Každý pokrstený katolík, ktorý v dôsledku choroby, nehody, alebo pokročilého veku ťažko trpí, môže prijať pomazanie chorých z rúk kňaza (alebo biskupa). Aj pred operáciami, alebo pri psychických ochoreniach, ako sú napr. ťažké depresie, sa odporúča poprosiť kňaza o túto sviatosť. Ak sa stav chorého zhorší, môže sa počas jednej choroby udeliť pomazanie dokonca viackrát. „Ak sa sviatosť pomazania chorých vysluhuje všetkým, ktorí trpia ťažkými chorobami a slabosťami, tým skôr sa udeľuje ľuďom, ktorí sa nachádzajú na konci života,“ učí Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC 1523).

Keďže pri každej sviatosti koná sám Pán Ježiš a obdarúva dušu, my kresťania sme presvedčení, že sviatostný úkon môže pôsobiť aj v prípade bezvedomia zomierajúceho. Avšak táto sviatosť sa neudeľuje tým, ktorí už zomreli. Malým deťom, ktoré ešte nedosiahli plné užívanie rozumu, sa obyčajne pomazanie chorých neudeľuje, keďže táto sviatosť zahŕňa odpustenie hriechov, ktorých sa tieto deti ešte nedopúšťajú. Preto sa odporúča ťažko chorým deťom udeliť sviatosť birmovania.

Každoročne na Zelený štvrtok, deň Pánovej Poslednej večere, posväcuje bidkup pri svätej omši nazývanej Missa chrismatis - Omša svätenia olejov, aj olej chorých, ktorý sa používa pri sviatosti pomazania chorých. Treba ho odlišovať od oleja katechumenov a krizmy, tieto oleje sa používajú pri krste, birmovaní, alebo pri vysviacke kňazov.

Katechizmus Katolíckej cirkvi 1521