č. 4 / 2018
12.-25.2.2018

    O troch balónoch

    Kde bolo, tam bolo, boli raz tri lietajúce balóny. Boli vyrobené preto, aby mohli ľuďom ukázať svet z iného pohľadu a spravili im tak radosť. Ako to však býva, každý balón mal nato, že má slúžiť, iný názor.

    Prvý balón nemal vôbec v pláne slúžiť a robiť druhým radosť. Bál sa, že pri službe, keď budú doň ľudia nastupovať, ho poškodia, že sa mu vo vzduchu môže roztrhnúť krásny farebný povrch, bál sa vzduchu, ktorým sa mal naplniť, aby vzlietol. Bál sa a nechcel slúžiť, aby mu to neuškodilo. Stal sa nepoužiteľný. Nenaplnený, sfúknutý, so šnúrkami zamotanými a košom zapadaným prachom, ležal na zemi až....

    Druhý balón bol o čosi snaživejší. Chcel sa hrdiť titulom "dobrý balón". Nechal sa naplniť vzduchom, ale do svojho koša púšťal iba niektorých ľudí. A aj keď už do svojho vnútra niekoho pustil, bolo to zbytočné. Nevzlietol. Neodlepil sa od zeme, od "bezpečnej pôdy" pod nohami a vôbec tak neplnil to, načo bol vyrobený. Neukázal im "nebeský" svet, nerobil im radosť, neposkytol iný pohľad na svet, a vlastne pre nikoho nespravil nič také, čo by mu narušilo jeho "bezpečné" bytie na svete, jeho stereotyp a pohodlie. Ani on v skutočnosti neplnil to, načo bol vyrobený.

    O treťom balóne, by vedelo veľa ľudí rozprávať. To, ako slúžil tretí balón, bolo ozaj "to pravé orechové". On vedel, že nič lepšie a užitočnejšie nespraví, ako keď dovolí vstúpiť ľuďom do svojho koša, do svojho vnútra, do svojej úplnej blízkosti. Vedel, že sa musí nechať naplniť vzduchom. Musí to byť vzduch, ktorý je najvhodnejší na let do nebies. Potom balón vzlietne až k nebesiam, až do výšin a ľudia uvidia svet úplne ináč ako predtým. Balón vedel, že všetkých ľudí na svete do svojho koša nevezme, ale aspoň tých, ktorých mal vo svojej blízkosti, aspoň ich chcel potešiť, poslúžiť im a ukázať im "nebeský svet". Nebolo to jednoduché rozhodnutie, veď keď sa odlepíš od zeme, všetko je vtedy v "božích rukách". Musíš iba veriť tomu, čím si naplnený, nesmie ťa odradiť nič a nikto.

    Toto všetko balón vedel. Naplnil sa teda tým najdokonalejším vzDUCHOM, otvoril dokorán svoj kôš, svoje SRDCE, vpustil tam ľudí a odlepil sa z (NE)bezpečia tohto sveta a zeme. Vyletel do výšin, do nebies, bližšie k Bohu a ukázal blížnym božský pohľad na svet. Ozaj božský! Veď slúžiť niekomu tak, že "stratíš pevnú zem pod nohami", slúžiť tak, že ťa od služby nič neodradí, slúžiť tak, že ani obrovské nebezpečenstvo "vo vzduchu" ťa neprinúti neslúžiť a nevezme ti tvoju vieru. Veď vieš, že si naplnený tým najúžasnejším vzDUCHOM. Veď vieš, že nech sa deje čokoľvek, všetko je pevne v Božích rukách. Veď vieš, že nemusíš robiť nič preto, aby tvoj Boh všetko pevne v rukách držal. Veď vieš, že keď si ozaj naplnený Božím vzDUCHOM, aj keď ťa vietor odfúkne kdekoľvek, nech sa tam deje čokoľvek, nech robíš, čo robíš, Boh je pri tebe. Ver! Hoc okolo "tvojho balóna" lieta kŕdeľ dravcov, možno nebezpečné stíhačky, keď je búrka, hurikán, a s tebou to možno poriadne "zamáva". Boh je ten, ktorý ťažké a boľavé situácie nedáva, nedávkuje, neprideľuje, ani nás nimi neskúša. Boh je ten, ktorý čaká na tvoje "ÁNO" a chce, aby po tvojej skúsenosti s jeho láskou si sa "odlepil" od zeme a začal ľuďom svojou službou robiť ich život božský!

    Nerieš, či sa to oplatí, či to ozaj treba, či si to ľudia zaslúžia, čo z toho budeš mať. Iba v službe, láske a pokore, odlepený zo zeme a naplnený správnym vzDUCHOM, vzlietneš do výšin, do nebies, Bohu do náručia.

    Veľkopôstna modlitba sv. Efréma Sýrskeho

    Tejto modlitbe môžeme najvýstižnejšie prisúdiť prívlastok veľkopôstna modlitba, lebo práve ona najvýraznejšie vystihuje podstatu liturgických pôstnych úkonov. Tradícia ju pripisuje jednému z veľkých učiteľov duchovného života - sv. Efrémovi Sýrskemu. Sv. Efrém pochádzal z nábožnej rodiny z Mezopotámie. Keď dospel a dal sa pokrstiť odišiel do púšte, kde sa učil duchovnému životu pokáním. Tu strávil niekoľko rokov. Keď sa vrátil chodil po kraji a priviedol mnoho duší (aj heretikov) k obráteniu. Keď sa sv. Efrém dozvedel o veľkom kazateľovi sv. Bazilovi Veľkom, vybral sa za ním do Kapadócie, aby sa s ním mohol osobne stretnúť. Tam ho sv. Bazil vysvätil za diakona. Po prežití mnohých rokov v službe Pánu Bohu zomrel v roku 373. Medzi jeho mnohými poučnými slovami sa nám zachovala aj táto modlitba:

    "Pane a Vládca môjho života, zažeň odo mňa ducha lenivosti, nedbalosti, lakomstva a prázdnych rečí.

    Udeľ mne, svojmu nehodnému služobníkovi ducha čistoty, pokory, trpezlivosti a lásky.

    Áno Pane a Vládca, daj aby som poznal svoje hriechy a neodsudzoval svojho brata, lebo ty si zvelebený na veky vekov. Amen."

    Táto modlitba sa číta dvakrát na konci každej veľkopôstnej bohoslužby týchto dní. Pri prvom čítaní modlitby nasleduje za každou jej prosbou hlboká poklona. Potom sa všetci dvanásťkrát poklonia a hovoria: "Bože buď milostivý mne hriešnemu..." Potom sa celá modlitba opakuje z jednou hlbokou poklonou na konci.

    Táto krátka a prostá modlitba zaberá vo veľkopôstnej bohoslužbe preto také významné miesto, lebo jedinečným spôsobom vymenúva všetky negatívne a pozitívne prvky pokánia a vyznačuje takpovediac "zoznam" nášho individuálneho veľkopôstneho úsilia.

    Hlboké poklony sa nevzťahujú len na modlitbu sv. Efréma Sýrskeho, ale predstavujú jednu z výrazných charakteristík celej veľkopôstnej bohoslužby. Tu sa ich zmysel odhaľuje predsa len najlepšie. V dlhom a namáhavom úsilí o duchovnú obnovu cirkev neoddeľuje dušu od tela. Kresťanská askéza je nie bojom proti telu ale o telo. Z toho dôvodu celý človek - duša i telo - pristupuje k pokániu. Telo sa zúčastňuje na modlitbe duše práve tak, ako sa duša modlí prostredníctvom tela a v tele. Takto sú zemné poklony - psychotelesný - znak pokánia a pokory, podriadenosti a poslušnosti.

    Počas prvých štyroch dní Veľkého pôstu sa na večernej bohoslužbe - Veľkom povečerí - spieva kajúci kánon, ktorého autorom je sv. Andrej, arcibiskup z ostrova Kréty. Tu je tento kánon rozdelený na štyri časti. Vo štvrtok po 4. nedeli Veľkého pôstu sa spieva celý na utierni, spolu s tropármi sv. Márie Egyptskej.

    o. Peter Iľko
Sv. matka Paraskeva - sv. Cyril a Metod, proste Boha za nás!