺz. Pýtam sa jej: "Paula, čo sa Ti stalo?". Odpovedala: "Môj dedko zomiera". Ostal som zarazený a pýtam sa jej: "Prečo ma k nemu nevoláte, aby som mu poslúžil?". "On kňazov nechce vidieť", odpovedala mi. Ja na to: "To nevadí, ja aj tak po liturgii prídem k nemu".

    Celá rodina bola ako na ihlách, ako sa starý muž zachová. S modlitbou na perách a odovzdaný do vôle Božej som vstupoval do izby chorého a zomierajúceho muža. Pán tak pripravil cestu, že to bol nádherný rozhovor, pekná spoveď muža, o ktorom tvrdili, že je zatvrdlý. No bol to len ubolený otec, ktorý sa nevedel roky zmieriť so smrťou svojho syna. Ešte som ho niekoľkokrát navšťívil a priniesol mu Pána Ježiša v eucharistii, kým si ho Pán života nepozval k sebe.

    Po pohrebe mi rodina poďakovala slovami: "Otče, ďakujeme Vám, že ste pomohli prejsť nášmu otcovi na druhú stranu".

    Použil som tento príbeh, lebo podobnými slovami sa chcem poďakovať kurátorom, ženám, všetkým, ktorí pomohli nám prejsť z jednej farnosti do druhej, z jednej strany na druhú. Ďakujeme.

    o. Ján a celá rodina


Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!