č. 22 / 2019
21.10.-3.11.2019

    Slovo pre život

    „A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom."
    (Mt 6,12)

    Denne v modlitbe Otče náš vyslovujeme túto prosbu: „odpusť nám naše viny ako i my odpúšťame svojim vinníkom...“ Istý muž poznamenal, že väčšina kresťanov sa pri tejto prosbe dopúšťa klamstva, pretože svojim vinníkom neodpúšťa.

    Náuka evanjelia hovorí o odpustení ako o podmienke pre prijatie Božieho odpustenia. Krivdy, údery „pod pás“, zloba rôzneho druhu však neraz premôžu mravnú silu odpúšťania, ktorou človek disponuje. Ako si teda počínať, aby sme predišli podobnej porážke?

    V prvom rade je potrebné čo najčastejšie si pripomínať, že Boh je nám ochotný vždy odpustiť, ak hriech vyznávame a ľutujeme. Boh nás pozná a chápe.

    S vedomím tejto pravdy sa máme pozerať na ľudí okolo seba, ktorí nám spôsobujú bolestivé rany. Francúzske príslovie hovorí: „Všetko pochopiť znamená všetko odpustiť.“ Ak budeme pátrať po dôvodoch toho, čo považujeme za krivdu, často nájdeme skutočnosti, ktoré nám veľmi uľahčia akt odpustenia. Ak napríklad pochopíme, že za príkrym a nervóznym správaním človeka sú vážne problémy v jeho manželstve alebo azda zápas s ťažkou chorobou, či bolesť zo zbabraného života jeho detí, dokážeme mu ľahko odpustiť, ba pridáme aj modlitbu za vyriešenie jeho problémov. Dokonca aj vtedy, keď spoznáme, že krivda vychádza z bezdôvodnej zlomyseľnosti, dokážeme dôjsť k odpusteniu. Namiesto hnevu sa nás skôr zmocní ľútosť nad slabosťou, ktorá zotročila toho, kto nám spôsobil krivdu. Pre človeka, ktorý vie pochopiť ľudskú slabosť, niet takého hnevu, ktorý by nepremohol svojím odpustením.

    Prosba: „odpusť nám naše viny ako i my odpúšťame svojim vinníkom...“ môže vyznieť ako klamstvo len v prípade, keď dovolíme svojmu egoizmu, aby sa zameral iba na bolesť, ktorú krivda spôsobila. V takomto prípade sa nedokážeme vydať na cestu pochopenia toho, kto krivdu spôsobil a len ťažko dokážeme zo srdca odpustiť.

    MKK

    DEVIATNIK

    za úctu k daru ľudského života

    Imprimatur: Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský biskup, por. č. 632/2019

    Druhý deň
    „Hľa, všetko robím nové." (Zjv 21,5)

    Pán Boh povedal hadovi: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3,15)

    Pád človeka úplne zmenil jeho vzťah k Bohu. Človek zranil Božiu dôveru tým, že nejednal ako jeho dieťa, že zapochyboval o jeho láske. No vzápätí po prvom hriechu Pán Boh zjavuje plán spásy a sľubuje záchranu v podobe Ženy, ktorej potomstvo rozmliaždi hadovi hlavu. Božia Prozreteľnosť má so životom človeka vždy svoj plán, ako ho priviesť k sebe do večnej blaženosti. Boh človeka miluje, lebo On je Láska. Jeho odpoveďou na hriech človeka je vždy odpustenie a požehnanie, pokiaľ človek uzná svoj hriech a vráti sa k Božej Láske.

    Tento Boží plán spásy sa naplnil v živote Jacqua Fescha, ktorého proces blahorečenia práve prebieha. Z ľudského pohľadu skončil život tohto mladého Francúza tragicky. Odsúdený na smrť za zabitie policajta skončil ako 27 ročný svoju životnú púť pod gilotínou. No ešte predtým si ho vo väzenskej cele našla Božia láska a dala mu silu úplne zmeniť svoj život. Tam pochopil ako môže dať svojej úbohej existencii skutočný zmysel - rozhodol sa svoje posledné dni žiť iba pre Pána Boha a celý svoj život, utrpenie a smrť obetovať za obrátenie hriešnikov.

    Pred popravou padol Jacques v cele smrti na kolená a modlil sa: „Pane, pomôž mi! Obetujem ti svoje utrpenie! Moja smrť nebude nezmyselná. Obetujem ju za všetkých, ktorých milujem. Kiežby moju krv, ktorá potečie, prijal Boh ako úplnú obetu a kiežby každá kvapka mohla vymazať jeden ťažký hriech.“

    Kardinál Jean Marie Lustiger, arcibiskup Paríža, o Jacquovi vyhlásil: „Pred Bohom nie je nikto stratený; ani vtedy, keď ho spoločnosť odsúdila. Dúfam, že Jacques Fesch bude raz uctievaný ako svätý. To by dodalo odvahu všetkým tým, ktorí sami sebou opovrhujú a myslia si, že sú nenapraviteľní a beznádejne stratení.“

    Dnes sa modlime za tých, ktorí si necenia vlastný život; ktorí nespoznali, akú veľkú hodnotu mu môžu dať, keď ho žijú z lásky k Bohu. Nech pochopia, že pre Pána Boha je každý človek vzácny a jedinečný a že Boh môže každého z nás, napriek minulým zlyhaniam, priviesť k veľkej svätosti.


    Tajomstvo ruženca:

    Ježiš, ktorý ohlasoval Božie kráľovstvo a vyzýval ľud na pokánie.
    Bože Otče, krv tvojho Syna, ktorú za nás vylial,
    je liekom na všetky naše hriechy a slabosti.
    Daj, aby sme s dôverou a vďačnosťou čerpali milosti
    z tohto prameňa spásy.
    Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije
    a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

    o. Ján Pavlík


Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!