č. 25 / 2019
2.12.-15.12.2019

    Slovo pre život

    „Vy im dajte jesť!“ (Mt 14,16)

    Podľa istej legendy keď Boh tvoril svet, prišli k nemu štyria anjeli, každý s otázkou. Prvý položil vedeckú otázku: „Ako tvoríš svet?“ Druhý filozofickú: „Prečo tvoríš svet?“ Tretí sa spýtal celkom prakticky: „Môžem to mať, keď to dokončíš?“ A štvrtý položil kresťanskú otázku: „Môžem Ti pomôcť?“

    Táto legenda dáva odpoveď tým, ktorí sa ustavične sťažujú: „Prečo Boh nič neurobí?... Prečo nezabezpečí jedlo hladujúcim vo svete?... Prečo?... atď.“ Zdá sa, že sme zabudli na to, že Boh chce „niečo urobiť“ skrze nás. Chce urobiť svoju prácu skrze nás, ktorí sme jeho ľudom, skrze Cirkev.

    Evanjelista Matúš nám opisuje situáciu, keď Ježiš Kristus kázal veľkému zástupu na nehostinnom mieste. Keď ho apoštoli upozornili, že čas už pokročil a že je nutné rozpustiť zástupy, aby si mohli zaobstarať niečo na jedenie, odpovedal im takto: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“ (Mt 14,16) Apoštoli - určite veľmi prekvapení - odpovedali: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“ On povedal: „Prineste mi ich sem!“ (Mt 14,17-18) A po modlitbe Kristus nasýtil celý zástup. Sv. Matúš dokonca udáva presný počet: „A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.“ (Mt 14,21)

    Zaiste nikto z nás nepochybuje, že toto nasýtenie zástupov by bolo možné aj bez oných päť chlebov a dvoch rýb. Náš Spasiteľ opäť dokonale spája konkrétnu situáciu s vyučovaním. Ukazuje model spolupráce človeka s Bohom - Stvoriteľom.

    Matka Tereza bola učiteľkou na rehoľnej misijnej škole v Indii. Tam videla umierajúcich chudákov, pohodené deti, rodiny v nedostatku. Chcela pomôcť. Môže jeden hasič s vedrom vody uhasiť obrovský požiar? A ona sa predsa takým „hasičom“ stala, pretože verila, že Pán Boh jej pomôže. A pomohol. Dnes už pracuje tisíce sestier lásky v mnohých krajinách sveta. Matka Tereza ponúkla Bohu to, čo mala - svoje sily, um a ochotu pomôcť. Boh požehnal a rozmnožil tieto dary. Skrze Matku Terezu „urobil niečo“ pre tento svet.

    Boh je pripravený urobiť niečo pre tento svet i skrze nás. Očakáva, že mu ponúkneme to, čo máme - schopnosti, silu i um - aby ich mohol rozmnožiť pre dobro tohto sveta.

    Kiež by nás toto uvažovanie nad zázrakom rozmnoženia chleba priviedlo k modlitbe: „Pane, nie je toho veľa, čo mám. Chcem Ti však ponúknuť i to málo v konkrétnej službe pre blížnych. Daj, aby som nezmalomyseľnel pri pohľade na veľkosť biedy a nepatrnosť svojich síl. Daj, aby som zotrval v nádeji, že do tejto mojej služby vstupuješ Ty sám silou, ktorá nemá hraníc. Amen.“

    MKK

    DEVIATNIK

    za úctu k daru ľudského života


    Imprimatur: Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský biskup, por. č. 632/2019

    Piaty deň

    „Pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu.“ (Lk 1,76)

    Zachariáš takto prorokoval: „A ty chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu a poučíš jeho ľud o spáse, že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy.“ (Lk 1,67.76-78)

    Akú veľkú radosť musel pociťovať Zachariáš, keď naplnený Duchom Svätým takto prorokoval o svojom synovi Jánovi Krstiteľovi. Veď s Alžbetou dlhé roky trpeli tým, že nemohli mať deti a kvôli tomu sa stali terčom pohŕdania Židov. Napriek tomuto utrpeniu žili Alžbeta a Zachariáš spravodlivo pred Pánom a svoju bolesť, že nemôžu mať deti, určite obetovali za skorý príchod Mesiáša. A akú peknú odmenu dostali od Pána za svoju vernosť: Daroval im syna, Jána, ktorý mal celkom bezprostredne pripraviť cestu Mesiášovi, pripraviť preňho ľudské srdcia a dokonca položiť život za svojho Boha.

    Svätý pápež Ján Pavol II. vďačí za svoje kňazské povolanie tiež bezpochyby svojim rodičom. Na svojho otca si spomína ako na muža, ktorého život bol životom stálej modlitby. Večer a zavčas rána ho vždy vídaval, ako sa pokľačiačky ticho modlí. O svojom otcovi vyhlásil: „... jeho príklad bol pre mňa akýmsi prvým domácim seminárom.“

    Sv. Ján Pavol II. často hovoril o tzv. piatom evanjeliu, evanjeliu utrpenia, ktoré hlásal vlastným príkladom. Keď ho poznačila staroba a choroba, keď už navonok nemohol byť aktívny, vtedy bol viditeľným obrazom ukrižovaného Krista, ktorý dobrovoľne a z lásky dáva svoj život za ľudstvo. Práve vtedy obetovaním svojho života najviac obdaroval Cirkev.

    Počas návštevy Slovenska v roku 2003, hlboko poznačený utrpením, sv. Ján Pavol II. hovoril: „Kríž je tým miestom, na ktorom sa nám zjavila Božia láska. Kristov kríž je víťazstvom nad zlom, porážkou smrti, sprostredkovaním života, znovunavrátením nádeje. Buď pozdravený, kríž, nádej jediná!“

    Dnes sa modlíme za bezdetné manželské páry. Nech ich utrpenie prinesie duchovné plody. Veď Písmo hovorí: „Raduj sa neplodná, ty, čo nerodíš, zajasaj a vykríkni, ty, čo nepoznáš pôrodné bolesti, lebo opustená má veľa detí...“ (Gal 4,27)


    Tajomstvo ruženca: Ježiš, ktorého si, Panna, pri navštívení Alžbety
    v živote nosila.


    Bože, náš Otče, Ty si nám Kristovým krížom ukázal, že nik nemá väčšiu lásku
    ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.
    Daj nám v utrpeniach hľadieť na Tvoj kríž a zabúdať na seba,
    aby sme sa cez obetovanie našich krížov stali darcami života pre druhých.
    Skrze nášho Pána Ježiša Krista, Tvojho Syna, ktorý je Boh a s Tebou žije
    a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

    o. Ján Pavlík


Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!