Život svätej prepodobnej                 
Paraskevy
Musíte aktualizovať svoj Flash Player,
alebo povoliť JavaScript,
aby webová stránka zobrazila menu.
Get Flash Player

    Deň jej pamiatky je 14.10 (juliánsky kalendár 27.10). Pochádzala zo Srbského mesta Epivat. Mala veľmi zbožných rodičov, ktorí sa snažili čo najviac napĺňať vo svojom živote vôľu Božiu. Jej brata poslali do školy, aby sa naučil božím písmam. Neskôr prijal mníšske postriženije s menom Eufemia. Svätú Paraskevu vychovávali doma, no nie v menšej zbožnosti a láske k Bohu. Raz v chráme počula tieto slova: „Kto ma chce nasledovať, nech zaprie sám seba." Tieto slova zapálili v jej srdci veľkú lásku ku Kristovi. Tak veľmi túžila slúžiť Bohu a blížnym, že keď išla z chrámu domov často rozdávala svoje šaty chudobným a domov sa vracala v otrhaných handrách.

    Po smrti rodičov žila vo veľkom pôste a odriekaní podobne ako svätý starci na púšti. Umŕtvovala svoje telo a pokorovala ho duchu. Zapálená zbožným želaním žiť pre Ježiša Krista sa po krátkom čase vzdialila až do Jordánskej púšte. Cestou do púšte navštívila Konštantínopol a poklonila sa miestnym svätým. Päť rokov strávila v Heraklijskom predmestí. Naplniac svoj čas odišla do Palestíny a pokloniac sa svätým miestam usídlila sa v Jordánskej púšti. Začala žiť život podobný anjelom. Mnohí jej „podvih" - zanietenie (duchovnú i telesnú námahu) prirovnávali k podvihu svätého proroka Eliáša alebo Jána Krstiteľa. Postupne veľmi schudla od veľkých horúčav, od nemilosrdného mrazu a silného pôstu, no svoje myšlienky a prosby posielala vždy k Bohu, ktorý vypočuje prosby spravodlivých. Kto môže spočítať slzy, ktoré preliala? Kto rozpovie o častých stonaniach? Kto vydá svedectvo o jej nespočetných poklonách a telesnej námahe? Iba jediný Všemohúci Boh videl podvih prepodobnej. Vôbec sa netrápila kvôli svetským veciam, ale zaoberala sa len tým, akú odpoveď dostane na strašnom Kristovom súde.

    Závistník nášho spasenia (diabol) sa jej snažil do cesty postaviť mnohé prekážky, dokonca brával na seba podobu zvierat a rôznych prízrakov, len aby zastrašil a vyhnal svätú Paraskevu z cesty spasenia. No prepodobná Paraskeva si pravého Boha zobrala za útočište. Modlitbou k nemu a k svätému Krížu trhala pokušenia diabla ako pavučinu. Zvíťazila nad zlým tak, ako Dávid nad Goliášom. Svätá Paraskeva sa stala chrámom Božím.

    Po mnohých rokoch pustovníctva sa prepodobnej pri modlitbe zjavil anjel Boží hovoriac: „Zanechaj púšť a vráť sa do svojej krajiny, lebo tam máš zanechať svoje telo na zemi a dušou prejsť k Pánu." Paraskeva poslúchla Božiu vôľu. Vrátila sa do svojho rodiska, k mestu Epivat, no doterajší spôsob života nezmenila. Modlitba a pôst ju naďalej sprevádzali životom. Krátky čas žila ešte v Epivate. Potom nadišiel čas a ona v modlitbe odovzdala svoju dušu Vládcovi živých a mŕtvych.

    Kresťania pochovali jej telo, ale nie na cintoríne, no ako cudzinca, ktorý nikomu nepovedal odkiaľ pochádza. Jej ostatky uložili na inom mieste blízko mora. Prešlo mnoho rokov a Boh si želal osláviť svoju služobníčku. Blízko hrobu svätej Paraskevy sa v podvihu zdokonaľoval istý stĺpnik (mních, ktorý žije iba na stĺpe). Raz vlny vyniesli na breh rozkladajúce sa telo mŕtveho námorníka. To tam ležalo pár dní a tak veľmi zapáchalo, že to nikto nemohol vydržať, dokonca ani stĺpnik nemohol ten smrad vydržať a musel zísť zo stĺpu. Poprosil ľudí, aby telo pochovali. Keď kopali hrob muži narazili na neporušené ostatky svätej Paraskevy. Neprikladali tomu však žiaden význam a zapáchajúce telo dali do hrobu spolu so svätými pozostatkami Paraskevy. V noci sa zbožnému mužovi Georgiovi zjavila kráľovná v nevysloviteľnej sláve s veľkou armádou. Jeden vojak sa ho spýtal: „Prečo ste telo prepodobnej Paraskevy pochovali späť s tým smradľavým trupom? Rýchlo zoberte sväté ostatky a položte ich na dôstojné miesto, lebo Hospodin Boh sa rozhodol osláviť svoju služobníčku Paraskevu." „Poponáhľajte sa vybrať moje ostatky a dať ich na dôstojné miesto, lebo nemôžem viac trpieť smrad z tohto tela. Lebo som človek, narodila som sa v Epivate, kde teraz žijete aj vy." Tak znela prosba kráľovnej. To isté zjavenie mala aj jedná zbožná žena Eufimija. Zbožný ľud na druhý deň prišiel so sviečkami v rukách na toto miesto, vybrali pozostatky svätej Paraskevy a radostne ich preniesli do chrámu svätých apoštolov Petra a Pavla v Epivate. Mnoho zázrakov sa deje pri ostatkoch a na modlitby prepodobnej Paraskevy. Vypočuje všetkých s vierou ju prosiacich o pomoc.